Michal Zoldy: Tak čo, ešte stále ste nadšení Trumpom?

Michal Zoldy: Tak čo, ešte stále ste nadšení Trumpom? Len sa prosím vás teraz netvárme všetci prekvapene ako vyoraná myš….. veď to bola iba otázka času. Všetko bude naďalej po starom. Močiar totiž, priatelia moji dôverčiví, žije za veľkou mlákou veselo ďalej. Irán je len ďalšou kapitolou toho istého nekonečného príbehu a všetko má aj naďalej v rukách povestný a obávaný Deep State.

Michal Zoldy: Tak čo, ešte stále ste nadšení Trumpom?

V niekoľkých komentároch som v čase nástupu nového amerického prezidenta do úradu varoval pred prílišným nadšením z Donalda Trumpa, podobným nadšeniu zo zvolenia Baracka Obamu po odchode G. Busha.

Ako jeden z vekove a služobne najstarších politických komentátorov u nás som od začiatku netajil istú oprávnenú mieru skepsy lebo 35 rokov komentátorskej činnosti ma naučilo nerobiť si veľké nádeje pokiaľ ide o postupne prichádzajúcich a odchádzajúcich amerických prezidentov. Nič sa ani teraz po januárovej inaugurácii v Bielom dome nezmenilo a dominantné a jednostranne svojvoľné pôsobenie administratív USA v medzinárodných vzťahoch pokračuje ďalej – Irán je len ďalšou kapitolou toho istého nekonečného príbehu a všetko má aj naďalej v rukách povestný a obávaný Deep State.

Močiar totiž, priatelia moji dôverčiví, žije za veľkou mlákou veselo ďalej. Trump sa síce naučil správne vyslovovať priezvisko nášho premiéra, čo som opakovane vyzdvihol a kvitoval ako pozitívnu vec, a Robert Fico sa v USA stretol aj s vtedajšou pravou rukou Donalda Trumpa, Elonom Muskom…. ale pozrite sa ako sa veci majú dnes.

Moje nádeje, ak možno o niečom takom vôbec v tejto súvislosti hovoriť, som v minulosti vkladal len do dvoch kandidátov na funkciu prezidenta USA – do Rona Paula a Tulsi Gabbardovú. Tú som na jej facebookovej stránke viac razy zo Slovenska v komentároch počas jej volebnej kampane podporil aj s vysvetlením. Presne za to isté, čo leží na srdci aj Edovi Chmelárovi. Za jej zásadový, vyargumentovaný a vlastnou skúsenosťou podložený odpor k ustavičnému vojenskému zasahovaniu USA po celom svete v úlohe samozvaného globálneho policajta.

Stala sa šéfkou amerických tajných služieb a viem si živo predstaviť, ako sa teraz táto skúsená bývalá armádna dôstojníčka cíti keď sa včera udialo to, čo na všetkých predchádzajúcich prezidentoch a ich administratívach tvrdo kritizovala, no teraz sa sama stala súčasťou presne toho, proti čomu roky nekompromisne bojovala. Nezávidím Gabbardovej jej terajšiu pozíciu….. Na jej mieste by som to položil.

Podľa nej teraz neexistovali žiadne relevantné indície alebo dôkazy o tom, že by bol Teherán blízko k výrobe jadrovej bomby, no jej šéf – prezident Trump – verejne vyhlásil, že sa Tulsi Gabbardová mýli lebo on osobne také dôkazy má. Tak to vidíte sami. Asi tak, ako v minulosti tie neslávne známe imaginárne dôkazy o zbraniach hromadného ničenia v Saddamovom Iraku. Mňa na celej tejto veci neprekvapuje vôbec nič lebo bolo len otázkou času, kedy Trump aj vojensky podporí izraelského premiéra v jeho nezmyselnom bombardovaní Iránu.

Amerika a Izrael sú totiž odjakživa siamské dvojčatá – jeden druhého bytostne potrebujú a podporujú, jeden bez druhého jednoducho nemôžu byť nech sa deje čokoľvek. Celé medzinárodné spoločenstvo, prinajmenšom jeho podstatná lucídna časť, včera ustrnulo v šoku a už sa opäť po neviem koľký raz vyťahuje na svetlo božie obávané proroctvo baby Vangy o možnom konci sveta. Nie, koniec sveta teraz nebude, ešte nie….. To sme sa len po nezmyselnej a mimoriadne nebezpečnej špirále ocitli v podstate tam, kde sme už boli, ibaže tento raz na rádovo nebezpečnejšom mieste ako predtým. Irán a celý blízky a stredný východ sa teraz zjednotí a čo z toho vznikne, to čoskoro uvidíme…..

Pretože spím ako myš na vreci, predvčerom v noci o druhej ma zobudil dunivý hrmot silných leteckých motorov….. Nie tých bežných sotva počuteľných vo vysokých tónoch, aký vo výškach nad desať kilometrov ani na zemi nepočujete lebo cez deň vidíte len to, ako za sebou zanechávajú tenkú bielu čiaru, ak ide o obyčajné dopravné lietadlá, aké vozia dovolenkujúcich turistov kúpať sa v Grécku, Turecku alebo Egypte. Toto bol hrmot ťažkých strojov, veľmi ťažkých strojov, a bolo ho tu na spiacich Kysuciach počuť ešte dlho po tom, keď už tie obrie nákladné lietadlá dávno opustili náš neveľký vzdušný priestor.

Tušil som, že je zle, a bolo…. a zrejme teraz ešte len bude

Michal Zoldy TG

---

---