Americká armáda sa čoskoro stane znečisťovateľom svetovej triedy.

Americká armáda sa vďaka masívnemu zvýšeniu rozpočtu nachádza na ceste stať sa jedným z najväčších svetových znečisťovateľov, keďže emisie vznikajúce z jej činnosti by sa mohli rovnať emisiám celých krajín, pričom analýzy ukazujú, že skutočný ekologický vplyv vojenského sektora je ešte vyšší vďaka zahrnutiu ďalšieho financovania a konfliktov. Zatiaľ čo NATO a jeho spojenci zvyšujú výdavky na obranu a pripravujú sa na potenciálne konflikty s Ruskom a Čínou, chýba u nich akákoľvek snaha o znižovanie negatívneho vplyvu na klímu, či transparentnosť v oblasti uhlíkových emisií. Kritici preto vyzývajú na presmerovanie časti vojenských rozpočtov do opatrení na boj proti zmene klímy a na väčší dôraz na diplomatické a nevojenské riešenia globálnych problémov. Americká armáda sa čoskoro stane znečisťovateľom svetovej triedy.

Americká armáda sa čoskoro stane znečisťovateľom svetovej triedy.

Zvýšenie rozpočtu na bilión dolárov vyrovná emisie tohto priemyselného giganta emisiám celých krajín. Podľa novej analýzy Inštitútu pre klímu a komunitu (CCI) len nedávne zvýšenie výdavkov Pentagonu vyprodukuje ďalších 26 megaton (Mt) plynov otepľujúcich planétu – čo sa rovná ročným emisiám uhlíkového ekvivalentu (CO2e) vygenerovaným 68 plynovými elektrárňami alebo celým Chorvátskom.

Keďže rozpočet Pentagonu na rok 2026 má prudko vzrásť na 1 bilión dolárov (čo predstavuje nárast o 17 %, čiže o 150 miliárd dolárov oproti roku 2023), jeho celkové emisie skleníkových plynov sa tiež zvýšia na ohromujúcich 178 miliónov ton ekvivalentu CO2. Vďaka tomu by sa americká armáda a jej priemyselný aparát stali 38. najväčším producentom emisií na svete, ak by išlo o vlastný národ. Podľa kalkulačky sociálnych nákladov na uhlík od EPA to bude mať za následok aj celosvetové ekonomické škody vo výške odhadovaných 47 miliárd dolárov vrátane dopadov na poľnohospodárstvo, ľudské zdravie a majetok v dôsledku extrémneho počasia .

Skutočný vplyv Pentagonu na klímu však bude takmer určite oveľa horší, ako odhaduje CCI, pretože výpočet nezahŕňa emisie generované samostatným doplnkovým financovaním armády USA, ako napríklad transfery zbraní do Izraela a na Ukrajinu v posledných rokoch. Taktiež nezahŕňa emisie z ozbrojených konfliktov, ktoré sú v prípade ozbrojených konfliktov značné.

Štúdia CCI sa zaoberá iba vojenskými výdavkami USA. Vojenské výdavky v európskych krajinách NATO tiež prudko rastú. Na júnovom summite v Haagu sa 32 členských štátov NATO zaviazalo zvýšiť svoje vojenské a bezpečnostné výdavky z 2 % na 5 % HDP do roku 2035. V dôsledku toho by sa vojenské výdavky NATO v Európe a Kanade mohli zvýšiť z približne 500 miliónov dolárov dnes na 1,1 bilióna dolárov v roku 2035, keď sa kombinované obranné rozpočty ostatných 31 spojencov v podstate vyrovnajú rozpočtom Pentagonu. Každý dolár alebo euro týchto vojenských výdavkov v rámci prípravy NATO na vedenie hypotetických vojen s Čínou , Ruskom alebo kýmkoľvek iným má klimatické a oportunitné náklady.

Medzitým chcú americkí vojenskí lídri viac výdavkov oprávnene vynakladať najmä na hrozbu inflácie. Napríklad počas nedávneho stretnutia lídrov vojenského priemyslu vo Wiesbadene v Nemecku nedávno vymenovaný vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO, americký generál Alexus G. Grynkewich, zopakoval chybné argumenty pre zvýšenie vojenských výdavkov. Vyzval členské štáty, aby sa pripravili na možnosť, že Rusko a Čína by mohli súčasne začať vojny v Európe a Tichomorí, pričom rok 2027 by mohol byť potenciálnym, hoci veľmi špekulatívnym, rokom vzplanutia.

Grynkewich, ktorý je zároveň veliteľom amerického európskeho velenia, argumentoval, že táto situácia znamená, že spojenci majú málo času na prípravu. „Budeme potrebovať každú možnú výstroj, vybavenie a muníciu, aby sme to porazili,“ povedal.

Jeho vyjadrenia odzneli počas sympózia LandEuro , ktoré organizovala americká armáda pre Európu a Afriku a ktorého cieľom bolo povzbudiť vojenských a priemyselných lídrov k hľadaniu spôsobov, ako výrazne zvýšiť výrobu zbraní, najmä v Európe. Ako vždy počas takýchto podujatí, dvojdňový program slúžil ako príležitosť pre spoločnosti predviesť rôzne zbraňové systémy v tzv. „Warriors Corner“ sympózia.

Grynkewich tiež zopakoval kľúčový argument, ktorý používajú lídri NATO na ospravedlnenie zvýšených vojenských výdavkov: rastúcu spoluprácu medzi protivníkmi.

„Podľa môjho názoru nemožno každú z týchto existujúcich hrozieb považovať za samostatnú výzvu. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako sa všetky z nich navzájom prepojujú,“ povedal.

Dôkazy o takejto orientácii medzi takzvanou „ Osou otrasov “ (Čína, Irán , Severná Kórea a Rusko) sú však v najlepšom prípade nejednotné a primárne bilaterálne, a nie ako plne sformovaná štvorstranná aliancia. Túto spoluprácu poháňa aj zdieľaná frustrácia z medzinárodného poriadku vedeného USA a túžba čeliť dominancii Západu. Systematické búranie tohto „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“ zo strany Donalda Trumpa, nezákonné vojenské útoky na Irán a neustála protičínska rétorika túto spoluprácu ďalej formujú a riskujú, že sa stane sebanaplňujúcim sa proroctvom.

Na tom istom sympóziu veliteľ americkej armády v Európe a Afrike generál Christopher Donahue uviedol , že americká armáda a NATO spustili novú vojenskú iniciatívu s názvom „Východná línia odstrašenia na boku“, ktorej cieľom je posilniť pozemné vojenské spôsobilosti NATO a podporiť interoperabilitu vojensko-priemyselného sektora v rámci aliancie. Donahue tiež varoval, že sily NATO by v prípade potreby mohli dobyť silne opevnenú ruskú Kaliningradskú oblasť „v časovom rámci, ktorý je doteraz nevídaný“. V tom spočíva ďalší rozpor. Na jednej strane sa NATO odvoláva na nedostatok zdrojov a na druhej strane sa chváli tým, že už má schopnosť zastaviť ruský „problém s masou a hybnosťou“ a zaútočiť na ruské územie a dobyť ho.

Treba tiež pripomenúť, že Spojené štáty v súčasnosti prevádzkujú viac ako 870 zámorských vojenských základní a zariadení – dva a pol krát viac ako zvyšok sveta dohromady – a že členovia NATO už teraz spoločne tvoria 55 % celosvetových vojenských výdavkov .

Hlavným rozporom vo Wiesbadene však bolo nezohľadnenie súvislosti medzi vojenskými výdavkami a emisiami spôsobenými zmenou klímy. Neexistoval žiadny „zelený kútik“, ktorý by generálom NATO pripomenul, že klimatická kríza je existenčnou hrozbou, čo znamená, že predstavuje nebezpečenstvo pre základnú existenciu ľudstva a planéty. Tento zaslepený prístup prichádza priamo zhora.

V marci tohto roku napísal Trumpov minister obrany Pete Hegseth na X : „Ministerstvo obrany sa nevenuje žiaľbohu s klimatickými zmenami. Robíme výcvik a bojujeme.“ Tento výcvik a bojovanie budú mať katastrofálne klimatické následky vrátane ďalšieho nedostatku vody, stúpania hladiny morí a dezertifikácie v zraniteľných regiónoch. To následne nevyhnutne povedie k politickej nestabilite a ďalšej nútenej migrácii.

Príspevok NATO ku klimatickej kríze nemožno ignorovať. Aliancia a jej členské štáty musia byť transparentné, pokiaľ ide o rozsah svojich emisií, a musia prijať vážne záväzky na zníženie svojej uhlíkovej stopy.Namiesto stupňovania napätia s protivníkmi by najvyšší generáli NATO mali vyzývať politických lídrov, aby investovali do diplomatických a nevojenských riešení dnešných politických kríz. Potom, ako tvrdia autori analýzy CCI, by sa toto zvýšenie vojenských výdavkov USA mohlo presmerovať na demilitarizované opatrenia na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy, ako je verejná doprava, obnoviteľné zdroje energie alebo nové ekologické sociálne bývanie – skutočná investícia do ľudskej bezpečnosti.

Zdroj: Responsible Statecraft

---

---