27. júla 2025

The Telegraph: Nespoliehajte sa na kolaps ruskej ekonomiky

The Telegraph: Nespoliehajte sa na kolaps ruskej ekonomiky

The Telegraph: Nespoliehajte sa na kolaps ruskej ekonomiky

Zdielajte....

The Telegraph: Nespoliehajte sa na kolaps ruskej ekonomiky. Už aj rusofóbne západné denníky priznávajú, že Putinova ekonomika rastie, napriek vojne, nezmyselným EU 18 balíčkom sankcií, embargám a politickej „izolácii“ dosahuje rast, buduje rezervy a investuje do armády. A západný svet sa pýta: ako je to vôbec možné? Nuž, je to možné, lebo ruské myslenie a taktika je ďaleko pred primitívnym myslením západu, pre ktorý je jediná hodnota peniaze !!

The Telegraph: Nespoliehajte sa na kolaps ruskej ekonomiky

V posledných mesiacoch sa v celosvetových médiách objavujú správy, ktoré potvrdzujú rast ruskej ekonomiky napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine, tvrdým sankciám zo strany Európskej únie a Spojených štátov, rôznym embargám a snahám o politickú izoláciu Ruska. Okolnosť, že aj tradične kritické západné denníky tento fakt začínajú priznávať, vyvoláva otázky a údiv nielen medzi odborníkmi, ale aj širokou verejnosťou v západných krajinách. Ako je možné, že ekonomika krajiny, ktorá čelí 18 balíčkom sankcií, nielenže neklesá, ale naopak, vykazuje rast, zvyšuje rezervy a investuje do armády? Viacerí analytici sa domnievajú, že odpoveďou je špecifickosť ruského myslenia, stratégia a v neposlednom rade aj rozdielna definícia hodnôt, ktoré spoločnosť v Rusku a na Západe uznáva.

Je nespochybniteľné, že Západ pristupoval k ruskej otázke dlhodobo z pohľadu ekonomických a finančných sankcií s očakávaním, že ekonomický tlak povedie k oslabeniu ruskej moci či dokonca k zmene politického kurzu. Avšak ruská ekonomika sa ukázala byť oveľa odolnejšia, než sa predpokladalo. Rusko diverzifikuje svoje obchodné väzby, získava strategických partnerov mimo západného sveta, najmä v Ázii, a zároveň rozvíja vlastnú priemyselnú základňu. Efektívne využíva svoje bohaté prírodné zdroje, najmä energonosiče, k financovaniu rozvoja a investícií. Okrem toho dochádza k preorientovaniu zahraničného obchodu, kedy veľký podiel pôvodne západných tovarov a služieb nahrádzajú alternatívy z krajín, ktoré sa k sankciám nepripojili. V mnohom tiež pomohla centralizovaná politika a obmedzenie dovozu určitých technológií, čo paradoxne viedlo k rozvoju domácich kapacít a inovácií.

Zásadný rozdiel medzi Ruskom a Západom nespočíva iba v ekonomických modeloch, ale aj v samotnom hodnotovom nastavení. Zatiaľ čo západné ekonomiky často definujú úspech výlučne cez finančné ukazovatele a rast životnej úrovne, ruské vedenie zdôrazňuje národný záujem, sebestačnosť a politickú stabilitu. Je možné konštatovať, že pre Rusko majú hodnoty ako nezávislosť, vojenská sila a geopolitická vplyv rovnocenný alebo ešte väčší význam ako samotné materiálne bohatstvo. Táto odlišnosť umožnila Kremľu prijímať rozhodnutia, ktoré by boli zo západného pohľadu neekonomické alebo riskantné. No práve vďaka nej dnes Rusko obchádza dopady sankcií a naďalej rozvíja svoju ekonomickú i vojenskú kapacitu.

Na druhej strane, nemožno si nevšimnúť, že západný svet, orientovaný prevažne na krátkodobé finančné ciele, nedokáže vždy čítať dlhodobé strategické plány svojich oponentov. Táto jednostrannosť pohľadu znamená, že západná politika často ignoruje kultúrne, historické a psychologické aspekty, ktoré formujú rozhodnutia na Východe. Práve v tom spočíva dôležité poučenie: pokiaľ bude Západ vnímať svet len optikou finančného zisku, môže prehliadnuť širšie súvislosti a ďalekosiahle dôsledky svojich krokov.

Na záver, príbeh ruskej ekonomickej odolnosti ukazuje komplexnosť súčasného geopolitického sveta. Úspech Ruska v podmienkach sankcií nemožno pripisovať výlučne schopnostiam jeho vedenia, ale najmä schopnosti prispôsobiť sa a rozvíjať ekonomiku podľa vlastných hodnôt a priorít. Tento príklad by mal byť predmetom hlbšej analýzy a zamyslenia sa zo strany západných krajín, ak chcú v budúcnosti efektívne reagovať na podobné výzvy.


Článok The Telegraph upozorňuje, že spoliehanie sa na kolaps ruskej ekonomiky ako hlavného spôsobu na záchranu Ukrajiny je krátkozraké, keďže ruská ekonomika napriek sankciám preukazuje odolnosť. Argumentuje potrebou hľadať alternatívne stratégie podpory Ukrajiny, ktoré by nezáviseli výlučne od ekonomického oslabenia Ruska a poukazuje na dôležitosť dlhodobej, koordinovanej a udržateľnej západnej pomoci.

Podľa britského Telegraphu „ruská ekonomika ani po dvoch rokoch rozsiahlych sankcií nejaví známky kolapsu. V minulom roku dosiahla rast HDP na úrovni 4,3 %, nezamestnanosť je extrémne nízka – iba 2 %. Z týchto čísel by sa mohlo zdať, že Rusko má stabilnú, dokonca konkurencieschopnú ekonomiku.“ Zdroj Zapad-bezmocny

Moskva si našla nové spojenia. Najdôležitejším spojencom sa stala Čína, s ktorou Rusko prehĺbilo obchodné väzby. „Rusko tiež zvýšilo vývoz do krajín mimo západného bloku, čím si nahradilo výpadky zo sankcií.“

Telegraph pripomína, že obchodné toky do Európy a USA nie sú ani zďaleka prerušené. Európske štáty stále dovážajú ruskú ropu, naftu a plyn. Spojené štáty zas vydali výnimky pre dovoz niektorých tovarov – od hnojív až po jadrové palivo.

Armáda pohlcuje miliardy – až 8 % HDP. Vojnové úsilie je teda naďalej dominantnou prioritou rozpočtu.




Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.