Prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou? To sa Číne pozdáva

Prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou? To sa Číne pozdáva. Zdá sa, že sa vývoj konfliktu na Ukrajine -konfliktu medzi Ruskom a Západom /Ukrajina ako štát, jej vláda a ľud sú v tomto konflikte nepodstatné/ sa vyvíja ku stavu, ktorý si Čína od jeho začiatku želela. A síce, že Rusko vyjde z konfliktu ako víťaz – no nie víťaz totálny, víťaz systémom K.O., ale skôr víťaz „na body“, na základe jasnej prevahy. To sa Číne pozdáva, – lebo od začiatku konfliktu je jasné, že Čína urobí všetko, aby jej najbližší strategický spojenec – Rusko, nevyšiel zo zápasu oslabený.

Prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou? To sa Číne pozdáva

No na druhej strane Čína náznakmi komunikovala, že by sa jej pozdávalo Rusko, ktoré by bolo po zmrazení konfliktu iba mierne posilnené. Ak by bolo po uzavretí prímeria Rusko príliš silné, mohlo by si začať vo vzťahu Čína-Rusko /v ktorom je Čína už jasne dominantná/ príliš veľa dovoľovať. S príliš silným Ruskom by sa Číne menej výhodne obchodovalo, najmä ceny energií a dreva by mohli ísť do výšok, ktoré by sa Číne už nepáčili. S prílišsilným Ruskom by si Čína musela dať pozor na všelijaké narážky na zmeny vzájomných hraníc a nemohla by vždy a vo všetkom rátať s ruskou diplomatickou podporou pri riešení rôznych problémov Číny s USA, Japonskom, J.Kóreou, Vietnamom, Filipínami a pod.

Číne bude vyhovovať, ak Ukrajina a Rusko neuzavrú definitívny mier ale iba prímerie. V takejto menej istej bezpečnostnej situácii bude Rusko závislejšie na spolupráci s Čínou, než keby bol konflikt RF a UA definitívne uzavretý. Číne bude vyhovovať aj to, že sa definitívne uznanie hraníc medzi Ukrajinou a ruskými novými teritóriami sa odsunie na „na svätého Dindi“, na 49 resp. 59 rokov. Medzinárodné uznanie pre nové ruské územia by mohlo byť nepríjemným precedensom i v prípade separatistických snáh Formosy-Tachajwanu, a síce v prípade, že by sa Tchajwan prestal nazývať Čínska republika /s väzbou na Činu/ a definitívne by sa vyhlásil za štát, ktorý nemá s Čínou už nič spoločné. Volal by sa Republika Tchajwan resp. Republika Formosa a basta.

Najviac však Číne bude vyhovovať, keď sa po podpise prímeria postupne zrušia sankcie uvalené na Rusko a v prípade sekundárnych ciel aj na Čínu. Voľné obchodovanie Ruska s energiami na svetových trhoch by síce teoreticky mohli Číne priniesť importných konkurentov a mohli by sa zvýšiť ceny ruskej ropy a plynu aj pre Čínu, no toto je málo pravdepodobné. EU už nikdy nebude brať z RF toľko energonosičov ako v minulosti. Po druhé, logistika exportu energií do Číny ju predurčuje ako dominantného odberateľa aj v budúcnosti.

Zrušenie sankcií umožní Číne nahradiť skrytý export elektronického hardware a software do RF, umožní jej vyvážať do RF čípy a i, doposiaľ medzinárodne sankcionované komodity.

-Suma sumárum, keby zásady prímeria na Ukrajine písal Si Tin-pching, nevyzeralo by inak, ako než je to, o ktorom sa dnes diskutuje.

Keby to bolo prímerie, diktované bandrovcami, Rusko by sa muselo stiahnuť so všetkých obsadených území vrátane Krymu. Muselo by platiť Kyjevu reparácie a najvyšší predstavitelia RF by zasadli pred Medzinárodným tribunálom. No a samozrejme, Ukrajina by mala ničím nehatený prístup do NATO a k vlastníctvu alebo aspoň spoludisponovaniu jadrových zbraní, dislokovaných na Ukrajine /spoločne s USA, resp. UK alebo Francúzskom/.

Keby to bolo prímerie, diktované Západnou Európou, obsahovalo by podmienky na zmenu režimu v Moskve. A samozrejme, na spomínané stiahnutie ruskej armády z „pôvodnej Ukrajiny“. Najdôležitejší by však selektívny prístup k rušeniu protiruských sankcií. Slniečkárskym progresívno-liberálnym bruselským pánom by sa pozdávalo mať aj počas prímeria v rukách možnosť posielať do RF nové balíčky sankcií napr. kvôli väzneniu ruských oponentov režimu, údajným narušeniam slobody slova a tlače, zhromažďovania a pod., kvôli represiám voči hnutiu LGBTI a pod.

Keby to bolo prímerie, diktované iba Trumpom, bola by v ňom zmienka o tom, že si Rusi síce ponechajú obsadené územia, no americkí „investori“ budú mať k nerastom, čiernozemi, energetickým zariadeniam /atómové elektrárne, tepelné elektrárne, vodné elektrárne…/ voľný prístup. Jednou z podmienok by asi bolo aj prerušenie vojenskej spolupráce s KĽDR, Iránom a v maximálne dosiahnuteľnej miere aj Čínou. Rusmi obsadené prístavy najmä Mariupol by mohli Američania využívať na dopravu umelých hnojív a nerastov do USA a inde. No najdôležitejšou podmienkou by bolo právo medzinárodných pozorovateľov /delegovaných prevažne podľa vkusu USA/ a právo pozorovateľských satelitov /amerických, ako inak/ sledovať podmienky dodržiavania prímeria.

Keby to napokon bolo prímerie podľa Kremľa, muselo by zahrňovať dva základné ciele ŠVO, t.j. denacifikáciu UA /jazykové, zhromažďovacie a samosprávne práva menšín najmä ruskej menšiny/ a demilitarizáciu UA /limitovaná sila OS UA, bez jadrových zbraní a bez zbraní z krajín NATO, zákaz budovať na UA cudzie vojenské základne a pod./. V dohode o prímerí by expresis verbis bolo uvedené, že UA je neutrálny štát a nemôže vstúpiť do žiadneho vojenského paktu /najmä do NATO nie/. Expresis verbis by tam bolo uvedené, že UA v prípade vstupu do EU nesmie participovať na jej vojenských či obranných aktivitách. Rusi by v dohode o prímerí trvali na zrušení všetkých sankcií a na zákaze prijímania nových sankcií-s výnimkou sankcií udelených OSN.

Rusi by zároveň bezodkladne požadovali demilitarizovanú zónu pozdĺž novej rusko-ukrajinskej hranice a okamžité uvoľnenie ruských finančných aktív plus úrokov, ktoré sú v držbe Západu resp. Západom kontrolovaných iných krajín. To isté by sa malo tákať aj uvoľnenia finančného a hmotného majetku občanov RF. Mal by byť okamžite uvoľnený vstup ruských športovcov, umelcov a študentov na medzinárodné podujatia a na školské a vedeckovýskumné pracoviská vo svete. Mala by byť okamžite OBNOVENÁ PREVÁDZKA PLYNOVODOV , ROPOVODOV, slobodná plavba ruských lodí a slobodný tranzit automobilovej, vlakovej, lodnej a leteckej dopravy. Atď., atď.

Iba položartom uvádzam, že ak by sa na podmienkach prímeria mohol zúčastniť ako jeden z predstaviteľov členských štátov EU aj premiér Slovenskej republiky R. Fico, iste by na prvom mieste požadoval obnovu tranzitu plynu, ropy, paliva do JE, voľný prístup ruských investorov do sektoru energetiky, obnovu účasti ruských športovcov v slovenských športových kluboch a naopak, nikým nehatenú možnosť pre slovenských športovcov, umelcov, študentov a vedeckovýskumných pracovníkov -pôsobiť v Ruskej federácii.

Podmienky prímeria sa nebudú rodiť ľahko. Súhlas Kremľa či Kyjeva so zásadami prímeria ešte neznamená definitívny súhlas s prímerím. Čert je skrytý v detailoch a pokiaľ nie sú dohodnuté aj detaily, nie je dohodnuté nič. Osobne ani po osobnom stretnutí Putina s Trumpom neočakávam úplný prielom v riešení konfliktu. Reálnejšie sú dohody na medzikrokoch. Jedným z nich je napr. prímerie vo vzduchu, v istej vzdialenosti od frontu-aby prestalo ohrozovanie života a majetku civilov. Medzikrokom by bolo zrušenie alebo veľmi dlhé odloženie platnosti tzv. sekundárnych /sankčných/ ciel voči odberateľom ruských energií. A podobne.

Buďme stále pripravení na všetko. Aj na pokračovanie bojov v nezmenenej podobe, aj na nové ešte tvrdšie protiruské sankcie. Buďme realisti, opatrne pozitívne mysliaci realisti.

---

---