21. augusta 2025

V tejto vojne niet dobrých a zlých. Iba víťazov a porazených.

Eduard Chmelár: V tejto vojne niet dobrých a zlých. Iba víťazov a porazených. Je vskutku odpudzujúce, ako Európa odmieta zodpovednosť za to, do čoho vyústil konflikt

Eduard Chmelár: V tejto vojne niet dobrých a zlých. Iba víťazov a porazených. Je vskutku odpudzujúce, ako Európa odmieta zodpovednosť za to, do čoho vyústil konflikt

Zdielajte....

Eduard Chmelár: V tejto vojne niet dobrých a zlých. Iba víťazov a porazených. Je vskutku odpudzujúce, ako Európa odmieta zodpovednosť za to, do čoho vyústil konflikt o Ukrajinu. V prvom rade, Ukrajina nikdy nebola hráčom. Bola len bojiskom. Podstatu tejto geopolitickej hry načrtol bývalý poradca prezidenta Cartera, americký politológ Zbigniew Brzezinski vo svojej slávnej knihe Veľká šachovnica z roku 1997. V nej upozornil, že Rusko bez Ukrajiny by bolo treťotriednou mocnosťou, a preto sa treba usilovať vtiahnuť Kyjev do NATO. Rozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ má vlastne podľa neho zmysel iba alebo hlavne kvôli Ukrajine, ktorú v celom tomto procese označil za najdôležitejšiu krajinu. Brzezinski však z tohto cieľa vytvoril úplne chybný záver, keď predpokladal, že Rusko bude musieť zámery Západu akceptovať a nedokáže ich zvrátiť.

Eduard Chmelár: V tejto vojne niet dobrých a zlých. Iba víťazov a porazených.

A tak sa stalo rozširovanie NATO ruskou ruletou, hlúpym rizikom, ktoré v skutočnosti bezpečnosť Európy v konečnom dôsledku znížilo. Chvastavé reči, že Rusko nebude hovoriť do toho, kto sa má stať členom Severoatlantickej aliancie, sú jednak arogantné a jednak či už zámerne alebo z nevedomosti odporujú Parížskej Charte pre novú Európu, ktorú na summite Konferencie o bezpečnosti v Európe 21. novembra 1990 podpísali najvyšší predstavitelia všetkých európskych štátov, USA a Kanady. V nej sa zaviazali, že bezpečnosť je nedeliteľná a že nie je možné posilňovať bezpečnosť jedných na úkor druhých. Existencia exkluzívnych vojenských blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontáciu, sa označila za prekonanú. Následná expanzia NATO je porušením týchto záverov.

Silácke reči európskych lídrov, že odmietajú zmenu hraníc silou, sú pokrytecké a nemajú žiadnu hodnotu. Veď to bol práve Západ, ktorý začal uplatňovať a legitimizovať tieto praktiky. Čo bolo ulúpenie Kosova? Kto sa vtedy pýtal na názor Belehradu? Prečo sa vtedy európski politici nezaprisahávali, že o vzdaní sa svojho územia môže rozhodnúť iba Srbsko? „Každý Slovák, čo nabáda iných, aby násilníkovi a vrahovi odovzdali svoje územie, si nezaslúži iné, ako úplné opovrhnutie. Je to zradca slovenského záujmu,“ napísal so zväzáckym odhodlaním americký agent Rastislav Káčer, ktorý podobne ako jeho druh v konšpiračnom boji Ivan Korčok podporoval všetky americké nezákonné vojny. Tu ich všetkých máte – skutočných zradcov slovenských záujmov. Volajú sa Dzurinda, Šebej, Korčok, Káčer atď.

Medzinárodné vzťahy nie sú plážovým klubom pre vyvolených. Ak naša domáca piata kolóna na čele s Korčokom, Valáškom a Káčerom splieta piate cez deviate, že Putin dostal rozhovory s Trumpom za odmenu, tak nevie o diplomacii vôbec nič. Diplomatické vyjednávania predsa neslúžia a nikdy neslúžili na vzájomné kurizovanie, viedli sa práve medzi tými, ktorí si nerozumejú s cieľom zabrániť konfliktu. Nemôžete rešpektovať len toho, kto je na vašej strane, inak mu fakticky vyhlasujete vojnu. Je do popuku, ak dnes progresívna europoslankyňa Lucia Yar sebavedomo vyhlasuje, že veď ona „ako expertka absolvovala množstvo seminárov a prednášala a písala o tom, ako sa riešia vojny a ako sa dosahuje mier“. Neviem, či sa táto dáma, ktorá má o sebe prehnane vysokú mienku, pokúša oklamať seba alebo jednoduchších voličov PS, ale ešte donedávna opakovala hlúpu mantru, že s agresorom sa nerokuje, ale bojuje. A títo zbabelí pokrytci, ktorí sa boja rokovať a bojovať za seba posielajú iných, nám tu kážu o morálke a hodnotách…

Koalícia ochotných presviedča Zelenského, aby odmietol vzdanie sa území, ktoré jednak nepatria im a jednak doteraz neponúkli žiadnu alternatívu. Ich alternatívou je vlastne pokračovať v nezmyselnom krviprelievaní. Je to šialené. Vždy, keď v moderných dejinách armáda čelila kolabujúcemu frontu a nepriateľ postupoval takmer bez odporu, velitelia boli ochotní akceptovať aj nevýhodné podmienky prímeria, len aby sa vyhli tomu najhoršiemu. Iba fanatici typu Hitlera, ktorým nezáležalo na ľudských životoch, odmietali akceptovať realitu. Koalícia ochotných však požaduje, aby Ukrajinci naďalej masovo umierali za ich záujmy, hoci nevidia žiadnu perspektívu tejto vojny a nedokážu zmeniť výsledok konfliktu, ktorý prehrali.

Francúzsky prezident Macron sa vyhovára, že Putin je na dohodu nedôveryhodný človek. Putin je však v požiadavkách dlhodobo názorovo konzistentný. A čím je dôveryhodný Zelenskyj, ktorý mení názory dvakrát denne? V októbri 2022 podpísal Zelenskyj nariadenie, ktoré nedovoľuje diplomatické rokovania ukrajinských predstaviteľov s Vladimírom Putinom. Dnes sa Zelenskyj takéhoto stretnutia dožaduje, hoci nariadenie je stále v platnosti. 13. mája 2023 Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre taliansku televíziu RAI povedal, že nie je ochotný rokovať s Putinom a jediným riešením je protiofenzíva. „Až budeme na hranici s Krymom, tak podpora Putinovi v Rusku ochabne a on bude musieť hľadať nejaké východisko.

Chýba len málo,“ blúznil ukrajinský prezident. Po zmene kurzu v Bielom dome Zelenskyj už 5. februára 2025 otočil a tvrdil, že by súhlasil s priamymi rozhovormi s Putinom o ukončení vojny. Podobne je to aj s prímerím. Tri roky si ho európski spojenci zakazovali a každého, kto sa prihováral za zastavenie krviprelievania, nazývali vlastizradcom. A dnes plačú, že pre Putina, ale aj Spojené štáty, už v tejto fáze nie je zaujímavé prímerie, ale dosiahnutie skutočného mieru. Týchto vojnových štváčov by už nemal nikto ani len počúvať.

Nesmieme im prestať pripomínať zodpovednosť za to, že do tohto bodu by sme sa nedostali, keby boli ochotní zohľadňovať ruské bezpečnostné záujmy. Len primitív môže tvrdiť, že ich máme ignorovať. Každá veľmoc ich má. Američania boli ochotní rozpútať tretiu svetovú vojnu pre niekoľko sovietskych rakiet na Kube. Keď Rusi dlhodobo varovali, že členstvo Ukrajiny v NATO je pre nich červenou čiarou, mali sme ich brať vážne. Keď sa Putin márne pokúšal dovolať Bidenovi a žiadal ho, aby okamžite prestal s rozmiestňovaním americkej vojenskej infraštruktúry na Ukrajine v blízkosti ruských hraníc, Biely dom ho ignoroval. A Rusko zaútočilo.

Už štyri dni od začiatku invázie – 28. februára 2022 v Bielorusku – sa zišla ukrajinská a ruská delegácia s cieľom zastaviť to, kým nie je neskoro. Do 15. apríla 2022 potom v Istanbule vypracovali návrh „Dohody o trvalej neutralite a garanciách bezpečnosti Ukrajiny“. Ukrajina by sa zaviazala nevstupovať do žiadnych vojenských organizácií a nerozmiestňovať na svojom území zahraničné základne a kontingenty. Všetky sankcie voči Rusku by boli zrušené. Moskva na oplátku súhlasila s členstvom Ukrajiny v Európskej únii. Garantmi bezpečnosti Ukrajiny mali byť podľa dohody Spojené štáty, Francúzsko, Čína, Turecko, Bielorusko i samotné Rusko. Tieto garancie však spojenci odmietli. Teda to, o čom sa teraz intenzívne rokuje. Dnes sme v tom istom bode. Ibaže s mnohonásobne horšími podmienkami.

Kde sme mohli byť, keby boli európski lídri zodpovednejší a rozumnejší? Ruské požiadavky boli úplne jasné: prestaňte robiť z Ukrajiny projekt „Antirusko“. Západní spojenci povedali jasné NIE a odmietli sa s Ruskom baviť. Preto sa Rusi rozhodli riešiť to vojensky. Ja takéto agresívne a nelegálne metódy riešenia sporov odmietam. Ale tvrdiť, že Západ na tom nemá svoj podiel viny, je zbabelá lož. Zbabelá preto, lebo namiesto uznania svojej zodpovednosti sa všetci tí Šimečkovia, Naďovia, Miklošovia, Mesežnikovovia, Bánovia, Šoltészovia a podobní usilujú prekričať svoje svedomie tým, že všetkých tých z nás, ktorí sme takýto koniec predvídali a požadovali sme mierovú dohodu, označovali za vlastizradcov, kolaborantov a proruských trollov.

Požiadavky Ruska však ostávajú stabilné a nemenné. A čo nás od nich a od rokovaní v Istanbule na jar 2022 dnes delí? Státisíce mŕtvych, zničená Ukrajina a kolabujúca európska ekonomika. Podľa toho to aj dopadne: Američania dostanú suroviny, Rusi pôdu a Európania faktúru na zaplatenie. V tomto geopolitickom zápase o nové rozdelenie vplyvu niet dobrých a zlých. Sú len víťazi a porazení. Európa utrpela fatálnu porážku, ale vďaka svojim obmedzeným lídrom ju nie je ochotná prijať. V tejto komiksovej verzii geopolitiky sa ešte stále pokúša diktovať podmienky tým, ktorí vyhrali vojnu.

Úplne najdesivejšie je zistenie, že tí, ktorí dnes ovládajú Európsku úniu, nie sú len mentálni úbožiaci, ale aj zločinci. To, ako uvažuje šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, sa vymyká zdravému rozumu. Na nedávnom medzinárodnom fóre v Kyjeve si so zvláštnym začudovane pohŕdavým úsmevom položila otázku, že ak nie sme schopní poraziť Rusko, ako potom chceme poraziť Čínu… Chápete? Predstavitelia EÚ, ktorú by dnes nikto ani len zo žartu nenazval „mierovým projektom“, nedokážu uvažovať o iných krajinách inak ako v rovine kolonialistickej filozofie „poraziť, podrobiť, zničiť“. A túto bláznivú ideu Európanom podsúva až zakomplexovane militaristická politička z krajiny menšej ako je počet obyvateľov provinčného mesta v Číne.

Rusko ochránilo svoje bezpečnostné záujmy, ale cena za to bude privysoká: už nikdy sa nevráti do polohy superveľmoci. A Spojené štáty sú so svojimi obchodnými vojnami garanciou vzájomne zaručenej globálnej deštrukcie. Nikdy som nedôveroval Donaldovi Trumpovi. Človek, ktorý nazve izraelského premiéra Netanjahua „vojnovým hrdinom“ a je posadnutý predstavou, že za sériu dohôd ušitých horúcou ihlou získa Nobelovu cenu mieru a „dostane sa do neba“, neuvažuje ako mierotvorca, ale ako obchodník, ktorý od svojich medzinárodných partnerov nechce dohodu, ale výhody. No dnes je jedinou, aj keď malou nádejou, že všetky tieto jeho márnomyseľné sny môžeme využiť v prospech mieru.

Nikoho neteší, že Rusko pripravilo Ukrajinu o územie a Spojené štáty o suverenitu. Ale nestratilo ich na základe nejakej „druhej Mníchovskej zrady“ či podobných hlúpostí, ale po prehratej vojne, ktorú jej kompletne platil Západ (čo nemá v dejinách obdoby) a zlými rozhodnutiami ju priviedol až do katastrofy. Je najvyšší čas prestať sa vyhovárať ako malé deti a začať diskutovať o probléme ako dospelí ľudia. Inak Európa nemá budúcnosť a stane sa z nej to, čo som predvídal už dávno: nielen kolónia Spojených štátov, ale aj slepé črevo Ázie.

Eduard Chmelár FB




Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.