Pasáci a šľapky. Slovenská vláda pod mikroskopom
SLOVENSKO: Slovo pasák si môžeme vysvetliť aj ako pastier či kupliar. Kupliarstvo je trestný čin, ktorý spočíva v tom, že kupliar prinúti či zvedie inú osobu na vykonávanie prostitúcie, prípadne z prostitúcie iného len profituje. Prostitúcia je zas poskytovanie služieb za finančnú a/alebo naturálnu odmenu. Nuž a šľapka? Tá predsa dáva za peniaze. Alebo byt, alebo auto, alebo iný prospech. Alebo funkciu. Alebo za dotácie. A tak si tu na tom našom malom Slovensku žijeme.
Zdá sa, že náramne spokojne si tu žijeme, veď o čo ide – o nič, teda iba o nás. O nich už nejde. Dohrali svoju hru, dohrali ju už dňom po voľbách v roku 2020 a definitívne v decembri, keď sa z nich stala odvolaná moc bez dôvery parlamentu, v ktorom mali paradoxne väčšinu svojich veľmi dobre platených a veľmi málo samostatne mysliacich služobníkov. Ak vôbec mysliacich. Takí sa na kandidátky majiteľov politických strán hodia najviac.
Panoptikum desu
Hlava štátu je na výlete na predĺženom víkende v Londýne aj so svojim prvým pánom a vládnym špeciálom – najpravdepodobnejšie, predseda parlamentu si robí (ne)poriadky so svojim háremom, ktorý mu zjavne prerástol cez hlavu a predseda vlády zas okato zneužíva paragraf o tom, že verejnoprávne médium má na požiadanie vytvoriť premiérovi vysielací priestor v dôležitých súvislostiach na požiadanie. Lenže, premiér potom vo vytvorenom časovom bloku v RTVS kváka ako predseda mimoparlamentnej politickej strany uprostred predvolebnej kampane. Jeden minister si pridelil dotácie, druhý minister mu to schválil a ešte pred dvomi rokmi vodca koalície tu ako šialenec dačo vykrikuje o korupcii a mafii. A tretí, tiež odvolaný minister práve podal demisiu z demisie.
Tomu sa dá hádam iba ironicky pokloniť
Toto sa nedá vymyslieť, to sa musí zažiť. Ani pocity z návštevy verejného domu neopíšete, kým ho nenavštívite. Z toho verejného domu, ktorý slovenskí, donedávna ešte koaliční politici prestavali za dva a pol roka na celkom prosperujúci – prepáčte výraz – bordel. A hádam už každý občan, čo má menej ako tridsať dioptrií na blízko i do diaľky vidí, na čo potrebovali títo od decembra už len samozvanci toľko času do predčasných volieb. Prezidentka, keď sa pozrie do zrkadla, môže za tú citlivú a vnímavú osôbku v slušivej korunovačnej róbe, ktorú v ňom uvidí, iba poďakovať svojim poradcom z radov bývalých boľševikov, marxistov, progresívcov a istých diplomatických kruhov. Je to priam na úklon.
Veď nielen do utorka počkáme
Takže tu máme dočasne poverenú vládu v režime odvolanej, máme tu obrovský škandál na úrovni dvoch ministrov s eurodotáciami, máme tu žiadosť odvolaného ministra zahraničných vecí o odobratie poverenia ministrovať, ktorú nemá kto prevziať, lebo v paláci majú víkend v zahraničí, máme tu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého spodky a spoločnice sa premieľajú bulvárom už týždne. Nemáme ani vládu, nemáme ani funkčný a najmä príčetný parlament a máme prezidentku v zahraničí. Ak by niekto chcel vymyslieť hlbšiu ústavnú krízu, nevymyslí. Musel by to byť riadny surrealista, ktorý si dokáže oslobodiť svoje myslenie až na úroveň jedného funkčného nič.
Ak tu ešte niečo funguje, tak sú to samosprávy
Teda nie štátna, ale občianska moc. Hoci aj tá prvá je občianska, ale iba v deň volieb. Škoda, že to voliči berú ako samozrejmosť. Potom sa na nás tí nami zvolení vykašľú. Aj to berú voliči ako samozrejmosť. Samosprávy nám však pomáhali prežiť Covid, samosprávy zvládli inváziu utečencov, samosprávy pomáhajú prežiť ľuďom, ktorí už nemajú z čoho žiť, samosprávy sú jediné, ktoré ešte vedia, čo je občianska vybavenosť. A regionálna doprava. Samozrejme, samosprávy to všetko robia za sľuby vlády, ktorá im sľubuje kompenzácie, ale vytrvalo a iba len sľubuje. Naopak, vďaka šialencom pri moci tie samosprávy ešte štát okráda na príjmoch, lebo cez parlament si navymýšľal toľko ideologického a rýdzo straníckeho populizmu, čo stačí na likvidáciu ekonomiky na desaťročia. Nielen jedného štátu.
Starý dobrý Platón, šľak by ho trafil!
Nie, toto sa už nedá komentovať. To treba iba zaznamenávať. Toto je druhá Doba temna po Bielej hore. Slovenská, tentoraz. To nemôže nevojsť do histórie Slovenska. Malo by to však nájsť svoje miesto aj v súdnych spisoch. Ide totiž o krádež štátu s jeho následnou likvidáciou.
Podľa Platóna „len ten môže byť ideálnym vládcom, kto vie v sebe zjednotiť moc a múdrosť.“ Ak však máme na čele štátu takých, ktorí moc iba rozbíjajú a o múdrosti u nich ani chýru ani slychu, potom sa nesmieme čudovať, čo nám to tu vládne.
