V EÚ dochádza k úpadku neoliberálnych mainstreamových politických strán

V Európe dochádza k úpadku mainstreamových politických strán v dôsledku rastúceho nacionalizmu, kde voliči uprednostňujú domáce problémy pred zahraničnými dobrodružstvami, čo zhoršuje ekonomické tlaky spôsobené vysokým dlhom a nákladmi na obranu; toto posunutie by mohlo viesť k obmedzeniu podpory vojne na Ukrajine, ktorá si v roku 2026 vyžiada od Európy približne 50 miliárd dolárov, čo si kontinent len ťažko môže dovoliť; podobný trend, aký priviedol Donalda Trumpa k moci v USA, signalizuje koniec jednostranného systému v prospech pronárodných postojov zameraných na potreby bežných ľudí.

V EÚ dochádza k úpadku neoliberálnych mainstreamových politických strán

• Podpora mainstreamových politických strán v Európe klesá kvôli rastúcej vlne nacionalizmu, kde voliči žiadajú prioritizáciu domácich otázok.
• Vo Francúzsku došlo k politickej nestabilite s rezignáciou štvrtého premiéra za rok, spôsobenou snahami o nepopulárne rozpočtové škrty pri dlhu na úrovni 114 % HDP.
• Národné zhromaždenie Marine Le Penovej vo Francúzsku získalo 31,5 % hlasov v roku 2024 vďaka zameraniu na lokálne ekonomické problémy a nespokojnosť s tradičnými stranami.
• Veľká Británia čelí vysokému štátnemu dlhu a rastúcej popularite nacionalistickej Reformnej strany, ktorá v prieskumoch predbehla Labouristickú stranu s 35 % podporou.
• Nemecko sa deindustrializuje kvôli vysokým cenám energií spôsobeným vojnou na Ukrajine, čo podporuje vzostup nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko.
• V Českej republike populistický Andrej Babiš vyhral voľby s 35 % hlasov a sľúbil zrušenie podpory Ukrajine, vrátane muničnej iniciatívy.
• Európske mainstreamové strany vnímajú voliči ako súčasť „uniparty“, ktorá uprednostňuje veľký biznis a internacionalizmus pred potrebami bežných ľudí.
• Pokračujúce výdavky na vojnu na Ukrajine, vrátane plánovaného zvýšenia obranných rozpočtov, vytvárajú fiškálny tlak, ktorý by mohol viesť k ďalším politickým zmenám do roku 2029.

Podpora pre mainstreamové politické strany v Európe klesá v dôsledku rastúcej vlny nacionalizmu, keďže voliči čoraz viac chcú, aby ich vlády uprednostňovali domáce otázky.

To nemusí stačiť na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá bude Európu v roku 2026 stáť 50 miliárd dolárov, ktoré si sotva bude môcť dovoliť. Možno však sme svedkami začiatku konca jednostranného systému v Európe.

Francúzsko 6. októbra stratilo za niečo vyše roka štvrtého premiéra nečakanou rezignáciou Sébastiena Lecornua.

Problém krajiny nie je nový. Pri štátnom dlhoch na úrovni 114 % HDP sa na oltári objavilo niekoľko premiérov, ktorí sa snažili presadiť veľmi nepopulárne rozpočtové škrty. Jedným z východísk, ktoré sa v súčasnosti zdá nepravdepodobné, je rezignácia prezidenta Macrona pred skončením jeho funkčného obdobia v roku 2027. Prieskumy však naznačujú, že Národné zhromaždenie Marine le Penovej by malo dobrú šancu na víťazstvo , ak by sa konali nové prezidentské voľby.

Národné zhromaždenie zaznamenalo za posledný rok ohromujúci nárast popularity – v roku 2024 získalo 31,5 % parlamentných hlasov – zameraním sa na miestne ekonomické problémy a využitím nespokojnosti s tradičnými politickými stranami.

A tu je ten háčik. Tento provojnový internacionalizmus hlavného prúdu v Európe sa rozpadá tvárou v tvár rastúcemu nacionalizmu, v ktorom občania chcú, aby sa ich vlády zameriavali na domáce problémy, nie na zahraničné dobrodružstvá. V súčasnosti bude musieť Francúzsko do roku 2030 zdvojnásobiť svoje ročné výdavky na obranu na 100 miliárd eur, ak chce udržať smer k dosiahnutiu cieľa 5 % HDP. Na to jednoducho nemá peniaze a každá vláda, ktorá sa ich pokúsi získať prostredníctvom daní alebo škrtov, padne.

To isté vidíme aj v Británii. Vzhľadom na rastúci štátny dlh sú výnosy dlhopisov v Spojenom kráľovstve v súčasnosti konzistentne najvyššie spomedzi krajín G7. Zdá sa nepravdepodobné, že by Británia čelila dlhovej kríze, ako sa niektorí obávajú. Ale rovnako ako vo Francúzsku, aj v Británii nacionalistická Reformná strana obracia politický priebeh. V prieskumoch verejnej mienky teraz prudko vedie pred úradujúcou Labouristickou stranou s 35 % podielom hlasov z ôsmich hlavných strán.

Voľby v polovici volebného obdobia sú len zriedka spoľahlivým znamením volebného úspechu. A napriek tomu, keď sa Labouristická strana v júli 2024 dostala k moci, získala v parlamente zdanlivo neprekonateľnú väčšinu 152 kresiel. Len o 15 mesiacov neskôr sa teraz zdá byť poraziteľná.

Čoraz viac sa šíri názor , že vláda Keira Starmera si nevedie dobre v dôležitých otázkach, ako je ekonomika, životné náklady a imigrácia. Labouristi však naďalej každoročne investujú 6 miliárd dolárov do vojnového úsilia na Ukrajine a zaviazali sa postupne dosiahnuť do roku 2035 5 % HDP na výdavky na obranu. To by zvýšilo vládne výdavky o 80 miliárd dolárov ročne, čo sú peniaze, ktoré si krajina zjavne nemôže dovoliť bez zvýšenia daní alebo obmedzenia služieb pre bežných ľudí. Tento pokračujúci fiškálny tlak jednoducho prinesie viac hlasov Reformnej strane, čím sa zvýši šanca, že sa v roku 2029 dostane k moci.

Hoci Nemecko nečelí takej vážnej dlhovej kríze ako Británia alebo Francúzsko, deindustrializuje sa tvárou v tvár vysokým cenám energií, ktoré urýchlila vojna na Ukrajine a rozhodnutia o zastavení dodávok energie z Ruska. Aj tam je na vzostupe nacionalistická strana Alternatíva pre Nemecko a niektorí sa obávajú, že by sa mohla uchádzať o víťazstvo v nasledujúcich federálnych voľbách v roku 2029.

V Česku sa Andrej Babiš snaží vytvoriť koalíciu po tom, čo vyhral parlamentné voľby s 35 % hlasov. Okrem iného sľúbil, že zruší českú muničnú iniciatívu, ktorá od roku 2022 dodala Ukrajine 3,5 milióna delostreleckých granátov, a kritizoval predchádzajúcu centristickú vládu za to, že „českým matkám nedala nič a Ukrajinkám všetko“. Zdá sa, že táto krajina sa postupne posúva smerom k postoju Slovenska a Maďarska, ktoré chcú ukončiť vojnu na Ukrajine.

Zdá sa, že v celej Európe mainstream stráca na obľube. Čiastkovým dôvodom je pocit, že všetky tradičné strany tvoria takzvanú uniparty , v ktorej sú potreby veľkého biznisu a internacionalizmu uprednostňované pred potrebami bežných ľudí. Liberáli túto myšlienku odsudzujú, no zdá sa, že táto koncepcia si získava na popularite u bežných ľudí, ktorí čoraz viac chcú, aby ich vlády riešili problémy, ktoré sú dôležité pre nich a ich deti.

Práve táto vlna zbavenia volebného práva priviedla Donalda Trumpa k moci v rokoch 2016 a 2024.

Táto meniaca sa politická aritmetika v Európe nakoniec spečatí osud vojny na Ukrajine, hoci nie nevyhnutne v krátkodobom horizonte.

Keďže žiadne náznaky, že by hlavné mocnosti v Európe chceli podporiť ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní, Ukrajina už signalizuje, že v roku 2026 bude potrebovať ďalších 49 miliárd dolárov zo Západu, aby vyrovnala svoje financie. Keďže v najlepšom prípade len zlomok tejto pomoci pochádza zo Spojených štátov pod vedením prezidenta Trumpa, Európa tak do značnej miery znáša náklady, ktoré si európske vlády nemôžu dovoliť, či už ekonomicky alebo politicky.

To bude ešte ťažšie pre mainstream na celom kontinente, ktorý sa snaží ospravedlniť náklady na nevyhrateľnú vojnu pred čoraz skeptickejšími voličmi. Francúzsko pravdepodobne nebude schopné zdvojnásobiť svoje finančné príspevky Ukrajine v čase, keď sa snaží presadiť škrty vo výdavkoch vo výške 44 miliárd eur. Británia pravdepodobne nezvýši svoje financovanie, keďže už bola nútená ustúpiť od pokusov o zníženie sociálnych dávok v uplynulom roku. Odkiaľ sa peniaze vezmú?

Európska komisia doteraz nebola schopná poskytnúť Ukrajine úver vo výške 140 miliárd dolárov krytý zmrazenými ruskými aktívami v Belgicku, ktorý by tejto krajine teoreticky umožnil pokračovať v boji až do roku 2027. Belgicko, v ktorom sídli Euroclear, kde sú tieto peniaze uložené, sa proti tomuto kroku dlhodobo stavia a Francúzi, ktorí sú už aj tak v politických sporoch, sú tiež skeptickí.

Napriek tomu, ak sa Macron udrží pri moci a Starmer a nemecký kancelár Frederich Merz budú vo svojich funkciách relatívne bezpečne ešte aspoň ďalšie tri roky, je pravdepodobné, že hlavné európske mocnosti budú naďalej podporovať pokračovanie vojny napriek jej neúnosným nákladom a budú hľadať spôsoby, ako zabezpečiť fungovanie financií. To bude mať pre samotnú Ukrajinu naďalej srdcervúce následky.

Zdá sa však tiež zrejmé, že tradičné strany vo Francúzsku, Nemecku a Británii ponesú bolestivú politickú cenu. Macron aj Merz nedávno odsúdili útok na európsku demokraciu , pričom nemecký kancelár vyhlásil, že „náš liberálny spôsob života je napadnutý zvonku aj zvnútra“.

Ale o to nejde. Demokracia funguje konkrétne na to, aby vyhnala vlády, ktoré neplnia to, čo chcú ich voliči. To, čoho sme dnes v Európe svedkami, je prirodzený a nevyhnutný posun od internacionalizmu k nacionalizmu. Európa sa jednoducho stáva hviezdou pár rokov po Spojených štátoch.

Zdroj: Responsible Statecraft

---

---