USA ukázali svoju jadrovú odpoveď na Burevestnik.

USA ukázali svoju jadrovú odpoveď na Burevestnik. Spojené štáty náhle zverejnili informácie o prísne tajnej strele s plochou dráhou letu, ktorej identitu až donedávna starostlivo utajovali. O aký typ zbrane ide, akú hrozbu predstavuje a prečo únik priamo súvisí s nedávnymi ruskými testami systému Burevestnik? The Aviationist publikoval článok s názvom “B-52 Spotted During Testing of Unidentified Weapon”, kde sú zverejnené fotografie a analýza pozorovaného testu

Koncom októbra americký amatérsky fotograf Ian Recchio počas pobytu v Owen Valley v Kalifornii odfotil bombardér Boeing B-52H s nezvyčajnými raketami namontovanými na jeho podperách pod krídlami. Zdá sa, že ide o nové jadrové strely s plochou dráhou letu AGM-181A. Rakety sú známe pod názvom programu, v rámci ktorého sa vyvíjajú: LRSO (Long Range Stand-off).

Lietadlo letelo v nízkej výške (1 500 metrov) nad oblasťou prístupnou civilistom za jasného počasia s aktívnym transpondérom vysielajúcim volací znak „Torch 52“ a červeno-oranžovými identifikačnými pruhmi na krídlach, ktoré označovali skúšobný let. Pruhy neboli skryté, hoci americké letectvo predtým ukázalo iba skreslený obraz rakety – a nič viac. Aký bol význam tejto rakety a prečo bola ukázaná? Bola to jednoznačne zámerná demonštrácia.

Ako rakety dlhého doletu zmenili scenár jadrového útoku

Na začiatok si pripomeňme, že ťažké bombardéry sú určené predovšetkým na vykonanie druhej vlny jadrových úderov proti nepriateľovi. Prvý úder sa vykonáva medzikontinentálnymi balistickými strelami (ICBM), zatiaľ čo bombardéry dorážajú všetky zostávajúce ciele.

V 70. rokoch 20. storočia, pred príchodom striel s plochou dráhou letu schopných útočiť na ciele vzdialené tisíc kilometrov alebo viac od miesta ich štartu, vyzeral typický bojový scenár pre strategický bombardér amerického letectva takto: Bombardér sa priblížil k sovietskym systémom protivzdušnej obrany v nízkej výške (aby sa vyhol odhaleniu). Potom nabral dostatočnú výšku na odpálenie aerobalistických rakiet AGM-69A s termonukleárnymi hlavicami a doletom 160 – 200 kilometrov. Bombardér sa potom pokúsil preraziť zónu ničenia v nízkej výške s inými aerobalistickými raketami alebo voľne padajúcimi termonukleárnymi bombami smerom k cieľom hlboko na sovietskom území.

Vzhľadom na to, že by tomu predchádzal masívny útok jadrovými raketami na sovietske územie, šanca na úspech takéhoto prielomu tu bola. Existovalo však aj riziko: ani jeden sovietsky pilot stíhačky, ani jedna posádka protilietadlového systému, ktorá prežila sériu termonukleárnych útokov, by neušetrila nič za šancu zostreliť nepriateľské lietadlo.

Všetky pokusy o vytvorenie rakiet dlhého doletu, ktoré by umožnili bombardéru útočiť na ciele z relatívne bezpečnej vzdialenosti, viedli k zbraniam, ktoré sú príliš drahé a zložité na to, aby sa na ne dalo vážne spoľahnúť.

Prielom prišiel tam, kde nečakali. Američania dlhé roky experimentovali s malými návnadami, ktoré mali po štarte z bombardéra odvrátiť paľbu sovietskych protilietadlových raketových systémov. V priebehu experimentov, ktoré uskutočnil Boeing koncom 60. a začiatkom 70. rokov, sa pochopilo, že do takéhoto cieľa by sa mohla integrovať malá jadrová nálož.

Okamžite vyvstala otázka: prečo by sa bombardér vôbec obťažoval zasahovať hlboko do cieľa? Prečo používať gravitačné bomby? V dôsledku toho bol v roku 1970 spustený program vývoja malej strely s plochou dráhou letu s dlhým doletom. V roku 1976 uskutočnila raketa AGM-86A svoj prvý let a v roku 1977 si americké letectvo objednalo prvú várku – všetky s jadrovými hlavicami.

V roku 1980 sa po sérii úprav začala výroba a strela dostala označenie, pod ktorým používa dodnes: AGM-86B. Dolet strely sa pohyboval od 1 200 do 2 400 km v závislosti od modifikácie. Američania neskôr vyvinuli nejadrovú verziu AGM-86C, ktorá debutovala počas vojny v Iraku v roku 1991.

Vývoj AGM-86B zmenil tvár amerického ťažkého bombardovacieho letectva. Nová zbraň sa stala vážnou hrozbou pre ZSSR.

Dosiahnuť na americké bombardéry už nebolo možné.

Navyše, sovietske systémy protivzdušnej obrany tej doby neboli schopné túto raketu zachytiť. Vývoj novej generácie systémov protivzdušnej obrany a stíhačky MiG-31 dal ZSSR prostriedky na obranu proti americkým strategickým leteckým útokom. Sovietsky zväz zase získal takéto úderné schopnosti – v podobe bombardérov Tu-95MS a striel s plochou dráhou letu Ch-55 (hoci tieto rakety mali kratší dolet ako americké).

AGM-86C bola dlho jedinou strelou s plochou dráhou letu odpaľovanou zo vzduchu s jadrovou hlavicou vo výzbroji amerického letectva. Mohol ju použiť iba bombardér B-52H; nemohla sa zmestiť na žiadny iný bombardér. Letectvo plánovalo nahradiť ju raketou AGM-129, ale nakoniec sa stala obeťou rozpočtových konfliktov v Kongrese a Zmluvy o znížení strategických útočných zbraní s Ruskom.

Plány na nahradenie 86. rakety v americkom letectve však nezmizli.

Financovanie technologického výskumu budúcich nových rakiet sa začalo prideľovať v roku 2012. V roku 2017 dostali spoločnosti Raytheon a Lockheed Martin každá po 900 miliónoch dolárov na svoje prvé prototypy. V roku 2020 spoločnosť Raytheon vyhrala tender a Pentagon pridelil ďalšie 2 miliardy dolárov na pokračovanie prác. V roku 2022 bolo oznámené, že raketa bola testovaná. V roku 2023 raketa prešla záverečným preskúmaním návrhu, po ktorom informácie o nej jednoducho zmizli. V júni 2025 letectvo zverejnilo vizualizáciu novej rakety, ktorá odhalila len hrubý náčrt.

A potom zrazu, za jasného dňa, preletel bombardér B-52H v miernej výške s dvoma novými raketami na palube lietadla práve nad oblasťou, kde leteckí nadšenci často fotografovali najnovšie zbrane na závesoch lietadiel. Toto nemohla byť náhoda. Najmä preto, že k „úniku“ informácií o novej americkej rakete došlo tri dni po správach o testoch najnovších ruských jadrových úderných systémov – predovšetkým Burevestnika.

Demonštrácia AGM-181A – signál pre Rusko

Čo podnietilo Američanov k prelomeniu prísneho utajenia okolo tohto programu? Pozorovatelia v USA sa zhodujú – v prvom rade to bola aktívna demonštrácia najnovších zbraní zo strany Ruska.

Navyše sa čoraz častejšie ozývajú hlasy o možnosti jadrových testov – predovšetkým v Spojených štátoch a (v reakcii na to) v Rusku. Spojené štáty preukázali, že aj ony majú nové vyvinuté rakety schopné niesť jadrové hlavice.

Výhodou rakety AGM-181A oproti AGM-86B je predovšetkým jej nenápadnosť. Rakety AGM-181A je navyše možné odpaľovať nielen z bombardérov B-52H Stratofortress, ale aj z najnovších lietadiel B-21 Raiders . Raketa AGM-181A bude vybavená niekoľkými navigačnými systémami, ktorých presné zloženie stále nie je známe. Jej odhadovaný dolet je približne 2 400 km. Hlavicou je termonukleárna hlavica W80-4.

Raketa nebude mať nejadrovú verziu; je to čisto jadrová vojnová zbraň.

Očakáva sa, že americké letectvo nakúpi najmenej 1 000 nových rakiet.

Dodávky by sa mali začať v roku 2027. Tieto rakety nahradia AGM-86B, ktoré sa stávajú zastaranými.

Spojené štáty chcú mať možnosť vykonať masívny jadrový úder (v druhej, tretej a ďalších vlnách jadrových útokov po použití balistických rakiet), ako aj presný jadrový úder na nejaký malý a nedôležitý cieľ s cieľom zastrašiť a deeskalovať (prinútiť nepriateľa ukončiť nepriateľské akcie bez totálnej jadrovej vojny).

Let bombardéra s týmito raketami je priamym signálom pre Moskvu. Je to signál, že Spojené štáty sa pripravujú na jadrovú vojnu, testujú a zavádzajú nové zbrane určené špeciálne pre takýto konflikt. Sme svedkami klasickej demonštrácie sily – a v skutočnosti novej etapy pretekov v jadrovom zbrojení.

Tu sú technické parametre rakety AGM-181A LRSO (Long Range Stand-Off) vhodné do redakčného infoboxu:

---

AGM-181A LRSO – Technické parametre

Parameter	Hodnota / Popis
Typ	Jadrová strela s plochou dráhou letu (stealth cruise missile)
Dosah	> 2 500 km (odhadovaný, presný údaj utajený)
Pohon	Vzduchom dýchaný motor (pravdepodobne turboventilátor)
Rýchlosť	Podzvuková (subsonická)
Navádzanie	Inerciálne + GPS + pravdepodobne pokročilé navádzanie na cieľ
Hlavica	Jadrová (pravdepodobne W80-4)
Nosné platformy	B-52H Stratofortress, B-21 Raider
Tvar	Klinovitý trup, výklopné krídla, chvost v tvare obráteného T
Tarnovanie	Stealth dizajn na zníženie radarovej odrazivosti
Výrobca	Raytheon Technologies
Vývojový program	Long Range Stand-Off (LRSO)
Plánovaná výroba	~1 020 kusov (nahradia AGM-86B ALCM)
Jednotková cena	Približne 14 miliónov USD (odhad z roku 2024)
Stav programu	Vo fáze testovania, nízkoobjemová výroba plánovaná na FY2027

---

---