Finále na Ukrajine sa začalo – Brusel a Berlín sú irelevantné.

Zdielajte....

Finále na Ukrajine sa začalo – Brusel a Berlín sú irelevantné. Európa nečinne prizerá, ako iní rozhodujú o jej budúcnosti. Mier na Ukrajine. Finále na Ukrajine sa začalo – Brusel a Berlín nehrajú žiadnu rolu. Washington a Moskva rokujú o povojnovom usporiadaní – zatiaľ čo Berlín a Brusel zlyhávajú. Európa nečinne prihliada, ako ostatní rozhodujú o jej budúcnosti.

Tak začína komentár Haralda Neubera pre Berliner Zeitung. A pokračuje:Prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nenecháva nikoho na pochybách: Záverečná fáza vojny na Ukrajine začala. Európa sa pozerá. Berlín mlčí.„

Prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nenecháva žiadne pochybnosti:

Začala sa záverečná ukrajinská vojna. Európa sa pozerá. Berlín mlčí

“Momentálne sa nachádzame v jednom z týchto období v našej histórii,” povedal Zelenskyj vo svojom príhovore k národu. Vyvažovanie nie je možné dosiahnuť vojny, ktorá by mala mať rovnaký účinok – a teda priamy dôsledok ktorej maximálne ciele nebolo možné nikdy dosiahnuť.

V júni 1940, krátko po bitke pri Dunkerque, Winston Churchill v britskej Dolnej snemovni odvolal na vôľu svojho národa vytrvať. Jeho slová, že toto by mohla byť „ich najslávnejšia hodina“, sa stali symbolom odvahy a neochvejnosti počas najtemnejšieho vojnového obdobia Británie, „najtemnejšej hodiny“.

Zamýšľaná paralela medzi Zelenským a Churchillom je zrejmá. Výsledok bude značne odlišný – rovnako ako dôvody a podmienky oboch vojen.

Genéza mierového plánu

Vo štvrtok Berliner Zeitung ako prvý informoval o tajných plánoch na mier na Ukrajine. Redakcia má k dispozícii jeden z týchto plánov, návrh na ukončenie vojny na Ukrajine vypracovaný v Istanbule.

Na dokumente sa podieľali pracovné skupiny z Kyjeva, Moskvy a Washingtonu. Zúčastnili sa ho aj vysokopostavení predstavitelia Zelenského strany a ukrajinskí podnikatelia. Dokument sa zasadzoval za „cestu k vyriešeniu rusko-ukrajinského konfliktu“ a riešenie rozdelil do štyroch oblastí: územné otázky, bezpečnostné otázky, humanitárne otázky a rekonštrukcia a sankcie.

Pragmatizmus v územných záležitostiach

Tajný plán navrhoval pozoruhodné riešenie: Ozbrojený konflikt by sa skončil de facto existenciou „sporných území“. Každá strana by vyhlásila, že časti jej územia sú „dočasne“ pod kontrolou druhej strany. Obe strany by sa zaviazali, že nikdy nepoužijú vojenskú silu na získanie kontroly nad týmito územiami.

Konkrétne dokument menoval regióny Cherson, Záporožie, Charkov a Sumy. Tretie strany, ktoré konali ako garanti bezpečnosti, mohli tieto územia uznať za ruské alebo ukrajinské, ale nikdy by nepodporili žiadne vojenské pokusy o násilnú zmenu kontroly. Toto usporiadanie umožnilo obom stranám zachrániť si tvár. Dalo by sa povedať, že ide o diplomatické majstrovské dielo.

Zastavenie a neutralita NATO: Bezpečnostná architektúra

Plán tiež stanovil, že Ukrajina by dostala bezpečnostné záruky podobné článku 5 zmluvy NATO – ale mimo aliancie. Ukrajina by sa rozhodla pre ozbrojenú neutralitu a vzdala by sa členstva v NATO. Jej armáda by mohla zostať silná, ale obranne orientovaná. Zahraničná vojenská prítomnosť by bola zakázaná.

Dohoda o rekonštrukcii: Rusko platí dobrovoľne

Finančné riešenie bolo obzvlášť dômyselné. Ruský majetok v zahraničí by sa uvoľnil. Rusko by potom „dobrovoľne“ vložilo tento majetok – úplne alebo čiastočne – do fondu obnovy, čím by sa stalo najväčším darcom. Fond by fungoval transparentne a pod medzinárodným dohľadom. Sankcie by boli zrušené hneď, ako by si Rusko splnilo svoje záväzky.

Ukrajina by sa zaviazala k plnému vykonávaniu právnych predpisov EÚ o národnostných a jazykových menšinách a k zaručeniu práv ruského a rusky hovoriaceho obyvateľstva.

Ukrajina by sa vzdala diskriminácie a zrušila by všetky obmedzenia pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu.

28-bodový plán: tvrdší prístup Washingtonu

Financial Times teraz zverejnili 28-bodový plán Bieleho domu. Tento plán je konkrétnejší a pre Ukrajinu výrazne menej priaznivý: Krym, Luhansk a Doneck by boli de facto uznané za ruské územie.

Ukrajinské ozbrojené sily by boli obmedzené na 600 000 vojakov. USA by poskytli záruky, ale na oplátku by dostali kompenzáciu. V prípade ruskej invázie by boli obnovené všetky sankcie.

Tento plán tiež stanovuje, že 100 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív bude použitých na obnovu krajiny, ale tieto úsilia by viedli USA. USA by dostali 50 percent zo zisku. Rusko by sa opäť pripojilo k G8. Dodržiavanie plánu by monitorovala spoločná americko-ruská pracovná skupina. Sám Trump by predsedal „mierovej rade“.

Európa sa už nespomína.

Zlyhanie úradu kancelára: Takmer tri týždne ticha

Nemecká tlač do značnej miery mlčí o tom, čo je možno skutočným škandálom: Úrad kancelára údajne dostal Istanbulský plán už 4. novembra. Takmer tri týždne – nič. Žiadna reakcia, žiadna iniciatíva, žiadny pokus zasiahnuť do rokovaní.

Zatiaľ čo v Istanbule prebiehali rokovania o budúcnosti Európy, Berlín sa skrýval. Výsledok by teraz mohol byť pre Kyjev, ktorý bol v roku 2022 európskymi štátmi zatiahnutý do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, zničujúci.

Táto pasivita je o to nepochopiteľnejšia, že Nemecko historicky zohrávalo kľúčovú úlohu vo vzťahu s Ruskom. Od Brandtovej Ostpolitik cez rokovania o znovuzjednotení Helmuta Kohla až po energetické partnerstvo Gerharda Schrödera – nemeckí kancelári vedeli, ako s Moskvou hovoriť.

Washington vníma Berlín ako „ideologické riziko“.

Podľa informácií denníka Berliner Zeitung Washington teraz považuje Brusel aj Berlín za „najväčšie riziká“ pre mierové riešenie.

Obvinenie: Konali príliš ideologicky, nie pragmaticky. Izrael a opozičné sily boli preto vytvorené ako alternatívne komunikačné kanály na obchádzanie oficiálnych európskych štruktúr.Obvinenie: Konali príliš ideologicky, nikdy nie pragmaticky. Preto boli Izrael a opozičné sily založené ako alternatívne komunikačné kanály na obídenie oficiálnych európskych štruktúr.

Nemecká diplomacia je v Moskve vnímaná ako rozbitá. Zdrvujúci detail: Úradujúci nemecký veľvyslanec nehovorí po rusky – novinka v dejinách nemecko-ruských vzťahov. Za zatvorenými dverami to vážne vnímajú ako symbol nezáujmu Nemecka o vážne vzťahy.

Historický rozmer: Gorbačovova trauma je zahojená.

Súčasné rokovania naprávajú historický klam. 9. februára 1990 americký minister zahraničných vecí James Baker trikrát uistil Gorbačova: „Ani jeden centimeter súčasnej vojenskej jurisdikcie NATO sa nerozšíri na východ.“ Podobné uistenia prišli od Hansa-Dietricha Genschera, Helmuta Kohla, Françoisa Mitterranda, Margaret Thatcherovej a Johna Majora.

Historické dokumenty to nepochybne dokazujú. Baker sa Gorbačova opýtal: „Uprednostnili by ste zjednotené Nemecko mimo NATO, nezávislé a bez amerických vojsk, alebo by ste uprednostnili zjednotené Nemecko s väzbami na NATO a so zárukami, že sféra vplyvu NATO sa neposunie ani o centimeter na východ?“ Gorbačov odpovedal, že rozšírenie zóny NATO je „neprijateľné“. Baker potvrdil: „Súhlasíme.“

Genscher už 31. januára 1990 v Tutzingu jasne povedal: NATO nesmie rozširovať svoje územie smerom na východ. 10. februára 1990 Kohl uistil Gorbačova: „Domnievame sa, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojej činnosti.“

Porušený sľub a jeho následky

Tieto uistenia boli cenou, ktorú Gorbačov zaplatil za svoj súhlas so zjednotením Nemecka a s jeho pokračujúcim členstvom v NATO. Následné porušenie týchto dohôd natrvalo narušilo vzťahy medzi Ruskom a Západom. Putin sa na to odvoláva dodnes.

Generálny tajomník NATO Manfred Wörner v júli 1991 ubezpečil ruskú delegáciu: „Nemali by sme dovoliť izoláciu ZSSR od Európskeho spoločenstva.“ Zdôraznil, že Rada NATO a on osobne sú proti rozširovaniu – „tento názor zdieľa 13 zo 16 členov NATO.“

Nová realita: Washington a Moskva rozhodujú

Súčasné rokovania brutálne demonštrujú, že keď dôjde k vážnemu problému, Washington a Moskva sa medzi sebou rozprávajú. Európa, geograficky a ekonomicky najviac postihnutá, bola odsunutá na úlohu diváka. EÚ, ktorá sa považuje za geopolitického aktéra, je vnímaná ako ideologická prekážka a je obchádzaná.

Je to ponižujúce, najmä pre Nemecko. Spolková republika, ktorá sa považovala za staviteľa mostov, sprostredkovateľa medzi Východom a Západom, sa stala irelevantnou, okrajovou postavou. Zatiaľ čo prebiehajú rokovania o budúcnosti Európy, úrad kancelára mlčí.

Merzova otázna reakcia

Reakcia Friedricha Merza na odhalené plány odhaľuje plný rozsah problémov v nemeckej zahraničnej politike. Namiesto toho, aby využil príležitosť a vrátil Nemecko späť do hry, zostáva uviaznutý v ideologických reflexoch. CDU, kedysi strana uvoľnenia napätia pod Kohlom, zabudla, čo znamená realpolitika.

Navrhované plány ponúkajú realistickú šancu na ukončenie vojny. Vytvorili by nový európsky bezpečnostný poriadok, ktorý by napravil historické chyby. Expanzia NATO na východ by bola zastavená, Rusko by sa reintegrovalo a Ukrajina by bola neutralizovaná, ale zabezpečená.

Ale cena pre Európu je vysoká: rozhodnutia sa prijímajú popri nej. Rokovania v Istanbule ukazujú, že multipolárny svetový poriadok je už realitou – a že Európa v ňom nehrá žiadnu nezávislú úlohu.

Historické zlyhanie Nemecka

Mlčanie kancelárie kancelára o istanbulskom pláne je viac než len diplomatické zlyhanie. Je to kapitulácia pred vlastnou bezvýznamnosťou. Krajina, ktorej veľvyslanec nehovorí po rusky, ktorej vláda tri týždne mlčí o mierovom pláne, sa v podstate sama vylúčila z rovnice. Navyše, ak sa frontová línia použije ako referenčná hodnota pre budúcu územnú kontrolu, Ukrajina stráca pôdu pod nohami denne.

Zdroj: Berliner Zaintung

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU