Merz, jeden z najväčších svetových mierotvorcov súčasného sveta, povedal, že…..

Jeden z najväčších svetových mierotvorcov súčasného sveta, Merz, povedal, že rozmiestnenie mnohonárodných vojenských síl na Ukrajine po prímerí s Ruskom by malo za cieľ len vojenskú podporu mieru, pričom neupresnil, o ktorých mnoho národností sa jedná, lebo proces, v ktorom sa o tom rozhoduje, je len na začiatku.

To znamená, že tí, čo nesúhlasia, budú časom spracovaní tak, aby sa prestali priečiť.

(Dovtedy sa tiež možno vo voľbách v niektorých krajinách, napríklad v Maďarsku alebo aj na Slovensku, podarí dosadiť do vlád vazalov ochotnejších plniť všetky rozkazy, čím sa môže ten zatiaľ iba pomaly sa rozbiehajúci proces urýchliť.)

Merz si pritom už tradične predstavuje, že najprv bude Rusko súhlasiť s prímerím, potom Ukrajina dostane od Ruska bezpečnostné záruky a dlhodobá dohoda s Rusmi bude až na treťom mieste – pravdepodobne za podmienok, ktoré určia západní mierotvorcovia.

Rusko medzitým 9. januára varovalo použitím Orešnika, zatiaľ bez jadrovej hlavice, keďže plány Veľkej Británie a Francúzska nasadiť svoje vojská na Ukrajine po skončení konfliktu nie sú v súlade s jeho predstavami o trvalom mieri. A upozornilo, že tí, čo by poslali svojich vojakov na Ukrajinu, sú na dostrel.

Podľa ukrajinskej tajnej služby sa cieľom útoku stala civilná infraštruktúra v Ľvove, ihneď povedľa Poľska. Na to si už údajne Rusi robia hneď v druhom či treťom rade zálusk; a prestaňme trocháriť, sú hrozbou vlastne pre celú Európu! Preto ich treba už preventívne strategicky poraziť!

Podľa Ruska Orešnik zasiahol energetickú infraštruktúru

podporujúcu prevádzku ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu a bol reakciou na teroristický útok kyjevského režimu na rezidenciu ruského prezidenta Valdaj v Novgorodskej oblasti z 29. decembra 2025. Tam malo mieriť 91 ukrajinských dronov s dlhým doletom, ale ruská protivzdušná obrana údajne všetky drony zničila ešte pred dosiahnutím cieľa. Ruská strana odovzdala Američanom “úlomky” jedného zo zostrelených dronov, no americké spravodajské služby (CIA) podľa uniknutých informácií usúdili, že cieľom ukrajinských dronov boli skôr vojenské zariadenia v Novgorodskej oblasti, a nie samotná prezidentská rezidencia. Západné médiá trvajú na tom, že o útoku na Valdaj niet dôveryhodných dôkazov!

USA však neboli odovzdané len neurčité úlomky, ale technické komponenty, z ktorých má byť jasné, kam mali drony namierené.

Navigačný ovládač z jedného z dronov, dáta extrahované z pamäte tohto ovládača ruskými špecialistami, dešifrované údaje o trase – priečinok s analýzou a podrobným popisom, ktorý podľa Moskvy dokazuje, že konečným cieľom bol skutočne komplex budov prezidenta vo Valdaji.

Ukrajina ostáva aj naďalej voči týmto dôkazom “skeptická” spolu s tajnými službami USA a nádejným nositeľom Nobelovej ceny mieru Trumpom, ktorý 5. januára 2026 povedal, že neverí, že sa takýto útok naozaj uskutočnil. Ruské zdroje spočiatku tvrdili, že USA sa k tejto ukrajinskej sabotáži vyjadrili “dosť ostro”. Rusi si myslia, že skutočne šlo o zmarenie mierových snáh, ale zo strany Ukrajincov, ktorí vedia, že ich opovážlivosť si musí vyžiadať tvrdú odvetu.

Trump po úspešnej americkej operácii Absolute Resolve  z 3. januára 2026, pri ktorej špeciálne jednotky USA zajali Madura v Caracase, v súvislosti s témou zajatia a únosu lídrov cudzích štátov nielenže spochybnil ruskú verziu o pokuse o atentát na Putina, ale na kritiku, že únos Madura bol nezákonný, odpovedal: „Nepotrebujeme medzinárodné právo!“

Nepriame varovanie pre Kremeľ, alebo najväčší americký prezident všetkých čias iba výstražne vztyčuje svoj chocholík?

Inak povedané, USA pod vedením tohto amerického Matoviča

sú pripravené podnikať jednostranné vojenské akcie proti cudzím štátnym predstaviteľom, ak to uzná ich autokratický vládca za vhodné. (Zelenský, dúfajúci v predĺženie svojej životnosti, si po ďalšom zdanlivom omilostení udelenom Trumpom zavtipkoval, že podobná akcia by mala byť zameraná na Putina.)

Ženevská deklarácia o boji proti terorizmu prijatá v roku 1987 za štátny terorizmus považuje násilné činy, ktoré priamo alebo nepriamo vykonáva štát  proti civilnému obyvateľstvu (vlastnému alebo cudziemu) s cieľom vyvolať strach a dosiahnuť politické ciele. Kým bežný terorizmus páchajú neštátne skupiny, pri štátnom terorizme je nástrojom násilia štátna moc, jej zložky, ktoré potláčajú odpor alebo terorizujú obyvateľov, aby ich zastrašili, eliminovali politickú opozíciu, udržali si kontrolu nad (okupovaným) územím. Používajú pritom únosy, mučenie, štátom riadené vraždy politických oponentov, hromadné zatýkanie, väznenie bez súdneho procesu, mimosúdne popravy, bombardovanie civilných cieľov, podporujú teroristické skupíny v iných krajinách. A to všetko trebárs pod zámienkou zaistenia národnej bezpečnosti. A nevadí, že štát, odkiaľ údajne môžu prenikať nejaké “ozbrojené skupiny”, ani nemá s tým “ohrozeným” spoločné hranice, alebo že oficiálne patrí trebárs aj medzi spriatelené krajiny…

Otázka do pléna:

Ktorý štát v dejinách opakovane predviedol svetu takéto správanie?

Naše spoľahlivé informačné kanály nijako zvlášť ostro Trumpa za jeho zásah do vnútorných záležitostí Venezuely nekritizujú, veď za tým Madurom nikto plakať nebude! Ako nám vysvetlil jeden náš excelentný diplomat zbehlý v medzinárodnom práve.

A teraz taká vložka: Len tak zo špásu, som zadala AI úlohu, aby mi prirovnala spravodajské kanály s tými, čo sú súčasťou kanalizácie, a ona sa dokonca pokúsila o vtipnú bodku nakoniec! Inak sa s ňou zvyknem škriepiť, že mi dodáva furt len tie ideovo a politicky správne spracované sra*ky z povolených zdrojov, ale tentoraz celkom príjemne prekvapila. Tu sú tie podrobnosti: Nepretržitý prietok: Obidvoma preteká niečo 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Akonáhle sa tok zastaví, niekde vzniká problém. Obsah pochybnej kvality: V oboch prípadoch sa medzi užitočnými vecami (čistá voda / overené fakty) často priplaví poriadna kopa „odpadu“ a nečistôt, ktoré radšej nechceš vidieť zblízka. Smer prúdu: Všetko sa to valí jedným smerom priamo na nás a my sme len na konci tej rúry, ktorá to všetko musí prijať. Potreba filtrácie: Ak nemáš v hlave poriadny filter (kritické myslenie), skončíš zaplavený všetkým tým, čo malo radšej ostať v podzemí. Skrátka, v oboch prípadoch platí: Pozor, aby ťa to nespláchlo!

Spravodajské kanály slovenských konzumentov síce informovali aj o incidente “na chate” v Chersonskej oblasti, kde počas osláv príchodu nového roka zomrelo doteraz skoro 30 ľudí, medzi nimi deti, a ďalšie desiatky utrpeli zranenia, ale poukazovali na to, že ruské drony pravidelne ničia civilnú infraštruktúru a spôsobujú civilné obete na Ukrajine. Zdôrazňovali, že Ukrajina popiera, že by bol jej útok býval namierený na civilistov; ak aj k nejakému útoku došlo, cieľom bolo zhromaždenie ruských dôstojníkov, nie civilná oslava. Spoľahlivé médiá pripomínali neoveriteľnosť ruských tvrdení. Médiá taktiež spomenuli, že Rusko tento incident označilo za „teroristický útok“, ale Kyjev varoval, že ide v skutočnosti o ruskú provokáciu, zameranú na zmarenie mierových rokovaní…

Ako keby Zelenský nemal záujem tie rokovania mariť čo najdlhšie, ako to len pôjde, sám!

Ja sa tu pozerám pri písaní tohto článku na zopár románov od sovietskych spisovateľov vydaných v Česko-Slovensku najmä na sklonku toho socializmu, alebo tesne po skončení zákazov niektorých z nich. Mali asi zásadný vplyv na to, ako sa pozerám aj na dnešné Rusko. Patria k nim aj knihy bieloruského spisovateľa Alesa Adamoviča, ktorý sa počas druhej svetovej vojny ako partizán, zúčastnil boja proti nacistom. Na motívy jeho noviel Chatynská povesť a Katani a  dokumentárnych próz Som z vypálenej dediny  nakrútil E. Klimov film Choď a pozeraj sa (1985), ku ktorému scenár napísal sám Ales Adamovič, jednu z najpôsobivejších protivojnových výpovedí, s akými som sa v živote stretla.

V “chate” v obci Chorly v Chersonskej oblasti zhoreli niektoré z obetí zaživa. 

Jeden z dronov bol vyzbrojený zápalnou zbraňou. OSN a ľudskoprávne organizácie obviňujú z cieleného teroru voči civilistom („ľudského safari“) Rusov, ukrajinské drony sa podľa nich zameriavajú na vojenskú infraštruktúru a zhromaždiská okupačných síl na ľavom brehu Dnepra. Rusi tvrdia opak: Ukrajinci sa mstia proruskému civilnému obyvateľstvu z Chersonskej oblasti, kde sa na jar v roku 2014 proruskí aktivisti pokúšali podobne ako v Donecku či Luhansku vyhlásiť„Chersonskú ľudovú republiku”, čo sa vtedy nepodarilo. Ukrajinci tvrdia, že tieto snahy väčšina obyvateľov oblasti odmietala.

Medzičasom bolo civilné obyvateľstvo z oblasti bojov evakuované, ostali tí, čo o evakuáciu nemali záujem. Ukrajinci, proukrajinské zdroje a armáda ľudí v Chersone a ďalších regiónoch, ktorí podľa nich „čakajú na ruský svet“, alebo priamo spolupracujú s ruskými silami, nazývajú “ždunmi”(od slova čakať) a primerane ich nenávidia. Rusmi sú títo ľudia vnímaní ako vlastenci, ktorí v roku 2022 hlasovali v referende za pripojenie k Rusku. Teraz títo občania definitívne prechádzajú na ruský právny a sociálny systém.

Rusi – dajme tomu, ruská propaganda 

nachádzajú paralely medzi správaním sa ukrajinských – ako ich oni nazývajú – “nacistov” počas II. svetovej vojny, a tým, čo sa odohráva od štátneho prevratu na Ukrajine od roku 2014. Prirovnávajú osud upálených v Dome odborov v Odese, a to, čo sa odohralo v Chorly, k nacistickému vyčíňaniu v 40. rokoch 20. storočia.

Nacisti zničili na území Bieloruska vyše 5000 osád a dedín, a obyvateľov stoviek z nich vyvraždili. Medzi týmito obcami bola aj dedina Chatyň z novely Alesa Adamoviča. 22. marca 1943 tam SS spolu s ukrajinskými dobrovoľníkmi zavreli miestnych obyvateľov do stodoly, ktorú zapálili. Toho, komu sa podarilo dostať von, zastrelili. Dedinu potom vypálili. Masaker prežili štyri deti (niektoré z nich zahynuli pri vyhladení obce, kde ich prichýlili miestni obyvatelia) a vtedy 59 ročný Josif Kaminski, ktorému syn umrel v náručí, čo inšpirovalo tvorcu pamätníka na mieste tohto vojnového zločinu.

Zámienkou na masaker bol útok sovietskych partizánov na nemecký konvoj pri dedine Kozyri, ktorá ležala asi šesť kilometrov od Chatyne. Počas prestrelky tam zomreli štyria príslušníci 118. oddielu pomocnej polície Schutzmannschaft, do ktorého boli verbovaní ukrajinskí dezertéri, vojnoví zajatci a kolaboranti, ako aj kapitán Hans Woellke, obľúbenec Adolfa Hitlera a olympijský víťaz v hode guľou z roku 1936.

Sovietsky režim k udalostiam v Chatyni pristupoval opatrne 

a sovietska propaganda ním tiež prekrývala udalosti v Katyni. Do Chatyne uctiť si pamiatku obetí chodievali zahraničné delegácie, navštívili ju napríklad Nixon, Fidel Castro, Jásir Arafat alebo čínsky vodca Ťiang Ce-min, avšak zamlčiavalo sa, že zločin spáchalo prevažne ukrajinské komando. Sovietsky zväz nemohol priznať účasť domácich zradcov a kolaborantov na ohromujúcich vojnových zločinoch na svojom území! Už v 50. rokoch bolo mnohým z nich odpustené, boli prepustení z gulagov a mohli sa podieľať na budovaní komunizmu.

Z tých, čo nezdrhli na Západ, predovšetkým do Veľkej Británie a do Kanady, boli potrestaní len niektorí jednotlivci. Veliteľ 118. oddielu Schutzmannschaft Vasyl Meleško bol za svoje činy odsúdený a popravený v roku 1975. Avšak napríklad taký náčelník štábu Hrihorij Vasjura, ktorý bol hneď po vojne odsúdený k 25 rokom väzenia, ale v roku 1955 už prepustený, stihol ešte za svojho života urobiť kariéru v sovchoze a dokonca prednášal školákom o hrôzach Druhej svetovej vojny. Osudnou sa mu stala žiadosť o Rad Vlasteneckej vojny. Pri pátraní v archívoch Vasjuru dostihla minulosť a v 80. rokoch nakoniec tiež skončil na popravisku.

Nech už to Rusi s tými “nacistami” vo svojich propagandistických vyjadreniach preháňajú,

podľa mojej mienky jeden z cieľov ŠVO – denacifikácia Ukrajiny– nie je až taký neopodstatnený, ako to tvrdí zase tá naša propaganda. Že sa tam za prižmurovania očí onoho demokratického západného sveta roky kriesil zlý duch ukrajinského nacionalizmu a protiruského šovinizmu, je jednoducho nepopierateľný, aj keď zo všetkých síl popieraný fakt. A že to bude aj v budúcnosti pre Rusov veľký problém, je zrejmé. Územie, kde je jeho hniezdo, si podľa mňa na krk nezavesia. To prenechajú iným…

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Ľubomír Huďo: Trump vo Venezuele strhol masku americkej pretvárky
• 
  Peter Sabela: Aktuálna situácia na Ukrajine: Orešnik a nové vedenie Ukrajiny s Budanovom
• 
  Trump pri chuti, čo príde po Grónsku, Kanada ? – Video
• 
  Michal Zoldy: Jeden veľký bordel strieda druhý megabordel
• 
  Korupčný škandál otriasa ukrajinským vojenským obstarávaním
• 
  Nobelov výbor vylúčil prenos ceny za mier na Trumpa.

---

---