M. Zoldy: Fico už preberá taktovku aj na medzinárodnej scéne

Fico už preberá taktovku aj na medzinárodnej scéne
M. Zoldy: Fico už preberá taktovku aj na medzinárodnej scéne. Nepríjemná chrípka ma pripútala na lôžko a donútila ma niekoľko dní nedobrovoľne hibernovať, a možno si ešte trochu pohibernujem aj ďalej, v polohe „ležiaceho strelca“. V prestávkach medzi chorým spánkom a konzumáciou jedla som predsa len sledoval na pol oka a ucha čo sa deje v politike. Deje sa toho veľa, a nie je to len Grónsko…
Je úplne jedno či po návrate z Floridy volal premiér Fico kancelára Merza,
alebo Merz naopak volal jeho. Hlavná vec, že Robert Fico predsa len chvalabohu vlastní aj mobilný telefón a používa ho. To je dobre. Už len to jeho číslo keby tak človek poznal….Neviem kto koho včera volal, lebo sa hovorí len o tom, že sa taký telefonát uskutočnil. Premiér Fico počas toho telefonátu chodili v rifliach a modrej košeli vzrušene hore dolu s ľavou rukou vo vrecku pred obrovskou mapou Slovenska a nejakými obrazmi a informoval Merza, ako bolo v Amerike.
Podľa všetkého sa zrejme dotkol aj pre Nemecko mimoriadne bolestivej témy jadrových elektrární, ktoré si Nemecko samo zrušilo keď začala švédska tínedžerka Greta Thunbergová blaznieť až tak, že to zakrátko vyšinulo celú Európu nesprávnym smerom. Premiér teraz pôjde ešte ďalej a posmelený návštevou amerického prezidenta na Floride napíše vedeniu Európskej komisie a všetkým premiérom EÚ ešte pred štvrtkovým samitom čo si myslí o tom kam sa celá táto nešťastná Únia v ostatných rokoch uberá. Tlieskam.
Osobne síce chápem a dokonca aj súhlasím s tým,
že ideme spolu s Američanmi stavať obrí jadrový reaktor na katastrálnom území Bohunickej atómovej elektrárne, ale moja vyše tromi desaťročiami preverená osobná ostražitosť a opodstatnená nedôvera voči Amerike zostáva. Poviem to otvorene, minimálne od roku 1968, kedy som mal 15 rokov a dostal som prvý občaňák, nemám superveľmoci rád – žiadnu – je jedno či sú z východu alebo západu. V mojich novinových článkoch a televíznych komentároch som prakticky od samého začiatku deväťdesiatych rokov kritizoval Washingtonské vládne elity a americké médiá za primitívne povýšenecký a mentorský postoj k Slovensku. V marci 1994 aj mojím obsiahlym článkom pod titulkom „Americký etnocentrizmus…a čo s ním?“ Budem v tom pokračovať aj naďalej, reaktor nereaktor.
Už sa nezmením, ale dobre, beriem na vedomie, že elektrinu potrebujeme a tak sa teraz ide do toho spolu s Westinghousom. Ak sme svetovou veľmocou v produkcii áut na obyvateľa, prečo nebyť aj jadrovou veľmocou? Nejaké tie jadrové megawaty navyše sa vždy zídu, nemôžeme mať predsa všetci na streche slnečné kolektory. Bavím sa aj na tom, ako z toho všetkého teraz šľak triafa celú opozíciu a jej mediálne úderky. Vždy ste chceli úzku spoluprácu a priateľstvo s USA, mamľasi, tak sa teraz nerozčuľujte a držte zobáky. Aj tak ste okrem nenávisti k Ficovi zatiaľ s ničím neprišli, a čas beží…..
Je vskutku zaujímavé a zároveň zábavné,
ako sa ten politický pohreb Roberta Fica, ktorý odštartoval Mesežnikovou bratislavskou anti-ficovskou medzinárodnou konferenciou v októbri 2002 v hoteli Carlton, natiahol už na neuveriteľných 24 rokov, skoro štvrťstoročie, a garantujem vám, že bude bezúspešne pokračovať naďalej. Ak máte chuť dobre sa na tom zarehotať, pustite si z dlhej chvíle na pobavenie štúdiový rozhovor Dibákovej s Demešom a Káčerom. Ten Demeš….. tam bol akýsi iný ako keď je v televíznej debate s Chmelárom, no a zlostný Káčer kypel hnevom a predpovedal Ficovi, že skončí ako Mečiar.
Stavím sa, že keď sa tí dvaja slniečkárski nešťastníci takto stretnú v nejakej televízii
alebo u aktivistky Dibákovej o desať rokov, budú ďalej tárať do vetra to isté. Ale sivovlasý Fico tu bude vládnuť stále, im napriek. Aby tej zábavy nebolo málo, pustite si potom ako dezert aj rozhovor Žďárskeho s politológom Štefančíkom. Čosi tak plytké, bezduché a intelektuálne vyprázdnené sa aj na nenáročné slovenské pomery len tak ľahko nevidí.
Mám aj iné drobné komentátorské postrehy, ale nechám si niečo na zajtra. Napríklad aj o tom, že by som raz konečne rád videl aj debatu Jána Baránka s Eduardom Chmelárom. Zajtra vysvetlím prečo.
Michal Zoldy TG
Napísali sme
Mohlo by vás zaujímať
- Vyslovenie nedôvery Ursule von der Leyenovej sa konala v takmer prázdnej snemovni.
- Tuska podráždilo Nawrockiho pozvanie do Mierovej rady
- Macrona „Nikto ho nepotrebuje“ komentuje Trump odmietnutie účasti na rade pre Gazu
- M. Zoldy: Fico už preberá taktovku aj na medzinárodnej scéne
- Novinársky paškvil Ta3, STVR, JOJ, Markíza, Denníka N, Sme, aktualít a spol.
- Eduard Cmelár: Keď raz začas myslí teľa, vidí v sebe Beáta Jurik mysliteľa
Podporte našu prácu
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.
Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU
Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko
Subscribe to get the latest posts sent to your email.






