E. Chmelár: Demokratizácia, nie centralizácia je kľúčom k lepšej spolupráci v Európe.

E. Chmelár: Demokratizácia, nie centralizácia je kľúčom k lepšej spolupráci v Európe. Som rád, že vás môj včerajší text o potrebe hľadania novej užšej regionálnej spolupráce oslovil TU Vznikla pod ním zaujímavá diskusia, ktorá ma podnietila k spresneniu niektorých návrhov, aby sme sa vyhli zbytočným nedorozumeniam.

Výzva na zintenzívnenie regionálnej spolupráce pozostávajúcej zo štátov bývalej habsburskej monarchie nie je v žiadnom prípade návrhom na obnovenie Rakúsko-Uhorska. Tento model je nielen prekonaný, ale v úvahách o budúcnosti Európskej únie by mal slúžiť skôr ako výstraha. Čiže v žiadnom prípade nemám na mysli nový štátny útvar. Suverenita Slovenskej republiky v takomto zoskupení pre mňa zostáva posvätná.

Regionálnu spoluprácu však nevyhnutne potrebujeme. Tá však nemôže stáť na ideologických základoch, ktoré sú vrtkavé podľa meniacich sa vlád, ale na geopolitických záujmoch. Už sme si vysvetlili, prečo Vyšehradská štvorka zlyháva (začlenením štátov do EÚ a NATO stratila svoj pôvodný zmysel a nový nenašla). Naopak región pozostávajúci z krajín bývalej habsburskej monarchie je z kultúrno-historického a politického hľadiska stabilnejší. Dokonca aj z ekonomického. Denník The Financial Times už pred niekoľkými rokmi špekuloval, že tieto krajiny majú všetky predpoklady na to, aby spoločne vytvorili akýsi „stredoeurópsky Silicon Valley“.

V aktuálnych podmienkach môže takáto regionálna spolupráca slúžiť ako ochrana malých národov pred plánmi dominantných krajín E6; ako blokačná menšina bruselských rozhodnutí, ktoré sú namierené proti našim záujmom; ale aj ako núdzová poistka ochrany trhov pre prípad, že by sa Európska únia rozpadla.

Evidujem, že najmä medzi mladými ľuďmi je populárna idea európskej federácie. Z intelektuálov ju propaguje najmä proamerický Boris Zala, pre neho je však myšlienka zjednotenej Európy pokračovaním jeho imperiálnej atlantistickej vízie. Pre atlantistov sa západná civilizácia sústreďuje okolo Atlantického oceánu, ktorý je akýmsi „vnútorným jazerom“ impéria – podobnú funkciu plnilo Stredozemné more v Rímskej ríši. Ale Európa by nemala byť len pevnosťou a nástrojom mocenskej elity, ale predovšetkým duchovným priestorom, ktorý inšpiruje a spája okolitý svet a ktorý v neposlednom rade zvyšuje kvalitu života svojich občanov.

Federatívny model usporiadania Európy však nie je iba utópiou a idealistickým snom, ktorého zárodky môžete vystopovať v myšlienkach Danteho, Komenského, Kanta, Huga a ďalších. Je to nedomyslená vízia, ktorá by mohla byť vo svojich dôsledkoch dokonca nebezpečná. Už dnes vidíme, čo to znamená, keď sa Európska únia s prehlbujúcim sa demokratickým deficitom čoraz viac centralizuje, a to obchádzaním alebo dokonca porušovaním spoločných pravidiel. Ak si Európska komisia zvolila túto cestu, ako zlomiť odpor malých národov, je to cesta do pekla.

V prvom rade treba urobiť poriadok v kompetenciách. Už dnes má Brusel v určitých oblastiach väčšie právomoci ako federálna vláda v USA a naopak tie, ktoré by mohli byť spoločné, zostávajú v rukách národných vlád. Nasadiť na toto ako liek federáciu by znamenalo až despotické posilnenie moci najsilnejších štátov EÚ. Už dnes tzv. „francúzsko-nemecký motor“ neprospieva celej únii, ale diktátu Berlína a Paríža. Ale toto už predsa poznáme z Rakúsko-Uhorska, kde dva dominantné národy utláčali ostatné a vyvolali tým odpor, odboj a vnútornú destabilizáciu celej ríše. Len blázon si môže myslieť, že toto môže dlhodobo fungovať.

Reálnu predstavu o tom nemá ani slovenský premiér Robert Fico, ktorý opakovane dokazuje, že zahraničná politika je jeho najslabšia stránka. Na jednej strane tvrdohlavo razí heslo „suverénnej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany“, na druhej strane sa nechal počuť, že Európa potrebuje lídra a že takým lídrom by mohla byť talianska premiérka Giorgia Meloniová… Celé zle. Robert Fico je možno podobne ako Donald Trump očarený sympatickou premiérkou pochádzajúcou z radov krajnej pravice (donedávna vyzdvihovala Mussoliniho), ale je proti našim základným záujmom, aby Európe dominoval jeden národný líder. Okrem toho, ani teoreticky ním nemôže byť predstaviteľ Talianska, na to nemá náležité mocenské postavenie, takže ak bude Robert Fico volať po silnom lídrovi, ľahko sa nám môže stať, že pri súčasnom modeli nám ponúknu – vždy pripraveného nemeckého kancelára…

A hoci zdieľam s Robertom Ficom myšlienku, že na čele Európskej únie by mali byť výrazné silné osobnosti, a nie vyslúžilí politici vykopnutí pre svoju neschopnosť vyššie, jeho predstava, že by to mohol byť niekto ako Tony Blair ma vyslovene vydesila. Blair je vojnový zločinec a klamár, ktorého sa snažia dostať ľudskoprávne organizácie pre jeho podvody v súvislosti s inváziou do Iraku celkom oprávnene za mreže. Taký človek by už nikdy nemal zastávať akúkoľvek verejnú funkciu.

Okrem toho všetci títo politici a vzývatelia silnej Európy so silnými lídrami, silnou armádou a hlavne silnými rečami nepochopili jednu základnú vec: historickým poslaním Európy nie je vytvoriť jednu nedobytnú pevnosť vyzbrojenú po zuby – toto fungovať určite nebude. Nielenže nás konkurenti uzbroja k smrti podobne ako Sovietsky zväz, ale šialenými výdavkami na zbrojenie zničíme aj posledné zvyšky sociálneho štátu a príťažlivosti modelu EÚ, čo nám v konečnom dôsledku neprinesie ani viac bezpečnosti, ani viac blahobytu. Našou úlohou je využiť všetky naše historické skúsenosti z imperializmu, kolonializmu, fašizmu a komunizmu na to, aby sme sa stali neutrálnym priestorom upevňovania a rozvoja medzinárodnej spolupráce, ktorá urobí z rivalov priateľov podieľajúcich sa na riešení spoločných záujmov ľudstva. Iba tento humanistický cieľ spomínaných vizionárov od Komenského až po Einsteina, ktorý však dnešným technokratom akosi unikol, má zmysel rozvíjať.

Ale aby som nezostal len pri negativistickom spochybňovaní, viem si predstaviť model európskej federácie, ktorý by dával zmysel. Vypracoval ho v roku 1992 holandský pivovarnícky magnát a proeurópsky aktivista Freddy Heineken. Knižná podoba jeho vizionárskeho plánu vyšla pod názvom Eurotopia – Spojené štáty európske. Skutočné autorstvo treba pripísať holandskému historikovi, profesorovi Univerzity v Leidene Henkovi Wesselingovi, ktorý bol osobným mentorom vtedajšieho korunného princa, dnešného holandského kráľa Viliama-Alexandra, a ktorého Heineken pre svoju ideu získal.

Wesseling veril, že dominancii jedného veľkého národa nad inými sa dá zabrániť jedine tak, že rozdelíme Európu na približne rovnako veľké regióny s počtom obyvateľov maximálne 5 – 10 miliónov. Preto navrhol radikálnu reorganizáciu Európy na federálne Spojené štáty európske, ktoré by sa skladali zo 75 malých, etnicky homogénnych a historicky podložených regiónov. Pozor, nenavrhoval formálne rozbitie existujúcich štátov, ale ich zastúpenie na úrovni regiónov.

V praxi by to vyzeralo tak, že ČSFR by sa zachovala, ale vo federálnych európskych orgánoch by ju zastupovali samostatne Čechy, Morava a Slovensko. Maďarsko a Chorvátsko by zostali homogénne, ale Poľsko a Rumunsko by boli rozdelené na niekoľko regiónov. Vďaka tomuto modelu by získalo osobitné zastúpenie aj Katalánsko, Škótsko či Flámsko. Najväčšou zmenou by bolo rozdelenie veľkých štátov, keďže na európskej úrovni by už nedominovalo Nemecko a Francúzsko, ale aj tieto krajiny by zastupovalo rovnocenné Bavorsko, Sasko či Normandia.

V počte regiónov nevidím problém. Ak sa 300-miliónové Spojené štáty skladajú z 50 rovnocenných štátov, polmiliardová Európa zvládne aj 75 regiónov. Aj tento model by mal veľa nezodpovedaných otázok, ale bol by rozhodne spravodlivejší, demokratickejší a efektívnejší ako iné návrhy. Pre národné záujmy veľkých štátov však zostáva utopický. No aj utópia môže byť inšpiratívna, ak sa chytí za ten správny koniec. V každom prípade však tento návrh ukazuje, že kľúčom k zjednoteniu Európy nie je centralizácia, ale demokratizácia.

Eduard Chmelár FB

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Maďarský opozičný líder zapletený do drogového škandálu, západ mu rozprestiera červený koberec
• 
  Ruské sily zaútočili na centrálnu raketovú a delostreleckú základňu ukrajinských síl
• 
  Mníchovská bezpečnostná konferencia – ples upírov
• 
  Michal Zoldy: Robert Fico a „Európsky kultúrny skanzen“
• 
  E. Chmelár: Demokratizácia, nie centralizácia je kľúčom k lepšej spolupráci v Európe.
• 
  Merz vyhlásil začiatok éry veľmocí, koho tým myslel nevieme

---

---