TAC: Strata Donbasu sa pre Ukrajinu stala nevyhnutnou

TAC: Strata Donbasu sa pre Ukrajinu stala nevyhnutnou. Je zavádzajúce, keď západné vlády a západné médiá tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin nerobil kompromisy a nie je ochotný rokovať. Hoci Rusko od začiatku vojny nezmenilo svoje základné ciele, v súvislosti s týmito cieľmi urobilo výrazné kompromisy. 

Ústupok nenamietať proti členstvu Ukrajiny v Európskej únii spĺňa kľúčové želanie protestujúcich na Majdane v roku 2014. Zvýšenie stropu pre počet príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a uznanie, že Ukrajina si zaslúži robustné bezpečnostné záruky, ktoré zakazujú prítomnosť členských vojsk NATO na ukrajinskom území, sú veľkými bezpečnostnými ústupkami. Možné kompromisy o povojnových hraniciach požadované na začiatku vojny sú významnými územnými ústupkami. 

Moskva však trvá na tom, že nemôže existovať žiadny kompromis o tom, či je celý Donbas a Krym súčasťou Ruska.

Pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je ťažké s touto požiadavkou súhlasiť a je to nespravodlivé. Ale vo vojne je len málo čo spravodlivé a v tejto vojne nebolo nič spravodlivé. Bolo nespravodlivé, že USA a NATO klamali o expanzii na východ. Bolo nespravodlivé, že USA a NATO ignorovali bezpečnostné obavy Ruska, stiahli kľúčové otázky zo stola a odmietli žiadosť o diplomaciu v predvečer vojny. Bolo nespravodlivé, že USA sľúbili Ukrajine toľko, koľko bude potrebovať, na tak dlho, ako bude potrebné, ak pôjdu do vojny s Ruskom, a potom tento sľub porušia. A samozrejme, bolo nespravodlivé, že Rusko išlo do vojny s Ukrajinou.

A je obzvlášť nespravodlivé, keď Rusko núti Ukrajinu diplomaticky postúpiť územie, ktoré vojensky nestratilo. Rusko však naznačilo ochotu vymeniť územie mimo východného Donbasu, ktoré dobylo, za územie v Donbase, ktoré nedobylo. Dohoda o hraniciach po vojne so vzájomnou výmenou územia s cieľom dosiahnuť súdržnosť hraníc nie je ničím nezvyčajným a neschopnosť tak urobiť v minulosti občas zasiala zárodky budúceho konfliktu. 

Skutočnou nespravodlivosťou je samotná požiadavka, aby Ukrajina vôbec odstúpila od územia, pretože podľa medzinárodného práva je nezákonné získavať územie silou (hoci Rusko by tvrdilo, že územie bolo získané vôľou ľudu vyjadrenou v referende, a nie silou). Článok 2.3 Charty OSN vyžaduje, aby členské štáty „riešili svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami“ a článok 2.4 vyžaduje, aby sa všetci členovia „vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržali hrozby sily alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu“. Táto norma nemá žiadne výnimky a nemožno ju meniť, a to ani podľa Medzinárodného súdneho dvora v sebaobrane.

Hoci je nepopierateľne nespravodlivé, že Ukrajina musela postúpiť celý Donbas Rusku, existuje na to päť praktických dôvodov.

Najnaliehavejšou je potreba, aby Ukrajina ukončila túto vojnu.

Straty ukrajinských životov sú hrozné a neudržateľné. Odovzdanie posledných 10 až 14 percent Donbasu by mohlo byť súčasťou kľúča k dosiahnutiu tohto cieľa. Rusko má v tejto vojne dva hlavné ciele: zabrániť NATO v absorpcii Ukrajiny a chrániť etnických Rusov v Donbase. Prvý bol dosiahnutý. Zostáva teda druhý. Po diplomatickej zrade Západu a následnom neúspechu Minských dohôd, ktoré by dali donbaským provinciám autonómiu v rámci Ukrajiny, to z pohľadu Ruska ponechalo región v sebe. Tento cieľ sa teraz zdá byť nepodmienený. Ak by sa mu podvolilo, mohlo by to ukončiť vojnu.

Najpraktickejším dôvodom je, že Ukrajina môže postúpiť Donbas Rusku diplomaticky, alebo môže Donbas stratiť v prospech Ruska vojnou. Výsledok je nevyhnutný; voľba je reálna. Donbas bude stratený, ale je lepšie ho stratiť bez ďalších strát na životoch, ak je to možné.

Tretím dôvodom je, že hranica vyznačená na západe Donbasu má etnický a historický zmysel.

Ukrajina bola vždy rozdeleným národom. Severozápadná a stredná Ukrajina historicky orientovala svoj pohľad na západ do Európy; juhovýchodná Ukrajina historicky orientovala svoj pohľad na východ do Ruska. Voľby a kultúra tradične odrážali toto rozdelenie. Hoci posúvanie hranice za Donbas nedáva etnický ani kultúrny zmysel, jej vyznačenie na Donbase áno. A pravdepodobne odráža vôľu ľudu, vyjadrenú v mnohých referendách siahajúcich až do 90. rokov. Mohla by tiež zabrániť tomu, aby sa Ukrajina po skončení medzinárodnej vojny s Ruskom opäť prepadla do občianskej vojny.

Odovzdanie Donbasu Rusku by mohlo do istej miery naplniť potrebu Ukrajiny po bezpečnostných zárukách. Potreba Ukrajiny získať bezpečnostné záruky proti ruskému útoku je teraz preukázateľne jasná. Rusko však zaútočilo na základe svojho vnímania existenčnej hrozby zo strany NATO a možnej vojny na spornom území Donbasu a Krymu, ak by sa Ukrajina stala členom NATO. Odstránenie týchto príčin znižuje pravdepodobnosť budúceho ruského útoku. Odovzdanie Donbasu spolu s Krymom, ktorý sa už zdá byť odovzdaný, by mohlo byť nielen kľúčom k ukončeniu tejto vojny, ale aj kľúčom k zabráneniu budúcej vojny.

Existujú aj iné spôsoby, ako by postúpenie Donbasu Rusku mohlo pomôcť Ukrajine lepšie napredovať. Zvrchovaná Ukrajina na 80 percentách svojho pôvodného územia integrovaná so Západom s členstvom v Európskej únii by sa dala veľmi vierohodne prezentovať ako víťazstvo Ukrajiny. Ukrajina si však môže cestu k vstupu do EÚ vydláždiť iba tým, že bude spĺňať požiadavky organizácie na záruky slobody náboženského vyznania a jazykovej rozmanitosti . Na Ukrajine dominuje monistická vízia toho, čo znamená byť Ukrajinec, s potláčaním jazykových, kultúrnych a náboženských práv etnických ruských občanov Ukrajiny, ktorá sa od vojny len posilnila. Cestu k členstvu v EÚ by bolo možné uľahčiť umožnením oddelenia prevažne etnických Rusov v Donbase. 

Z podobných dôvodov by postúpenie Donbasu Rusku mohlo pomôcť suverénnej Ukrajine vyhnúť sa okamžitému pádu späť do rovnakého občianskeho sporu, aký predchádzal vojne s Ruskom, v ktorom sú nepriateľom vnútorní etnickí Rusi.

A nakoniec, de iure uznanie Donbasu za ruský by mohlo pomôcť zabrániť vytvoreniu podmienok pre budúce boje o Donbas, ktorý bol de facto uznaný ako pod ruskou kontrolou len de facto. De facto uznanie umožňuje rokovania v budúcnosti. Mohlo by však tiež umožniť konflikty v budúcnosti. 

Zdroj: The American Conservative.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Máme vlastizradnú opozíciu, najhoršiu v Európe. Banderovci môžu spáchať hocičo
• 
  TAC: Strata Donbasu sa pre Ukrajinu stala nevyhnutnou
• 
  E. Chmelár: Toto nám na Blízkom východe neodpustia ešte dve generácie.
• 
  Slováci podľa PS biedu trú – kupujú dlhopisy a dovolenky v Dubaji
• 
  Trump je vraj nevyspytateľný, chaotický a zmätený. Aké ciele klan za Trumpom má?
• 
  Čosi takto hnusné a krvilačné ešte z úst nevypustil ani všetkého schopný Trump

---

---