Ochota ochotných nasledovať Trumpov kurz v Iráne je veľmi obmedzená.

Hormuzský prieliv je jedným z najcitlivejších úzkych miest svetovej ekonomiky. Približne pätina globálneho obchodu s ropou prechádza touto úžinou medzi Iránom a Ománom. Kto tam vojensky zasiahne, fakticky zasahuje do energetickej životnej tepny svetového hospodárstva. V tomto kontexte sa Washington momentálne snaží mobilizovať medzinárodnú koalíciu na „zabezpečenie lodnej dopravy“. Reakcie spojencov však ukazujú najmä jedno: ochota nasledovať Trumpov kurz je veľmi obmedzená.

Argumentácia Washingtonu

V rozhovore pre Financial Times dal Donald Trump jasne najavo, čo očakáva od svojich spojencov. Nejde len o politickú podporu, ale o konkrétne vojenské príspevky. Obzvlášť žiadané sú mínolovky, ktorými – podľa Trumpa – európske štáty disponujú vo väčšom počte než samotné Spojené štáty. Potrebné by mohli byť aj ďalšie vojenské kapacity na neutralizovanie „hrozieb“ pri iránskom pobreží. Argumentačná línia z Washingtonu je pritom pozoruhodne jednoduchá:

Európa a Čína sú viac závislé od ropy z Perzského zálivu než Spojené štáty. Kto z toho hospodársky profituje, musí teda prevziať aj vojenskú zodpovednosť. Inými slovami: spojenci by mali niesť náklady na bezpečnostnú stratégiu definovanú Amerikou.

Európska zdržanlivosť

Reakcie z Európy sú preto pomerne rezervované. Nemecko jasne uviedlo, že sa nebude podieľať na bojových operáciách. Berlín zdôrazňuje, že nechce byť súčasťou vojenského konfliktu.

Aj Spojené kráľovstvo postupuje opatrne. Hoci prebiehajú rozhovory s Washingtonom o opatreniach na zabezpečenie lodnej dopravy, Londýn sa viac sústreďuje na deeskaláciu než na vojenské eskorty.

Zatiaľ sa diskutuje len o obmedzených príspevkoch, napríklad o nasadení námorných dronov na vyhľadávanie mín. Vojnové lode na sprevádzanie tankerov momentálne nie sú na programe.

Skutočný problém

Skutočný problém Washingtonu je menej vojenský než politický. Spojené štáty síce môžu iniciovať operácie, no bez medzinárodnej účasti takéto misie rýchlo pôsobia ako jednostranná americká projekcia moci. Práve tejto úlohe sa mnohé európske vlády momentálne chcú vyhnúť.

Navyše existuje aj štrukturálny rozpor: zatiaľ čo Washington požaduje vojenskú podporu, mnohí spojenci nemajú záujem nechať sa vtiahnuť do ďalšej eskalačnej špirály na Blízkom východe.

Geopolitické zistenie

Spor o Hormuzský prieliv tak odhaľuje hlbší problém západnej aliancie. Spojené štáty síce zostávajú vojensky dominantné, no ich schopnosť formovať koalície a organizovať politickú podporu sa výrazne oslabila.

Otvorené námorné trasy sú spoločným záujmom mnohých štátov. Keď však ide o to, kto je ochotný túto bezpečnosť aj vojensky zabezpečiť, okruh ochotných sa čoraz viac zužuje.

Washington hľadá koalíciu. Európa váha. A práve v tom sa ukazuje jedno z kľúčových napätí súčasného medzinárodného poriadku.

Trump zároveň varoval, že nedostatočná reakcia spojencov by mohla mať dôsledky pre budúcnosť aliancie. „Ak nebude žiadna odpoveď alebo bude reakcia negatívna, myslím si, že to bude veľmi zlé pre budúcnosť NATO,“ uviedol.

Pripomenul pritom aj podporu Spojených štátov Ukrajine. „Nemuseli sme pomáhať s Ukrajinou. Je tisíce kilometrov od nás a naša vojna to nie je, ale pomohli sme. Teraz uvidíme, či oni pomôžu nám.“

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY

Najdôležitejšie zahraničné médiá sa téme americkej snahy vytvoriť koalíciu na zabezpečenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive venujú pomerne intenzívne. Zmienky, ktoré priamo potvrdzujú obmedzenú ochotu spojencov nasledovať kurz prezidenta Trumpa, sa objavujú v niekoľkých zdrojoch:

---

Kľúčové zmienky v zahraničnej tlači

1. Politico (USA)

• Informuje, že prezident Trump „požaduje“, aby sa približne sedem krajín pridalo ku koalícii na kontrolu Hormuzského prielivu.
• Zároveň uvádza, že neuviedol, ktoré krajiny oslovil, čo naznačuje neistotu a neochotu partnerov verejne sa prihlásiť.
  POLITICO

2. Al‑Monitor (USA – Blízky východ)

• Prináša prehľad reakcií spojencov: Trump dúfa v účasť Číny, Francúzska, Japonska, Južnej Kórey či Británie, no žiadna z týchto krajín nepotvrdila záväzok.
• Reakcie sú opísané ako váhavé a prevažne neoficiálne.
  Al-Monitor

3. Al Jazeera (Katar)

• Analyzuje, že Trumpova výzva na vytvorenie námornej koalície je „plná problémov“.
• Poukazuje na to, že spojenci sú opatrní, pretože situácia je eskalovaná konfliktom USA–Izrael vs. Irán a nechcú byť vtiahnutí do priamej konfrontácie.
  Aljazeera

4. Chin@Strategy (analytický portál)

• Otvorene uvádza, že reakcie krajín ako Spojené kráľovstvo, Japonsko, Čína či Južná Kórea sú „zdržanlivé“ a že žiadna z nich neurobila záväzný krok.
• Zdôrazňuje, že Trumpova výzva „sa stretla s tlmenou odozvou“.
  chinastrategy.org

5. Texas Public Radio / NPR (USA)

• Informuje, že Trump opakovane tlačí na spojencov vrátane NATO krajín, no reakcie sú opatrné.
• Zmienka o tom, že spojenci sú pod tlakom, ale neponúkajú jasné záväzky.
  Texas Public Radio

---

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Ochota ochotných nasledovať Trumpov kurz v Iráne je veľmi obmedzená.
• 
  Ruskí vojaci dobyli stredisko riadenia dronov Ukrajinských ozbrojených síl (UAF) -Video
• 
  Len zmasírované hlávky veria že Šimečka má 23%, reálne má možno 10%
• 
  Viktória Hellenbart: Nestaňme sa monštrami
• 
  V. Orbán: EÚ sa pripravuje na vojnu, ale Maďarsko zostane ostrovom bezpečia.
• 
  Komediantka Pauhofová – jej hrdinovia zastrelili palestínskych manželov a ich dve malé deti

---

---