Gruzínsky premiér na bratislavskom Globsecu (!) prirovnal expanziu NATO k šíreniu rakoviny: „ZA VOJNU NA UKRAJINE MÔŽE ROZŠIROVANIE NATO“
SLOVENSKO/GRUZÍNSKO: Gruzínsky premiér v Bratislave uviedol, že príčinou minuloročnej ruskej invázie na Ukrajinu bolo rozširovanie NATO a odhodlanie Ukrajiny vstúpiť doň. Podľa niektorých médií ide o signál pokračovania zbližovania sa vládnucej gruzínskej strany s Ruskom.
Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili na bratislavskom bezpečnostnom fóre Globsec zaujal. Na otázku moderátora, prečo Rusko spustilo vo februári minulého roku inváziu na Ukrajinu uviedol, že „každý pozná odpoveď“.
Na naliehanie moderátora potom odpovedal: „Aj publikum vie odpoveď. Jedným z hlavných dôvodov bolo rozšírenie NATO. Nechcem špekulovať, nechcem citovať vyjadrenia ruskej vlády, ale jedným z dôvodov bola túžba a odhodlanie Ukrajiny stať sa členom NATO a teraz vidíme dôsledky“.
Garibašvili dávnejšie vyhlásil, že zo strany medzinárodného spoločenstva nevidí dostatočné úsilie na vytvorenie podmienok, ktoré by umožnili mierové rozhovory na Ukrajine.
O výroku už píšu svetové médiá. Ide totiž o zdôvodnenie, ktorým inváziu od začiatku obhajuje ruská vláda. Napríklad podľa portálu Politico sú Garibašviliho vyjadrenia v súlade s ruskými argumentmi pre vojnu, čo Tbilisi vzďaľuje od Západu.
Gruzínska vláda sa zbližuje s Ruskom
Garibašviliho vláda čelí kritike občianskych aktivistov a opozície pre údajné podnecovanie protiukrajinských nálad, odklon Gruzínska od jeho prozápadného smerovania a upevňovanie vzťahov práve s Kremľom. Vládnuca strana Gruzínsky sen však zdôrazňuje, že stále podporuje členstvo Gruzínska v Európskej únii a NATO.
Napriek tomu Gruzínsko začiatkom mája umožnilo Rusku obnoviť priame lety na svoje územie, ktoré prerušili v roku 2019 ako odvetné opatrenie za protikremeľské protesty v Gruzínsku. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, na základe ktorého platí od 15. mája pre obyvateľov Gruzínska 90-dňový bezvízový režim. Gruzínsky premiér následne vyhlásil, že Gruzínsko nezavedie proti Rusku jednostranné sankcie.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová so zbližovaním oboch štátov nesúhlasí. Zrušenie zákazu leteckého spojenia označila za „provokáciu“ a označila ho za „neprijateľné“ v čase pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine a okupácie časti gruzínskeho územia.
Priame lety medzi obomi štátmi kritizovala aj Ukrajina. „Svet izoluje Rusko, aby ho prinútil zastaviť vojnu, ale Gruzínsko víta ruské letecké spoločnosti a posiela svoje vlastné aerolínie do Moskvy. Kremeľ bude mať z toho určite radosť,“ uviedol na sociálnych sieťach hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.
Vo februári chcela zas vládnuca strana Gruzínsky sen a jej spojenci prijať návrh zákona o zahraničných agentoch. Podľa návrhu sa mali všetky organizácie, ktoré na svoju činnosť dostávajú viac ako dvadsať percent financií zo zahraničia, registrovať ako „zahraniční agenti“. Inak im hrozili vysoké pokuty.
Návrh zákona spustil prudké demonštrácie, pri ktorých nespokojenci mávali gruzínskymi i ukrajinskými zástavami a zástavami Európskej únie. Vládnuca strana nakoniec návrh stiahla s odôvodnením, že „rozdeľuje spoločnosť“. Prezidentka Zurabišviliová demonštrantov pochválila, lebo zákon chcela vetovať.
Protestom vtedy vyjadril podporu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Garibašvili ho následne vyzval, aby nezasahoval do vnútropolitickej situácie v Gruzínsku. „Ak osoba, ktorá je vo vojne… odpovedá na deštruktívne konanie niekoľkých tisícov ľudí tu v Gruzínsku, ide o priamy dôkaz, že táto osoba je zapojená, motivovaná spraviť niečo aj tu, niečo zmeniť,“ povedal Garibašvili na margo Zelenského podpory protestov v Tbilisi.
Členstvo v EÚ aj NATO je v nedohľadne
Rusko viedlo s Gruzínskom krátku intenzívnu vojnu v roku 2008 po tom, ako sa Tbilisi pokúsilo vojensky obsadiť svoj odštiepenecký región Južné Osetsko, ktorý podporoval Kremeľ. Vojna sa skončila ruským víťazstvom, pričom od Gruzínska sa následne odštiepilo dvadsať percent územia, keď Južné Osetsko, ale aj väčšie Abcházsko, vyhlásili nezávislosť. Uznalo ich len Rusko a pár iných krajín. Oba regióny sú závislé od ruskej hospodárskej pomoci a vojenskej podpory.
Gruzínsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ spoločne s Ukrajinou a Moldavskom po tom, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Vlani v júni udelili lídri EÚ kandidátsky štatút Kyjevu a Kišiňovu. Rozhodli však, že Tbilisi musí najprv zaviesť reformy.
Členstvo Gruzínska v EÚ podporuje podľa prieskumov najmenej osemdesiat percent obyvateľov tejto krajiny.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.