Doba hoaxová praje manipulátorom a to vždy.

---

---

Rozhodnutie Ústavného súdu k novele Trestného zákona, ktoré padlo 3.7.2024 a následné reakcie v novinách, na sociálnych sieťach iba potvrdili, že sa jedna a tá istá vec dá interpretovať rôznymi spôsobmi, alebo ako sa komu chce a ako to komu vyhovuje. Prečo je tomu tak?

Dnes je taká doba, skoro by sa dalo povedať „doba hoaxová“

a často sa stretávam s názorom niektorých odborníkov, že Slováci by niektoré veci nepochopili. Alebo že  najviac veríme konšpiráciám. Tu sa pristavím a dám otázku, čo urobila vláda a médiá preto, aby Slováci dostávali počas rokov 2020 – 2022 objektívne informácie  a spôsobom, ktorý je pochopiteľný pre väčšinu? Viete o tom, že v Maďarsku v najkrízovejšom období podávala v televízii každý deň hlavná hygienička informácie o tom aká je situácia pri zvládaní ochorenia COVID-19? A všimli ste si, že najvyššia miera spolupráce bola aj na Slovensku práve v oblasti susediacej s Maďarskom? Môže ísť o náhodu, ale aj nemusí. Mohol mať dostatok informácií z Maďarska vplyv na lepšie rozhodovanie v tejto časti Slovenska?

Preto by som rada predložila niekoľko faktov o tom, že nie sme o nič horší, že každý z nás sa rozhoduje sám za seba na podklade….

Tak ako sa vlastne rozhodujeme?

Chcela by som veriť, že sa zvyčajne rozhodujeme racionálne. Rýchlosť vyjadrení všetkých, ktorí majú pocit, že majú patent na rozum, a neochota nechať nám čas a odstup (teda ochladnutie emócií), ale rozumnému rozhodovaniu veľmi nepomáha.

• Racionálne rozhodovanie je založené na logike a objektívnych faktoch. Ľudia vážia rôzne možnosti a vyberajú si tú, z ktorej majú najväčší prospech. Urobia si také  posúdenie toho, čo je pre, a toho čo je proti. To si vyžaduje, kľud, dostatok času, dostupné informácie, porozumenie a pochopenie informácií a minimálne alebo žiadne emócie. Už vás vidím, ako teraz hovoríte, že toto sa dá len málokedy. A u lekára takmer nikdy, avšak preto vám väčšina rozumných lekárov necháva čas na rozmyslenie, aby ste si vybrali takú možnosť, pri ktorej budete s ním v spolupráci a nie v opozícii.
• Iracionálne rozhodovanie je ovplyvnené emóciami, predsudkami a inými psychologickými faktormi. Daniel Kahneman a Amos Tversky vo svojej práci o behaviorálnej ekonómii ukázali, že ľudia často robia rozhodnutia, ktoré sa odchyľujú od racionálneho modelu kvôli takzvaným kognitívnym skresleniam. Tieto dve slová si prosím zapamätajte, pretože to je to, čo nám nakoniec zamotáva hlavu a čo nás rozdeľuje, alebo spája.

Čo sú to teda kognitívne skreslenia?

Je to keď si myslíme, že sme sa rozhodli na základe faktov, a v zásade sme sa rozhodli na základe „našich“ neúplných faktov, alebo iba tých faktov, ktoré máme v daný moment k dispozícii. Prečítajte si tri najdôležitejšie skreslenia, ktoré nám najčastejšie zahmlievajú zdravý úsudok.

1. Potvrdenie predsudkov, je ak si niečo myslíme, a potom už veríme len takým informáciám a vyhľadávame len tie informácie, ktoré vlastne potvrdia náš názor.  O tom hovorí aj naša slovenská múdrosť: „Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo“.

Napríklad pacient, ktorý verí, že má vážne ochorenie, môže vyhľadávať informácie na internete, ktoré potvrdzujú jeho obavy. Ak má pacient bolesti hlavy, môže ignorovať bežné a menej závažné príčiny (napr. stres, nedostatok spánku) a sústrediť sa na informácie, ktoré naznačujú, že by mohol mať mozgový nádor. Tento jav je známy ako „kyberchondria“.

Aby nedochádzalo k chybám, ktoré môžu ohroziť náš život

, existujú povolania, ktoré sa musia (alebo by sa mali) tejto chybe vyhýbať. Majú na to určené postupy. Tam patria lekári, vedci a mnohé iné povolania a napríklad aj novinári (overiť si fakty, nepoužívať manipulatívne skresľujúce odkazy a nevkladať do reportáže svoj osobný názor ovplyvnený vlastnými predsudkami), čo sa v niektorých novinách za posledné 3 roky vytratilo.

2. Heuristika dostupnosti je ďalšie skreslenie, kedy ľudia posudzujú pravdepodobnosť udalosti na základe toho, ako ľahko si môžu vybaviť príklady tejto udalosti. Keď som začínala pracovať, priviedol jeden pán na vyšetrenie svoju mamičku, s tým, že má asi demenciu. Pani mala vek a všetky príznaky demencie. Keď som ju orientačne vyšetrila, mala som pochybnosti a v zmysle postupov som ju poslala ešte k neurológovi. Pani mala nádor na mozgu a po operácii sa jej stav zlepšil. Dám aj iný príklad z bežného života. Ak sa v médiách popisujú iba príklady, kedy došlo k zlyhaniu lekárov, potom si mnohí ľudia myslia, že lekári zlyhávajú a preto im nedôverujú. Avšak opak je pravdou, väčšina lekárov nezlyháva. Len pre novinárov je uverejnenie dobrých príkladov nezaujímavé.

Osobne, ak ma niekto presviedča, čo si mám o niečom  myslieť, okamžite spozorniem.

3. Sociálny dôkaz je najnebezpečnejšia chyba. Ľudia majú tendenciu robiť to, čo robí väčšina ostatných ľudí v ich okolí, najmä v situáciách neistoty. Ľudia často sledujú správanie svojich známych a kolegov pri rozhodovaní o zdravotných otázkach, ako je očkovanie, užívania vitamínov, alebo aj fajčenie elektronických cigariet. Ak sa veľká časť našich priateľov a rodiny rozhodne pod vplyvom informácií z médií, že je to zdravšia forma fajčenia, môžeme byť viac naklonení urobiť to isté, pretože predpokladáme, že to je správne rozhodnutie. Opak je ale pravdou. Kým u fajčenia klasických cigariet dnes už presne vieme, čo nám hrozí (chronická obštrukčná choroba pľúc, rakovina pľúc, iné druhy rakoviny….), u elektronických cigariet sa vie zatiaľ len o vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc (v rovnakom rozsahu ako u bežných cigariet) a dlhodobý vplyv je neznámy. Aj rakovina pľúc sa rozvíja po 15 rokoch.

Od tohto skreslenia je to len na skok ku davovej psychóze (preto sa majte na pozore pri rôznych zhromaždeniach).

Davová psychóza (alebo správanie sa v dave) sa týka fenoménu, kde jednotlivci v skupine začínajú myslieť a konať podobným spôsobom, často pod vplyvom emócií a bez kritického myslenia. Pred davovou psychózou mám naozaj veľký rešpekt. Na začiatku pandémie COVID-19 sa v mnohých krajinách ľudia začali hromadne zásobovať základnými potravinami a toaletným papierom, čo viedlo k prázdnym regálom v obchodoch.

Sú tri základné teórie davovej psychózy:

• Teória Gustava Le Bona uvádza, že v dave sa emócie a správanie šíria ako vírus. Jednotlivci strácajú svoj individuálny charakter a sú pod vplyvom kolektívnych emócií.
• Teória konvergencie uvádza, že davová psychóza nastáva, keď sa ľudia s podobnými záujmami a sklonom zhromaždia. Davová psychóza teda odráža spoločné vlastnosti jeho členov.
• Teória emergentných noriem uvádza, že v situáciách neistoty sa v dave vytvárajú nové normy správania, ktoré vedú k davovej psychóze.

Čo prispieva k vzniku davovej psychózy?

•  Deindividualizácia, čiže jednotlivci v dave sa cítia anonymne a tým aj menej zodpovední za svoje činy, čo vedie k zvýšenej ochote konať impulzívne alebo agresívne.
• Sociálny tlak a konformita sú veľmi silné, obzvlášť vtedy, ak takzvané mienkotvorné médiá, alebo dôležití ľudia opakujú čo je ako jediné správne riešenie, akceptovateľné správanie, rozumná voľba, demokratická hodnota (doplňte si čo chcete). Potom túžba byť prijatý skupinou môže viesť k tomu, že jednotlivci potláčajú svoje vlastné názory a prispôsobujú sa kolektívnemu správaniu. Napríklad, pretože sa ľudia boja povedať, že majú iný názor, aby neboli zosmiešňovaní, v tom lepšom prípade to vedie k tomu, že predpovede výsledkov volieb sú na míle vzdialené od reálnych výsledkov a aj prieskumy nemusia odrážať realitu. Prirodzene, ak je niekto sympatizantom strany, ktorú mienkotvorné médiá označujú hanlivo, pri prieskume sa často buď nevyjadrí, alebo povie, že bude voliť sociálne akceptovateľnú politickú stranu.
• Emočná nákaza. Silné emócie, ako strach alebo eufória, sa môžu rýchlo šíriť medzi členmi davu, čo zvyšuje pravdepodobnosť iracionálneho správania.

Je vám to povedomé?  Aby ste mi verili, prečítajte si tieto výsledky z výskumu:

• Aschove (Solomon Asch, 1951) experimenty ukázali, že jednotlivci sú ochotní prispôsobiť svoje odpovede zjavne nesprávnym odpovediam skupiny, čo demonštruje silu sociálneho tlaku.
•  Milgramove (Stanley Milgram, 1963) experimenty ukázali, že ľudia sú schopní vykonávať činy, ktoré sú v rozpore s ich osobnými hodnotami, ak sú pod tlakom autority.
• Festingerova (Leon Festinger, 1957) teória kognitívnej disonancie ukazuje, že keď sa ocitnú medzi dvomi alebo viacerými rozporuplnými informáciami alebo hodnotami, majú tendenciu meniť svoje postoje alebo správanie tak, aby sa cítili v čo najväčšom komforte, bez vnútorného konfliktu.

Tak čo na záver a čo s tým?

Rozhodovanie ľudí sa pod vplyvom vlastných skreslení a davová psychóza to je to, čo pomáha dobe hoaxovej. Nie je to však žiadna novinka, bolo to pred sto rokmi, pred dvesto rokmi, bolo to tu stále. Rozdiel je iba v tom, že kým pred 500 rokmi bol hlavný zdroj šírenia informácií kostol, trhovisko, alebo krčma, pred 50 rokmi to boli tlačené noviny, dnes je informácia z druhého konca sveta vďaka internetu hneď na vašom monitore.

Je dosť možné, že pre niekoho to bol dosť komplikovaný text. Ale verím, že mnohým z vás to aspoň na chvíľu dalo iný pohľad.

Ľudia majú tendenciu uveriť v zázračné lieky, vysvetľujú si svoju chorobu po svojom, podľa suseda, podľa článku na internete. Veľmi ľahko uveria tomu, kto im dáva nádej na vyliečenie, uzdravenie, alebo im sľúbi večnú mladosť (večný blahobyt, či spravodlivosť, rovnosť, bratstvo). To všetko sa deje tak, pretože sme ľudia a chyba v úsudku, ktorá nás k tomu vedie je ľudská.

Uvedomenie si, že sa môžeme dopustiť takejto chyby, je pritom prvým krokom k zmene a pomôže nám sa rozhodnúť na budúce lepšie. 

Prajem vám, aby ste sa odteraz pri každom rozhodnutí zastavili a preskúmali, či sami seba aktuálne neskresľujete, alebo či vás neskresľuje niekto, kto sa tvári ako ten, kto vám pomáha.

Preto je dobré pri rozhodovaní si dopriať čas. Napríklad vyspať sa na to, alebo si k tomu sadnúť. Čokoľvek nám ochladí emóciu, dá odstup a čas na zistenie ďalších informácií. Niekedy pomáha povedať si pre a proti nahlas. Často pomáha predstaviť si, že by to bolo všetko úplne naopak a zamyslieť sa nad tým, čo by som potreboval vedieť, aby som sám seba presvedčil. V otázke zdravia je síce dobré vyhľadať názor iného lekára, avšak nie viac ako jedného ďalšieho. Inak to zaváňa tým, že iba hľadáme niekoho, kto nám potvrdí to čo si myslíme.

No a k otázkam z úvodu o COVIDE? To je samostatná téma, o ktorej napíšem viac na budúce, verte mi, že na podklade faktov a bude to zaujímavé čítanie.

Pre vás doktorka Eliška

---