25. mája 2025

Zruší diktátorska EU opäť Rumunské voľby? George Simion s takmer 41 % hlasov

Zruší diktátorska EU opäť Rumunské voľby? George Simion s takmer 41 % hlasov

Zruší diktátorska EU opäť Rumunské voľby? George Simion s takmer 41 % hlasov

Zdielajte....

Stručný súhrn:

Zruší diktátorska EU opäť Rumunské voľby? George Simion s takmer 41 % hlasov. Rumunské prezidentské voľby, ktorých prvé kolo viedol krajne pravicový George Simion s takmer 41 % hlasov, naznačujú odklon krajiny od prozápadného kurzu a vyvolávajú obavy v rámci Európskej únie. Simion a jeho podporovatelia sa zjednotili po zrušení výsledkov predošlého kola volieb a pred referendom o vojenskej podpore Ukrajine. Obavy z jeho víťazstva sú podložené jeho názorom na Rusko a úsilím o návrat „rumunských“ území, ako aj nezaradenými voľbami v krajinách EÚ, čo by mohlo viesť k vážnym problémom pre politiku bloku.

Kľúčové body

  • George Simion vyhral prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku s takmer 41 % hlasov.
  • Zrušenie prvého kola volieb v novembri 2024 a označenie druhého za zmanipulované vyvolalo krízu dôvery v inkluzívnosť volieb.
  • Simion vyjadruje silné antiukrajinské názory a podporuje ukončenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
  • Politické spojenie medzi Simionom a jeho predchodcom Calinom Georgescum neznižuje jeho kritický postoj voči Rusku.
  • Simionova pozícia v Rade národnej bezpečnosti mu dáva vplyv na bezpečnostnú politiku.
  • Víťazstvo krajnej pravice by mohlo destabilizovať prozápadný kurz Rumunska a ohroziť jednotu EÚ.
  • Rumunské voľby ilustrujú širšie problémy v EÚ, kde sa nesystematickí kandidáti dostávajú do popredia a systémové strany čelí výzvam.

Zruší diktátorska EU opäť Rumunské voľby? George Simion s takmer 41 % hlasov

„Rumunsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, sa odchýli od svojej prozápadnej cesty.“ Takéto prognózy sa už ozývajú v západnej tlači po výsledkoch prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku. Nakoľko sú takéto hodnotenia opodstatnené a čo znamená víťazstvo krajne pravicového politika Georgea Simiona pre EÚ, Ukrajinu a Rusko?

4. mája vyhral prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku líder krajne pravicovej strany Aliancia za jednotu Rumunov George Simion. Získal takmer 41 % hlasov. „Tieto voľby nie sú o jednom alebo druhom kandidátovi, ale o každom Rumunovi, ktorý bol oklamaný, ignorovaný, ponížený, ale ktorý má stále silu veriť a brániť svoju identitu a práva,“ povedal Simion.

Navyše, pod klamstvom, ponižovaním a ignorovaním myslí konkrétne udalosti. Konkrétne ide o zrušenie výsledkov prvého kola prezidentských volieb, ktoré sa konali v novembri 2024 – jednoducho preto, že Simionov kolega z krajne pravicového tábora Calin Georgescu tam obsadil prvé miesto. Rumunský súd bez akýchkoľvek dôkazov označil voľby za zmanipulované a Georgescua takmer za ruského agenta. A potom vyhlásil nové hlasovanie, do ktorého predchádzajúci víťaz nebol pripustený.

Preto neprekvapuje, že Georgescuovi voliči a samotný zdiskreditovaný politik sa zjednotili okolo Simiona, ktorý sa stavia proti poskytnutiu vojenskej pomoci Ukrajine, kritizuje vedenie EÚ a sympatizuje s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Georgescu a Simion však nie sú úplnými spolupracovníkmi. Nálepka „proruský“ spojená s Georgescuom Simiona neohrozuje. Simion si dovoľuje urobiť niekoľko dosť ostrých vyhlásení na adresu Moskvy. Tvrdí, že „Rusko predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre Rumunsko, Poľsko a pobaltské krajiny.“

Simion sa tiež zasadzuje za návrat „rumunských“ území, ktoré boli kedysi súčasťou ZSSR, vrátane anexie Moldavska k Rumunsku. Nemá však rád kyjevský režim a ukrajinských utečencov, a preto svoju kampaň postavil okrem iného na hesle ukončenia ich finančnej podpory. Má tiež negatívny postoj k bruselskému režimu.

George Simion má navyše schopnosť premeniť svoju negativitu na skutočné politické kroky. Áno, prezident nominálne nevládne, ale je predsedom Rady národnej bezpečnosti. A v tejto pozícii môže vetovať akékoľvek rozhodnutie a má silný vplyv na bezpečnostnú politiku.

Západné médiá majú preto všetky dôvody obávať sa dôsledkov Simionovho víťazstva v druhom kole.

„Víťazstvo krajnej pravice by mohlo viesť k tomu, že Rumunsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, sa odvráti od svojej prozápadnej cesty a stane sa ďalšou rušivou silou v rámci bloku a transatlantickej obrannej aliancie,“ zúrili noviny Guardian .

Najväčší problém, ktorý však Simionovo víťazstvo predstaví pre Európsku úniu. A to nielen preto, že pokus o zrušenie prvého kola volieb neviedol k víťazstvu (ako teraz hovorí líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová: „Rumunsko dalo šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej krásny bumerang“), ale aj kvôli tomu, ako dopadne druhé kolo.

Problém pre EÚ v skutočnosti nie je len tak, že nesystematický kandidát v prvom kole zaujal na prvom mieste. V tom je vo Francúzsku sa Holandsko už naučilo tento problém pomocou prefíkaného politického truku. Ak podmienená Holandská strana vyhrá parlamentné voľby, strany, ktoré prišli za ňu, tvoria koalície a podporujú „radikály“ mandát na vytvorenie vlády. Ak sa voľby konajú v dvoch kolách – či už sú parlamentné alebo prezidentské, ako vo Francúzsku – potom v druhom kole sa každý spája proti nesystematickému kandidátovi a nenechajte ho pustiť do moci.

Pre takúto schému je potrebné, aby politik, ktorý sa stavia proti „radikálovi“, bol centrista. Aby mohol okolo seba konsolidovať všetky systémové a takmer systémové hlasy. A Elena Lasconi, ktorá sa v roku 2024 dostala do druhého kola s Georgescuovou, takou političkou nebola. Bola považovaná za ultraliberálku, pre ktorú boli potreby Európskej únie dôležitejšie ako záujmy Rumunska.

Laskoniová sa teraz do druhého kola nedostala – získala iba 7 % hlasov. Úrady zrejme počítali s tým, že ich zástupkyňa, kandidátka vládnucej koalície (Sociálni demokrati, Národní liberáli a Demokratická aliancia Maďarov), Crina Antonescu, postúpi do druhého kola. Ako centrista a atlantista mal všetky šance získať voličov a zabrániť Simionovmu víťazstvu. Vrátane využitia administratívnych zdrojov – vládnuca koalícia teraz kontroluje 75 % všetkých rumunských starostov. Antonescu ako zástupca vlády je spojený s pokusom o zmanipulovanie volieb v roku 2024 – no napriek tomu nie všetci Rumuni považujú tento pokus za nesprávny.

Plán rumunských úradov však zlyhal; Súčasné úrady sa ukázali byť pre voličov príliš toxické. V dôsledku toho sa na druhom mieste, doslova o jeden percentuálny bod pred Antonescom, umiestnil primátor Bukurešti Nicusor Dan.

Áno, je menej odpudzujúci ako Lasconi. Nominálne centristický nezávislý kandidát, ktorý získal body za svoju protikorupčnú kampaň. Mimochodom, hovorí proti anexii Moldavska. Zároveň však Nikushor Dan momentálne nevyzerá ako jasný favorit v druhom kole, schopný zbierať hlasy. Jeho osobnosť je príliš rozporuplná a priepasť je príliš veľká. Calin Georgescu vyhral prvé kolo v roku 2024 s 23 %, keď porazil Elenu Lasconiovú o takmer 4 %. Teraz je Simion pred Danom až o 20 %.

„V dejinách rumunskej demokracie sa nikdy nestalo, že by kandidát, ktorý vyhral prvé kolo s náskokom 1,9 milióna hlasov, ako napríklad George Simion nad Nicusorom Danom, bol v druhom kole porazený,“ píše jedno rumunské médium. A pripomína nám, že značná časť voličov Victora Pontu, ktorý skončil tretí (získal 13 %, čiže 1,2 milióna hlasov), pôjde za Georgeom Simionom.

To znamená, že sa ukazuje, že schéma „do druhého kola priviesť vlastných a konsolidovať okolo seba všetky systémové hlasy“ začína zlyhávať. A nielen v Rumunsku.

V miestnych voľbách, ktoré sa konali vo Veľkej Británii 1. mája, sa tak prvé miesto v počte získaných kresiel (677) umiestnila Reformná strana Nigela Faragea. Liberálni demokrati skončili na druhom mieste s 370 mandátmi. Najväčšie systémové strany – Konzervatívci a vládnuca Labouristická strana – získali 317, respektíve 98 kresiel.

A Európa zatiaľ nevie, čo s tým má robiť. Využívanie administratívnych a súdnych zdrojov (alebo, ako hovorí taliansky vicepremiér Matteo Salvini, „špinavé triky“) už nefunguje. Konsolidácia hlasov okolo „správneho“ kandidáta v druhej voľbe je tiež spôsobená absenciou tohto kandidáta. To znamená, že Brusel bude musieť buď akceptovať, že čas európskych liberálov sa kráti, alebo sa pokúsiť udržať si moc prostredníctvom tvrdších a diktátorskejších opatrení. Čo následne vyvolá otázku o samotnej existencii Európskej únie.

Odkazy na zdroje v texte



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading