Kajúcník si vymyslel vlastnú vraždu a vraždu vyšetrovateľa NAKA
Pavol Ďurka je bývalý vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA)
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
Pavol Ďurka je bývalý vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Miesto na celoštátnom útvare, ktorý vyhľadáva, objasňuje a vyšetruje najzávažnejšiu trestnú činnosť získal po absolvovaní policajnej akadémie. Nadriadení ho dali dokopy so služobne starším Jánom Čurillom, aby sa naučil ako to chodí k praxi. Nuž a tak sa mladý policajt bez skúseností pustil aj do vyšetrovania prípadov údajnej zločineckej skupiny takáčovcov.
Je už dostatočne známe, že spolu s kolegami čelí obvineniu a okrem toho ho stíhajú aj za ďalší skutok, keď zabudol spolupracujúcemu obvinenému exponovaných kauzách zaistiť zbrane a on postrelil manželku a napokon zbraň obrátil aj proti sebe. A aj napriek trestnému stíhaniu získal funkciu na inšpekcii. Po nástupe novej vlády ho však minister vnútra Matúš Šutaj Eštok HLAS – SD) dočasne postavil mimo výkon služby.
Na obhajobu Pavla Ďurku verejne vystupuje jeho sestra – lekárka a aj spolu s kamarátkami – manželkami iných policajtov pravidelne zverejňujú videá. Vraj hovoria, čo je pravda a čo je fikcia. Napriek tomu, že doktorka medicíny najskôr vyhlásila, že nerozumie trestnému konaniu a ani práci policajtov, opakovane sa snaží kvalifikovane slovníkom advokáta Petra Kubinu a dnes už bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, vyjadrovať k týmto témam.
Jozef Walzer s prezývkou Tatranka podľa vlastných slov patril k takáčovcom od roku 2006 a o dva roky neskôr začal pôsobiť ako ochrankár Tibora Füleho, ktorý mal vraj byť vyššie postavený člen skupiny. Páchal najmä ekonomickú trestnú činnosť úzko spätú s obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa predajom automobilov. Riadil nižšie postavených členov skupiny. Na rováši má aj násilnú trestnú činnosť, vydieranie aj poškodzovanie cudzej veci.
Na okrese nepochodili
V októbri 2015 Pavol Ďurka obvinili štyroch mužov zo skupiny považovanej za takáčovcov v prípad vydierania. Jozefa Walzera aj z podvodu. Prokurátor z Okresnej prokuratúry Bratislava 1 Bystrík Palovič starší žiadal pre Tatranku, ako aj pre ďalšieho obvineného Henricha Szűcsa väzbu.
Vtedajší sudca Okresného súdu Bratislava 1 Ján Jamrich návrhu prokurátora nevyhovel. Väzbu obvinených nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a obvineným uložil primerané obmedzenia a povinnosti a to najmä: zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu, zákaz stretávať sa s poškodeným a ďalšími svedkami v predmetnej veci, zákaz priblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, zákaz kontaktovať sa akýmkoľvek spôsobom s poškodeným.
Prokurátor sťažnosť nepodal. Následne obvinenému Henrichovi Szücsovi zrušil obvinenie a skončil mu tak aj probačný dohľad, začal sa skrývať až napokon ušiel nevedno kam.
Kto je kto?
Bystrík Palovič starší bol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 do povedomia verejnosti sa zapísal v súvislosti s kauzou okolo podnikateľa Ladislava Bašternáka a prípadu Bonaparte. Jeho syn Bystrík Palovič mladší je tiež prokurátor, pôsobí na Okresnej prokuratúre Bratislava 5. Jeho syn Rastislav Palovič je advokát, kanceláriu mal práve v Bonaparte. Ján Jamrich bol sudcom od roku 1982, pôsobil na Okresnom súde Bratislava 1, Na konci roka 2016 odišiel do penzie.
Udalosť z vtedajšieho Okresného súdu Bratislava 1 nahnevala Pavla Ďurku a predovšetkým jeho operatívcov. A je úplným prapočiatkom vojny v bezpečnostných zložkách. Historicky je to niečo ako pravek súčasných sporov dvoch táborov policajtov.
Naši chlapci so správnym morálnym kompasom bojujúci s temnými silami začali vyhľadávať a objasňovať trestnú činnosť hlava – nehlava. Operatívci nosili nosili vyšetrovateľom neoverené informácie od kriminílníkov, ktorí boli podozriví z rôznych deliktov a boli schopní čohokoľvek, len aby sa zachránili. Častokrát pracovali aj obhrublým spôsobom. Napríklad, na čerpacej stanici ukazovali svedkovi zápisnicu o výsluchu iného svedka, aby sa pripravil na výsluch pred vyšetrovateľom.
V máji 2016 Pavol Ďurka obvinil takzvanú južnú vetvu údajných takáčovcov okolo Tibora Füleho zo založenia zločineckej skupiny a ďalších trestných činov, na rozhodovanie o väzbe tak už bol príslušný Špecializovaný trestný súd. Sudca Roman Púchovský rozhodol, že obvinení pôjdu za mreže, tak ako žiadal prokurátor Michal Stanislav z vtedajšej špeciálnej prokuratúry.
Do skupiny s bratrancom
Tatranka, ktorého tiež obvinili, sa vo výkone väzby rozhodol pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Začal vypovedať medzi prvými a s operatívcami okolo Branislava Dunčka (tiež trestne stíhaný) si vytvoril silné väzby.
Do skupiny sa vraj dostal cez Mária Rosívala. „Je to môj bratranec, tak isto robil na diskotékach biletára, potom v 2004 alebo v 2005 jak bol zobratý do väzby, po troch mesiacoch ho pustili, tak sa vlastne začal motať s nami, so mnou, s Tiborom (Fülle) a s Heňom (Szücs). Nebola pre neho robota, tak sme sa dohodli s Tiborom, že sa mu budeme skladať na výplatu, na čo som ja dával 500 eur a Tibor 500 eur aby sme mu vedeli dať tisíc eur mesačne,“ opísal Jozef Walzer.
Mário Rosíval robil nejakú chvíľu biletára v Grandtke, aj v Alfe. „Boli herne bingo, ktoré patrili Ivovi Ružičovi a Jožovi Surovčíkovi,“ vysvetľoval. Tatrnka povedal že potom som sa začal tak isto stretával s Mariánom Gaálom a chodili na kávy do Cafe Journal v Pezinku. „Proste potom som začal robiť aj ja biletára, a v tom 2004 ma dal vlastne Boris Kaiser robiť ochranku Tiborovi Fülemu,“ uviedol.
Dostal ochranu
Tatranka mal vraj aj strach o život a žiadal o ochranu. „Keď som teda začal spolupracovať, tak som žiadal aj o ochranu ktorú, ktorá mi bola aj udelená,“ spresnil.
Podľa informácií, ktoré som získala z prostredia bezpečnostných zložiek, Tatranka v období keď ho chránili policajti, posielal odkaz Matejovi Zemanovi alias Zemákovi, že ak mu zaplatí, nebude proti nemu vypovedať. Zemák to aj oznámil a vecou sa zaoberala NAKA. Ako preverovanie skončilo, nevedno.
Tatrnka spolu na polícii vypovedal štrnásťkrát. A čo povedal ako prvé? Vo výpovediach pospomínal, že takáčovci mali dávať úplatky prokurátorom a sudcom. Finančná odplata bola podľa jeho slov poskytnutá vraj prokurátorovi Bysríkovi Palovičovi staršiemu, dnes už sudcovi v penzii Jánovi Jamrichovi. (Písala som o tom v článkoch tu a tu.)
V júni 2022 na pojednávaní s Ľubomírom Kudlidličkom a spol. Tatranka po zákonnom poučení k tomu vypovedal nasledovné: „Začal som vlastne spolupracovať preto, že Heňo Szücs začal vydierať, keď nás v roku 2015 tak isto zadržala NAKA, kde nás obhajoval Roman Balco, prokurátor tam bol Bystrík Palovič a sudca tam bol Jamrich a vtedy vlastne, keď nás prepustili z väzby, vlastne Roman Balco došiel, že všetko je vybavené, že budeme prepustený, čo aj bolo, došli sme na súd, prepustili nás. Ohľadne na to potom došiel Heňo, že je treba zaplatiť Tristotisíc eur Bystríkovi Palovičovi a Jamrichovi.“
On vraj peniaze už dať nechcel, lebo sa už dosť naplatil advokátov. „Heňo ma týmto začal vydierať, obháňal ma, vyvolával mi, vyhľadával ho a stále chcel tieto peniaze. Toto bola taká indícia, prečo som s ním prestal komunikovať a prečo som sa rozhodol spolupracovať,“ opísal.
Aj na Harabina, aj na operatívca
Ešte pred vyšetrovateľom osočil aj vtedajšie sudcu najvyššieho súdu Štefana Harabina. Tatranka vypovedal, že mu bolo povedené, že prepustenie z väzby je vybavené u Harabina, pokiaľ je vec pridelená jemu a na najvyššom súde majú (takáčovci – pozn. autorky) aj ďalšieho sudcu, ktorého meno si nepamätá.
Za pozornosť stojí to, že Tatranka takto vypovedal až po tom, ako najvyšší súd rozhodol o prepustení obvinených z väzby. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý v novembri 2016 takáčovcom predĺžil trvanie väzby do júla 2017.
Rozhodoval senát pod vedením Libora Duľu v uznesení je uvedené: „Obvinený Jozef Walzer počnúc výsluchom konaným 26. októbra 2016 zmenil svoj doterajší postoj a vo svojich výpovediach uvádza celý rad nových skutočností, ktoré bude nevyhnutné v ďalšom konaní preveriť.“ (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.) Štefan Harabin niečo také poprel. (Písala som o tom aj v článku tu.)
Pavlovi Ďurkovi a jeho kolegom tiež narozprával, že informácie z polície im vynášal aj istý operatívec z NAKA. Jeho slová však nikto nepreveroval a dotyčného prinútili odísť do civilu, je to pritom policajt, ktorému spoločnosť môže byť vďačná, keďže on aj spolu s kolegyňou sa výrazme zaslúžili o to, aby rozložený gang sýkorovcov. Operatívca nikdy nevypočuli, aj napriek tomu, že práve potrebou jeho výsluchu odôvodňovali predĺženie väzby pre viacerým obvinených takáčovcov.
Výpalné z podniku ministrov
Tatranka policajtom uviedol, že partia vyberala výpalné v podnikoch Roberta Kaliňáka (exminister vnútra, súčasný minister obrany za Smer), jeho kamaráta Róberta Pintéra, ktorý v tom čase zastával významný post na ministerstve vnútra a Jána Počiatka (exminister financií a dopravy za Smer). (Písala som o tom tu.) Róberta Pintéra, Roberta Kaliňáka aj Jána Počiatka v tomto prípade na NAKA vypočuli, všetci traja to označili za nezmysel. „Nikto nás nevypaľoval,“ povedali. Na súd ich zatiaľ nepredvolali.
Takže, Jozef Walzer okrem vlastnej trestnej činnosti prehovoril nielen o bývalých kumpánom, no rozhovoril sa aj o takzvaných veľkých rybách, ktoré tak veľmi túžili premotivovaní policajti z NAKA dostať do svojich sietí za každú cenu.
Domov na Vianoce
„Prokurátor osobitne pritom poukázal na to, že obvinený popísal činnosť jednotlivých členov zločineckej skupiny aj s ohľadom na ovplyvňovanie trestného konania, ku ktorému malo dochádzať, a je tu dôvodná obava, že aj z jeho strany, napriek spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, by mohlo dôjsť k takzvanému kolúznemu správaniu, či už na základe dobrovoľnosti alebo nátlaku na jeho osobu. Obvinený pritom v minulosti kolúzne konal,“ cituje senát najvyššieho súdu prokurátora v už vo vyššie spomínanom rozhodnutí o väzbe.
O mesiac mal už prokurátor Michal Stanislav iný názor. Obvineného Jozefa Walzera prikázal prepustiť z väzby na slobodu najmä s ohľadom na jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Tatranka sa spoza mreží sa dostal ešte 22. decembra 2016, nuž, blížili sa Vianoce.
Zabudnutá kabelka so zbraňou
Už zo spomínaného uznesenia najvyššieho súdu tiež vyplynulo, že traja obvinení sa domáhali odpovede na podanú námietku zaujatosti voči vyšetrovateľovi prípadu Pavlovi Ďurkovi. Ukázalo sa totiž, že Tatranka si na schôdzke s Jozefo Walzerom zabudol zbraň. (Písala som o tom už pred rokmi, článok si môžete prečítať tu.) Okrem toho vraj Pavla Ďurku sledovali a plánovali jeho vraždu. ( Môj starší článok si môžete prečítať tu.)
Podľa Jozefa Walzera stretnutie s Pavlom Ďurkom konalo v hoteli v Ružinove. Dôvodom bola vraj príprava vraždy samotného Tatranku, ktorú NAKA vyšetrovala od roku 2012.
„Keď si dobre pamätám bol tam aj Tibor (Füle), bol tam Heňo Szücs, neviem či sedeli konkrétne pri tom stole, kde sedel Ďurka s dvomi operatívcami – Ľuboš Kvak a Mário Melichárek, ale proste tam prebehla debata len ohľadom toho trestného oznámenia za prípravu mojej vraždy. To je všetko,“ uviedol Tatranka.
Keď policajti odišli, Tatranka s kamarátmi zistili, že Pavol Ďurka si zabudol taštičku so zbraňou a služobným preukazom. „Heňo hneď, že pome s tým niečo vyviesť, a potom to hodíme do jazera, no ja som mu zavolal, teda si nepamätám, či Ďurkovi, alebo niektorému z tých operatívcov, aby sa vrátili, že Ďurka si tam niečo zabudol,“ opísal. Pavol Ďurka sa vraj vrátil asi po desiatich až pätnástich minútach, možno po pol hodine. „Odovzdal som mu tú kabelku, a tým pádom to stretnutie skončilo, “ opísal na súde. O udalosti vypovedal, až keď začal spolupracovať s OČTK.
Ešte počas vyšetrovania však povedal, že z tohto stretnutia existuje kamerový záznam a má ho schovaný na tajnom mieste, polícii ho neodovzdá a predloží ho až na súde. Na hlavné pojednávané nič nepriniesol a súd ani prítomný prokurátor ho ani o nežiadali, aby záznam predložil.
„S Pánom Ďurkom nemám žiadny vzťah, nikdy som s ním nič neriešil, pána Ďurku som spoznal pri predvolaní alebo pri predvedení, keď som bol predvedený na výsluch na NAKA. Nikdy som s ním nič neriešil, nedával som mu nikdy žiadny úplatok,“ tvrdil na súde ako svedok, s tým, že ho vraj síce jeden z advokátov na to nahováral, ale on to odmietol. Advokát medzi časom tragicky zomrel. „Ja s pánom Ďurkom nemám nič, nikdy som s ním nič neriešil, nemám s ním žiadny kamarátsky vzťah,“ prisahal.
Vymyslená vražda
„Raz Heňo došiel, že už má plné zuby Ďurku a nechá ho zabiť, že ho nechá odsledovať, kde býva a podobne. To je jediná vedomosť, ktorú mám. Ale tak k tomu nedošlo,“ opísal Jozef Walzer.
No a Pavol Ďurka až do výsluchu Jozefa Walzera na NAKA nemal vraj informácie o tom, že plánovali jeho likvidáciu. Necítil sa byť ani poškodený a nebolo jeho záujmom nárokovať si práva, ktoré zákon poškodenému priznáva. Podotkol, že keďže sledovanie sa malo odohrať ešte v rokoch 2012 – 2013 a je teda zrejmé, že od zámeru jeho likvidácie upustili. V tom období nezaznamenal žiaden útok a Jozef Walzer vypovedal, že informácie o príprave jeho vraždy má len z počutia. Celé to považoval za súčasť svojej práce. Vyhlásil, že sa necíti byť zaujatý.
Obvinení si tak podali sťažnosť proti nevylúčeniu vyšetrovateľa Pavla Ďurku z konania. Rozhodovala jeho nadriadená. Vtedajšia šéfka Národnej protizločineckej jednotky expozitúra Bratislava Jana Maškarová (dnes námestníčka Národného bezpečnostného úradu – pozn. autorky) uviedla, že vrátenie služobnej zbrane a služobného preukazu nemožno považovať za prekročenie nestranného vzťahu. Skonštatovala, že ak by Jozef Walzer nevrátil vyšetrovateľovi zbraň, dopustil by sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania a ak by si ponechal služobný preukaz ďalšieho protiprávneho konania. Skutočnosť, že Jozef Walzer bezodkladne vrátil veci vyšetrovateľovi, svedčí podľa nej o jeho zodpovednosti.
Prípad prípravy vraždy Pavla Ďurku vyšetroval jeho kolega z expozitúry ( dnes odbor – pozn. autorky) NAKA – Západ.
„V uvedenej veci bolo dňa 15. decembra 2016 začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy. Následne bolo trestné stíhanie od 9. októbra 2017 pre neprítomnosť svedka prerušené až do 25. marca 2020,“ uviedli pre môj blog z odboru komunikácie a prevencie policajného prezídia.
Vypočuť bolo totiž potrebné Henricha Szűcsa, ktorý bol v tom čase na úteku a práve jeho Tatrnka označil za objednávateľa.
„Následne na základe zabezpečených dôkazov a vykonaných úkonov bolo predmetné trestné stíhanie dňa 11. mája 2020 zastavené z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,“ doplnil z policajného prezídia. Nuž a Henrich Szűcs pred časom umrel.
Do väzby už nešiel
Vyšetrovateľ NAKA v októbri 2019 obvinil 25 mužov z údajnej skupiny takáčovcov v rámci akcie Apač. Medzi nimi bol opäť aj Tatranka.
Zatiaľ čo iných obvinených v prípadoch takáčovcov chceli mať Pavol Ďurka a prokurátor Michal Šúrek vo väzbe aj za cenu nezákonností, v tomto prípade Tatranku ani nezadržali. Za poškodzovania cudzej veci ho stíhali na slobode. Podľa uznesenia o obvinení nechal podpáliť auto herca Daniela Dangla.
Už som spomenula, že v trestnom oznámení, ktoré Tatranka podal, tvrdil, že jemu neznáme osoby ho chcú zavraždiť. Ako skončilo vyšetrovanie? Podľa vyšetrovateľa, sám Tatranka prikázal inému členovi skupiny takáčovcov, aby z dôvodu väčšej dôveryhodnosti jeho podania, rozstrieľal auto zaparkované pred firmou, v ktorej pôsobil, čo aj dotyčný v auguste 2012 urobil a vreckovým nožíkom poškriabal lak na motorovom vozidle a preliačil aj plech, poškodil dištančný radar. Poisťovni spôsobil škodu takmer za tritisíc eur.
- Je PS extrémistická strana? Nevieme, ale jej vedenie extrémisti sú
- Podmienky Šimečku – keď ich vláda nesplní, budú vraždiť ďalej?
- Na okrúhly stôl nedozrel ani čas ani Matovič a ani Šimečka
- Čo by malo robiť PS? Napríklad stať sa demokratickou stranou
- Ďalšie dohľadateľné prepojenie strelca J. Cintulu na PS
Tatranku tak obvinili z poškodzovania cudzej veci. Pred súd sa však za to nedostal a zrejme ani nikdy nedostane. Prokurátor Peter Kysel z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry mu tento skutok odpustil, okrem toho aj ďalších 17 a trestné stíhanie voči nemu v decembri 2021 podmienečne zastavil. „Teraz už nemám strach, zdržujem sa väčšinou v zahraničí, takže tu trávim málo času,“ povedal na súde v kauze Ľubomír Kudlička a spol. v júni 2022 kajúcnik Jozef Walzer.
