POLITICKÝ GÝČ, MARTININE VLASY A MASTNÁ MÁRIINA ŠTICA

• Politický Gýč: Článok Petra Tótha diskutuje o fenoméne politického gýču. V spojení s politikou a dejinami alebo folklórom, ktorý je považovaný za podstatu modernej politickej komunikácie.
• Mediálna Kritika: Autor kritizuje progresívne médiá za ich zameranie na politické gýče a účesy politikov. Čo považuje za prejav dvojitých štandardov a propagandy.
• Osobný Názor: Peter Tóth vyjadruje osobný názor na vzhľad politikov a poukazuje na rozdiel medzi verejným vnímaním a skutočnými problémami.
• Historický Kontext: Na záver článku autor spomína historické udalosti. Ako je Veľká Morava a príchod Cyrila a Metoda, ale uvádza, že aktuálny verejný diskurz nie je vhodným prostredím na ich diskusiu.

Peter Tóth: Už tri dni má Slovensko dva najväčšie problémy. Teda aspoň posudzujúc podľa optiky progresívnej tlače to tak vyzerá: historické a ideologické úvahy premiéra Roberta Fica na Devíne a kombinácia odevu a účesu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej vo Východnej.

Kým sa dostaneme k médiám, urobme si krátku odbočku do teórie politickej komunikácie. Aj keď existujú výnimky (potvrdzujúce pravidlo) výsledkom spojenia politiky a dejín a politiky a folklóru je vždy politický gýč. Lenže gýč je podstatou modernej politickej komunikácie, pretože nie vedecká pravda na poli historiografie alebo v odbore etnografie si získavajú srdcia voličov, ale emocionálne konfety.

Nie je to vynález ani Roberta Fica, ani Martiny Šimkovičovej

, robia len to, čo je rokmi overená forma politického marketingu a nebola a nie je cudzia ani Michalovi Šimečkovi či Zuzane Čaputovej. Nič na tom nemení ani okolnosť, že politické gýče používané oboma skupinami sa líšia. Stále sú to len gýče.

Ak progresívnym médiám prekážajú politické gýče Roberta Fica a Martiny Šimkovičovej až tak veľmi, že to nie sú ochotné tolerovať. A preto z toho robia trojdňový festival letnej uhorkovej sezóny, v záujme objektivity a vyváženosti by mali pomenovať aj politický nevkus nalakovaný dúhovým náterom. Na to by sme však čakali márne a z toho je možné vyvodiť len jediný záver:

Luxus gýčového (a preto účinného) politického marketingu a symbolického nevkusu novinári doprajú len vybranej kaste politikov. V poriadku, majú na to nepochybne právo. Avšak aj my máme v takom prípade právo konštatovať, že v skutočnosti nie sú novinármi, ale sú len predĺženými prstami (na klávesniciach) a melúcimi hubami (pred kamerami a mikrofónmi) jedného typu propagandy namierenému proti iným formám propagandy.

Mimochodom, ak už sme pri vkuse

– a teraz budem naozaj nepríjemný – oveľa menej mi prekážajú rozpustené a zjavne umyté vlasy ministerky Martiny Šimkovičovej ako rovnako rozpustená. Ale očividne mastná štica poslankyne Márie Kolíkovej.

Úplne na záver si dovolím poznamenať. Že Veľká Morava, Svätopluk a príchod učencov a svätcov Konštantína/Cyrila a Metoda medzi Slovanov v strednej Európe sú veľkou školou stredovekej geopolitiky v siločiarach Byzancie, Ríma a Frankov. K tomu som sa však dnes nedostal, pretože pohľad na prebiehajúci verejný diškurz o Devíne a Východnej na to nevytvára vhodnú atmosféru.

Peter Tóth & Ďateľ FB