Komentovať dianie na psychiatrii, by bolo príjemnejšie, ako písať o domácej politike

Komentovať dianie na psychiatrii, by bolo príjemnejšie, ako písať o domácej politike. Neviem čím to je a prečo to musí tak byť, ale práve pred Vianocami sa u nás obyčajne dejú veci a pretriasajú témy, ktoré človeka oberajú o vytúžený predsviatočný a sviatočný pokoj. Nerváky so schvaľovaním štátneho rozpočtu v parlamente nie sú vôbec to jediné. Všelikomu zvykne v decembri preskakovať v hlave a inak to nie je žiaľ ani teraz.

Komentovať dianie na psychiatrii, by bolo príjemnejšie, ako písať o domácej politike

Najnovšie sa národ musí zaoberať aj takou neskutočnou kravinou, ako je hobby horsing. Zato, že niečie rozmaznané decko sa tomu čudesnému nadskakovaniu venuje lebo sa má príliš dobre, teraz znovu riešime s kalkulačkou v ruke, či kvôli takému „koníčku“ pár šialencov bude parlament, čiže v našom prípade jeho koaličná časť, uznášania schopná. Ide totiž iba o tú koaličnú časť, lebo to ostatné, čo tam sedí a papuľuje, je neproduktívne a nestojí vôbec za pozornosť.

Spokojne môže tých 71 dobre živených opozičných poslancov zostať radšej doma, väčšine národa sa uľaví. Viem si živo predstaviť, ako teraz premiér Fico na ceste do Brazílie, kam ide nadväzovať vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu s najväčším juhoamerickým štátom, bude v lietadle nad Atlantikom riešiť streštený hobby horsing…. Určite pri tom aj vo výške desať kilometrov nad oceánom za hukotu leteckých motorov vládneho špeciálu vysloví vysoko nad oblakmi rovnaké priliehavé slovo, aké nedávno trefne použil na tlačovke na dresu médií. Za čo som mu napríklad ja osobne vďačný.

Lekári sa pod vedením Visolajského zasekli v rokovaní s ministrom Šaškom lebo ich zrejme omnoho viac baví odborárčiť, ako chodiť po nemocnici v bielom plášti s fonendoskopom okolo krku a liečiť tam chorých pacientov, ktorých mesačný príjem je štvor až päťnásobne nižší a celkom prirodzene sa boja o svoje podlomené zdravie a skromný život. Ja si neviem predstaviť, že by sa mi napríklad po Novom roku v špitáli ako ležiacemu pacientovi s infúziami a kyslíkom na internom oddelení stalo, že by do izby ráno vošla namiesto doktorskej a primárskej vizity iba vrchná sestra a oznámila by mi „Pán Zoldy oblečte sa, váš obojstranný zápal pľúc si budete musieť liečiť u seba doma, Boh s vami, lebo všetci lekári dali komplet výpovede a odišli domov. Ani zmŕtvychvstalý Hippokrates s varovne vztýčeným prstom ich nezastaví, ak by sa pred nimi rovno zjavil v nadživotnej veľkosti. Zbaľte sa, idete domov, tu vás nemá kto liečiť“. Ak im vadila nepochopená Dolinková, dobre, tá odišla vyponosovať sa Pellegrinimu. Ak im ale teraz vadí aj oveľa odolnejší minister Šaško, potom bude asi chyba niekde inde, nie na strane vlády.

Kým premiér Fico doletí do brazílskeho Ria, celkom z toho všetkého môže zošedivieť a ja by som sa mu nečudoval ak by sa odtiaľ do tohto bordelu radšej ani nevracal a vykašľal by sa na všetkých tých neskutočných magorov, vrátane skupinky poslancov okolo Huliaka, ktorí sa vo vládnej koalícii ruvajú o ministerstvo životného prostredia keď má štát celkom iné starosti, ako riešiť niečie egá a osobné ambície. Mimochodom….. „Národná koalícia“, nenechajme sa ľudkovia boží mýliť tým nepatrične honosným názvom. Oni nie sú celý národ, ich je tam dohromady zhrčených len okolo dve a pol tisíc, tak akáže „národná koalícia“? Kadekto tu vymýšľa veľkolepé názvy, ktoré absolútne nezodpovedajú realite a slúžia iba na to, aby ohúrili a oklamali chudáka voliča, ktorý vo svojej naivite a dôverčivosti nečaká tridsaťpäť rokov po prevrate ďalší škaredý podraz.

Už, aby bol radšej máj a letelo sa na zmysluplné oslavy osemdesiateho výročia porážky fašizmu do Moskvy. Lenže viacerí správne varujú, že ten fašizmus celkom porazený asi v štyridsiatom-piatom nebol, a tá odporná hydra bohužiaľ kdesi pod kameňom predsa len prežila a opäť dvíha hlavu, tentoraz v klamlivom „progresívnom“ prestrojení.

Michal Zoldy TG