Zoldy: Vyrovnaný návrh rozpočtu by zruinoval dve tretiny Slovákov

Zdielajte....

„K rozpočtu: vyrovnaný návrh by zruinoval dve tretiny Slovákov“. M. Zoldy kritizuje predstavu vyrovnaného štátneho rozpočtu presadzovaného opozíciou. Hovorí, že Slovensko nemá prírodné zdroje ako Nórsko či arabské krajiny. Preto si nemôže dovoliť radikálne škrty, ktoré by zničili životnú úroveň dvoch tretín obyvateľstva. Autor spája fiškálnu politiku so zdravotníctvom. Navyše poukazuje na nárast chorôb a potrebu nových nemocníc a obhajuje vládny návrh rozpočtu na budúci rok pod vedením ministra Šaška.

V skratke

Vyrovnaný štátny rozpočet presadzovaný opozíciou je označený za nereálny a antihumánny, keďže by spôsobil pauperizáciu dvoch tretín Slovákov.
Slovensko nedisponuje významnými prírodnými zdrojmi, na rozdiel od Nórska bohatého na ropu alebo arabského polostrova.
M. Zoldy spomína, že ropné náleziská na Záhorí či v Kor ni majú len zanedbateľný objem, čo podčiarkuje ekonomické obmedzenia krajiny.
V minulosti, počas detstva v 60. rokoch, boli choroby ako astma, alergie či cukrovka medzi deťmi takmer neznáme.
Dnes deti čelia nárastu psychických porúch a chronických ochorení, čo si vyžaduje viac psychológov a terapeutov v školách.
M. Zoldy cituje profesora Niederlanda, podľa ktorého boli ľudia v minulosti fyzicky a mentálne odolnejší než súčasné generácie.
Potreba nových kvalitných nemocníc je zdôraznená ako nevyhnutná, na rozdiel od financovania mimovládnych organizácií.
M. Zoldy obhajuje rozpočtové priority vlády Roberta Fica a ministra Kamila Šaška, pričom autor vyjadruje podporu ich prístupu k zdravo tníctvu.

Sen teoretizujúcich opozičníkov o ich vytúženom antihumánnom vyrovnanom štátnom rozpočte na budúci rok,

ktorý by v duchu neslávne známeho receptu na Ódorovsko-Šimečkovský „Veľký Tresk“ šmahom nekresťansky nemilosrdnej ruky spauperizoval z večera do rána dve tretiny Slovákov a Sloveniek, komplet aj s ich rodinami, je v našich podmienkach z mnohých objektívnych príčin nereálny.

Nakoniec, ako väčšina iných snov a vecí v ľudskom živote, nenahovárajme si, lebo všeličo by človek chcel, ale mať to z rôznych dôvodov jednoducho nemôže. Ak pravda nechce po nociach vyhadzovať do povetria dedinské bankomaty. Slovensko, akokoľvek máme tento útulný kút zemegule radi pre jeho krásu, sme naň hrdí a nevymenili by sme ho za nič na svete. Bohužiaľ nie je na prírodné zdroje bohaté Nórsko.

Obávané Vikingovské kráľovstvo, rozoklanými fjordmi obloženého Nórska, sa doslova „topí v rope“. Rozprávkový blahobyt jeho veľkorysého sociálneho štátu je postavený z najväčšej časti na čiernom zlate. Rovnako nie sme ani arabský polostrov, ktorý má tej islamskej ropy tiež dosť. Bratské Rusko je dokonca zakázané čo i len spomínať…. Naša ropa je v smiešnom množstve iba pod piesčitou pôdou na kapustu bohatého Záhoria. Ak tam ešte tá ropa vôbec je a niekto ju medzičasom nešmajzol do vlastnej pivnice. Aj to jej je na Záhorí iba v objeme demižónov alebo bandasiek. No a ropný prameň v slávnej kysuckej obci Korňa má tej ropy sotva na večerné zapálenie lampy na priedomí rázovitej drevenice.

Ďalšia nepríjemná vec,

my sme tu už na Slovensku tak zmľandravení a chorľaví, že tých Ficových a Kaliňákových nemocníc, nových aj tých zrekonštruovaných, potrebujeme ako soľ po celom našom uvedomelom členskom štáte EÚ a NATO. Faktom totiž je, a nik ma nepresvedčí o opaku, že za ostatné desaťročia našej slávnej demokracie západného typu sme sa stali tak neuveriteľne náchylní na všakovaké nové alebo v minulosti zriedkavé choroby. Preto pomaly viac maródujeme než by sme sa tešili akému-takému zdraviu.

Za môjho bezstarostného detstva na našej základnej škole v idylických šesťdesiatych rokoch minulého storočia napríklad nebol na celej ZDŠ pod obrazmi komunistického prezidenta Antonína Novotného jediný žiačik, ktorý by mal astmu, trpel by alergiou alebo cukrovkou. Tie choroby vtedy nejako záhadne neexistovali. Nikto nenosil v školskej aktovke inhalačný sprej na sťažené dýchanie alebo akútny astmatický záchvat. Iba jeden jediný spolužiak bol pre vrodenú srdcovú chorobu čiastočne oslobodený z telocviku. Ale nikto viac!

A dnes?

Pomaly každá trieda ľudovej školy potrebuje ešte aj osobitného psychológa a psychoterapeuta. Deti trpia aj všelijakými prečudesnými psychickými poruchami a sú na tom s nervami neraz horšie než nejeden starý, životom ostrieľaný senior. Tento senior sa narodil v časoch, kedy sa v potravinách nenachádzalo toľko chemikálií a chladnička v dome alebo byte bola zriedkavosťou. A ešte dávnejšie, za čias našich teflónovo odolných pradedov, boli aj tie naše ružolíce spevavé ženy pod čepcom také otužilé a zdravé, že ráno ešte okopávala na poli zemiaky alebo prala bielizeň v studenom potoku. Potom cez obed kdesi s babicou porodila 5-kilové slovenské dieťa, zdravé ako buk, a na druhý deň bola znovu na zemiačnisku alebo po kolená v potoku plákala. Dajte na starého Zoldyho, zas mám pravdu! A sociálny demokrat Fico to aj s Kamenickým a celou svojou vládou veľmi dobre vie.

Nebohý profesor MUDr. Teofil Rudolf Niederland, člen SAV a naša bezkonkurenčná internistická jednotka, mi svojho času ako podpredsedovi jeho Etickej komisie na klinické skúšky nových liečiv v zaujímavých rozhovoroch okrem iného povedal, že beštiálne kruté podmienky v nacistických koncentračných táboroch boli strašné. Ľudia tam trpeli nepredstaviteľnými útrapami, týraním, hladom a zimou a mnohí zomierali. Ale viacerí to peklo prežili, a ak by ich neboli Nemci masovo vraždili, boli by napriek všetkému prežili aj vojnu. Vysvetľoval, že boli fyzicky aj mentálne neporovnateľne odolnejší než súčasné dobre živené generácie, žijúce v teple, blahobyte a pohodlí s dostatkom stravy.

Deň čo deň mi na Facebooku, len čo ho nič zlé netušiac ráno zapnem, naskakujú smútočné oznámenia o úmrtiach mne neznámych ľudí v mladom a strednom veku po celom Slovensku.

Zdá sa, že z nejakého zlomyseľného dôvodu ktosi chce, aby som vedel kto všetko kade tade po celom štáte zase zomrel a bude pochovaný, zrejme aby ma tie správy dostali do depky. Čo majú čo tridsiatnici či štyridsiatnici, alebo hoci aj päťdesiatnici, zomierať ako na bežiacom páse, mnohí navyše náhle? Potrebujeme skrátka aj nové kvalitné nemocnice, nielen progresivistické mimovládky, či sa to komu páči alebo nie, bodka!

Toľko pre dnes na margo diskutovaného návrhu Ficovho a Kamenického zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Ide o alokované financie na zdravotníctvo pod vedením sympatického ministra Kamila Šaška, proti ktorému nemám osobne nič. Ako nelekár si ten manažér počína podľa mojej skromnej mienky lepšie než nejeden bývalý minister zdravotníctva s titulom MUDr.

Zajtra sa môžem trochu povenovať inej téme, súvisiacej s rozpočtom, podľa toho aké budú prípadné reakcie na moje dnešné zamyslenie.

Zatiaľ končím, s pozdravom a súdružským heslom

BEZ ROZPOČTU ANI NA KROK!