Akú sebaúctu majú dôchodcovia, ktorí by volili PS?

Zdielajte....

Akú sebaúctu majú dôchodcovia, ktorí by volili PS? Vždy som si myslel, že človek po tom, čo odíde do dôchodku získava okrem nevýhod aj jednu veľkú slobodu – môže konečne hovoriť čo chce. Taktiež môže aj pri rôznych voľbách /od voľby domového dôverníka , cez obecné voľby po parlamentné voľby/ voliť čo chce a ako chce

Už si to nemyslím.

Žijem v bratislavskej štvrti, kde je čoraz viac dôchodcov. Často sa s nimi dávam do reči a zisťujem, že čím sú starší a odkázanejší, tým menej sú vo svojom rozhodovaní a áno, aj v rozhodovaní v rôznych voľbách menej slobodní. Aj keď takmer denne frľú na primátora Vaľa za to, že im svojou „starostlivosťou“ o prostredie , kde bývajú, strpčuje život. Keď majú nad ním v nastávajúcich voľbách vyriecť ortieľ, aký si zaslúži, – neurobia to. Prečo ? LEBO DETI. LEBO VNÚČATÁ…

A tak, hoci sa dôchodcom v Bratislave /ale aj v iných mestách a obciach na Slovensku/ nepáči Vallov progresivizmus a liberalizmus a z toho vyplývajúce aktivity v prospech mladších ľudí a technokraticky orientovaného spôsobu života, – budú ho voliť. Je to preto, lebo im to tak „poradili“, no skôr PRIKÁZALI ich technokraticky, konzumne, progresívne a liberálne orientované deti a vnúčatá.

Babky a dedkovia poslúchnu,

lebo sa boja, že ak by sa preriekli, že volili inak ako im deti a vnúčatá nakázali, hrozilo by im, že vzťahy ich potomstva voči nim ochladnú. Obávajú sa, že by ich potom deti a vnúčatá prestali navštevovať, že by s nimi prestali telefonovať. Ba dokonca, že by ich ignorovali aj v chorobe, keď budú potrebovať pomoc pri výbere a návšteve dobrého lekára, pri zložitejšom úradnom vybavovaní /pomocou internetu/, zložitejších domácich prácach a pod.

Nuž a tak naši na svojich deťoch a vnúčatách závislí starčekovia počúvnu svojich potomkov, v hojnom počte idú voliť a poslušne, ako im to deti prikázali, hodia do urny hlas pre tých, čo im potom budú v mnohých ohľadoch robiť „iba zle“. Ako ?

Napríklad tak, že v blízkosti ich bydliska povolia bujaré hudobné produkcie,

že budú narúšať ich pokoj masovými komunitnými podujatiami, že budú rozhadzovať peniaze na rôzne voľnočasové aktivity, na kadejaké komunitné telecovične v prírode, na cyklotrasy, na dráhy pre inlajnistov, skejteristov, kolobežkárov a pod. – no ak starší ľudia požiadajú o opravu pouličnéh osvetlenia, o častejšie zametanie chodníkov, kosenie a polievanie pred domom, o hustejšiu MHD a úpravu trás MHD tak, aby sa nimi dalo dostať do predajní s potravinami či na polikliniku, na zabezpečenie domácich optrovateliek, lacného dôchodcovského stravovania…- zrazu sa dozvedia, že obec či mesto na to už nemá peniaze…

Keby kadejakých tých hettešov a vallov volili iba tí, ktorým reálny výkon ich mandátu osobne pomáha, sotva by sa dostali na funkcie resp. určite by si svoje pozície už druhýkrát neobhájili. V máloktorej obci či meste totiž prevládajú nad staršími občanmi s ich tradičnejším spôsobom života mladší občania, preferujúci hlučnú hudbu, lesné cestičky prerobené na cyklokros…málokde prevládajú kadejakí hipsteri, cyklisti, milovníci techna či „džemovania“ do neskorých hodín.

Ak v obci s prevahou ľudí nad 45-50 rokov vyhrajú mladší bradatí muži s vlasmi upravenými do copíka, je na to jediné vysvetlenie-zvolili si ich dedkovia a babky. Hoci v rozpore so svojimi hodnotami a životnými potrebami, -dostali od detí a vnúčat príkaz koho a ako voliť. Oni zo strachu z osamelosti a z hnevu potomstva, tak urobili.

Výsledkom je paradox i na celoštátnej celoslovenskej úrovni.

Paradox, že starí ľudia volia do parlamentu tých, čo im zoberú trináste dôchodky, čo im zoberú poštu v obci, čo im skomplikujú dopravu k lekárovi, čo im zavrú predajňu potravín, čo im škrtnú peniaze na domáce opatrovanie, nezabezpečia dôchodok, z ktorého by vedeli financovať pobyt v penzióne pre seniorov, čo im zvýšia DPH na základné potraviny z 5% na „jednotných“ 19-20%, čo im zrušia vlaky zadarmo, čo im škrtnú rekreačné poukazy, čo im sťažia prístup k šoférovaniu, čo im skomplikujú vybavenie invalidity atď., a tak podobne.

Starší ľudia, keď sa ich pýtate, prečo volia tak ako volia, neraz v rozpore s ich osobnými hodnotami a potrebami, odpovedia, že oni nevolia ani tak pre svoje vlastné dobro, ale tak, „aby sa mali dobre tie naše deti a vnúčatá“.

Samozrejme, klamú. Nielen vás ale najmä samých seba.

Kvázi obetovaním sa v prospech dobra svojich detí a vnúčat vlastne len maskujú strach z toho, že by sa im pri inej voľbe ako im deti a vnúčatá prikázali, -tie ich deti a vnúčatá pomstili. Áno pomstili. Či už v podobe neochoty pomôcť im v domácnosti, pomôcť im pri absencii osobnej opatery a pod. alebo v podobe emocionálnej pomsty – nedostatku kontaktov a nedostatku láskavej a chápajúcej komunikácie.

Čo s týmto všetkým urobiť ? Ako vrátiť starším ľuďom smelosť a sebaúctu, ako obmedziť ich strach z vlastnej voľby ? Nazdám sa, že nielen osvetou a nielen tým, že smelší seniori presvedčia submisívnejších, aby sa nebáli konať vo svoj prospech. Nazdám sa, že hlavne tým, aby sa obnovili komunity seniorov, ktoré kedysi bolo okolo kostolov a ktoré usmerňovali kňazi z týchto kostolov a farností. Nuž a tam, kde kostoly nie sú v obľube, tam by mohli a mali pomáhať apolitickí – proseniorsky orientovaní sociálni pracovníci, animátori klubov dôchodcov a pod.

Ak toto nezafunguje, tak potom už zostane iba si počkať na budúcu generáciu seniorov, ktorí si aj v staršom veku udržia svoju vlastnú hrdosť, sebavedomie, sebaúctu a smelosť pri prijímaní svojich autonómnych rozhodnutí, rozhodnutí plne vo svojom vlastnom občianskom a ľudskom záujme.