Eduard Chmelár: Ukrajina je jediný štát, ktorý zaútočil na územie EÚ.

Eduard Chmelár: Ukrajina je jediný štát, ktorý zaútočil na územie EÚ. Väčšinu táranín bývalého miništranta zahraničných záujmov Ivana Korčoka sa snažím nekomentovať, lebo mi je jasné, že im ani on sám nemôže veriť a že je iba opičkou na gumičke v rukách niekoho, kto si vymyslel, že stačí sa naučiť niekoľko demagogických fráz, neustále ich opakovať a tí jednoduchší voliči sa na to chytia. Ale to, čo predviedol včera, je jasným dôkazom, že Progresívne Slovensko nie je domácou opozíciou, ale piatou kolónou zahraničných klientov. Existujú totiž štátne záujmy, pri ktorých by mala ísť stranícka optika bokom.

Eduard Chmelár: Ukrajina je jediný štát, ktorý zaútočil na územie EÚ.

To, že Korčok obviňuje z ukrajinského útoku na ropovod Družba Ficovu vládu, je v dejinách diplomacie neslýchané. Podľa progresívcov sa nemáme hnevať na kyjevský režim, ktorý zničil prísun ropy krajinám, ktoré Ukrajine najviac pomáhali, nemáme sa domáhať ochrany našich záujmov v Európskej únii, kam (ako nám šimečkovci do omrzenia opakujú) patríme, ale máme sa ísť sťažovať do Ruska. Absurdnosť tohto postoja si vysvetlíme na príbehu budovy, pred ktorou Korčok stojí a o ktorej zjavne nevie, čo symbolizuje.

V roku 1848 uhorský režim zatkol básnika Janka Kráľa za poburovanie a väznil ho práve v tomto dome v Šahách. V žalári veľmi trpel. Boj za jeho prepustenie sa stal súčasťou hlavných cieľov slovenskej politiky obsiahnutých v Žiadostiach slovenského národa a nadobudol medzinárodný význam. Po dlhých mesiacoch bezvýsledného vyjednávania Štúrov spojenec bán Jelačič tiahol s vojskom do centra Uhorska a vyhrážal sa, že ak neprepustia Kráľa, zrovná Pešť so zemou. Tak bol slovenský básnik napokon prepustený. Od okov mal však tak doráňané telo, že nevládal stáť na vlastných nohách, a tak ho na svojej peštianskej fare tri týždne opatroval Ján Kollár. Tu ho navštívil aj jeho krajan a obdivovateľ Sándor Petőfi.

Ale to je už iný príbeh, ktorý vám vyrozprávam inokedy. Tu je podstatné pochopiť, že Korčok sa správa horšie ako najväčší nepriatelia štúrovcov. To, čo navrhuje, je niečo podobné, akoby Štefan Launer vykričal Štúrovi: „Nesťažuj sa u maďarskej vlády, že ti väznia druha, tam sa sťažuj u viedenskej vlády, keď si s nimi kamarát!“ To si nedovolili ani tí najväčší maďaróni.

Mali by sme si konečne uvedomiť dôsledky toho, že Zelenského režim vyhodil do vzduchu najdlhší plynovod na svete, ktorý dodával ruský plyn do Európy – to znamená, že o o súčasnej energetickej politike EÚ, ktorá prudko zvýšila ceny a prinútila nás míňať štyrikrát viac za americký skvapalnený plyn, rozhodol ukrajinský teroristický čin. A obete tohto z hľadiska medzinárodného práva vojnového aktu, namiesto toho, aby vinníka potrestali, ho zahŕňajú peniazmi a zbraňami, pretože údajne „bojuje za nás“. A naďalej tento teroristický štát pozývame, aby sa stal členom EÚ napriek tomu, že Ukrajina nám zastavila dodávky plynu bombami a posiela svojich špiónov, aby vykonávali útoky na našom domácom území. Fakt to nikomu neprekáža?

Neustále paranoidne strašíme obyvateľstvo Ruskom a sankcionujeme ho za to, že napadol nášho suseda. A pritom ignorujeme fakt, že jediný štát, ktorý fakticky zaútočil na územie EÚ, je – Ukrajina. Ešte aj americký prezident Donald Trump odkázal Maďarsku a Slovensku, že sa na Ukrajinu hnevá. Veľmi mu neverím, lebo tak útok na Nord Stream II, ako aj útok na ropovod Družba vyhovuje americkým ekonomickým záujmom. Ale to, ako sa správa Ivan Korčok a s ním takmer celá slovenská opozícia – to je definícia vlastizrady. A tí európski „partneri“, ktorí sa odvolávajú na článok 5 Severoatlantickej zmluvy na obranu Kyjeva, by sa na neho mali predovšetkým odvolávať na obranu nás samých pred Kyjevom.

Eduard Chmelár FB

---

---