E. Chmelár: BUDÍČEK, VLÁDNA KOALÍCIA!

E. Chmelár: BUDÍČEK, VLÁDNA KOALÍCIA! Aj keď sú prieskumy verejnej mienky v zásade manipulatívne, dlhodobé trendy nemožno ignorovať. Najnovšie čísla, ktoré zverejnila agentúra NMS, by mali vyvolať v radoch koalície poplach. Ukázali totiž, že vládnym stranám nepomohla ani novelizácia ústavy, práve naopak, rozdiel medzi PS (24,8 %) a Smerom (17,9 %) sa zväčšil a je natoľko významný, že ho nemožno pripísať ani štatistickej chybe. Najväčším problémom však nie je takmer 7-percentný náskok progresívcov a fakt, že potenciálne zoskupenie Smer-Hlas-Republika by získalo v parlamente len 67 kresiel. Najväčším problémom je, že strany vládnej koalície sa správajú, akoby ani nechceli vyhrať.

E. Chmelár: BUDÍČEK, VLÁDNA KOALÍCIA!

Potvrdzuje sa to, na čo už nejaký čas upozorňujem, že úspešná politika sa dlhodobo nedá robiť iba pozičnými hrami. Zo slovenskej politiky sa vytratila expertná úroveň. Sme majstri sveta v hejtovaní, preháňaní a vytváraní diskreditačných kampaní, ale ak si na úrade vlády myslia, že odborníkov môžu nahradiť influenceri, ktorí z neobľúbeného ministra urobia cool chlapíka, tak nech sa hrajú na pieskovisku, ale nech sa nepokúšajú riadiť štát. Lebo z dlhodobého hľadiska nás to všetkých dobehne. Viem, že žiadna moc nemá rada intelektuálov, lebo viac pochybujú ako tlieskajú. Ale bez kvalifikovaných ľudí sa žiadna moc neudrží.

V mediálnych výstupoch po českých parlamentných voľbách som poukázal na najväčší rozdiel medzi ANO a Smerom: ANO je manažérsky budovaná strana, ktorá si dala záležať na tom, aby dlhodobo pripravovala tých najskúsenejších odborníkov schopných riadiť rezorty. Babiš má síce imidž českého Trumpa, ale rozumie ekonomike, vyberá si tých najschopnejších a zameriava sa na tie najdôležitejšie rezorty – zdravotníctvo, školstvo a sociálne veci sú pre neho prioritou i výzvou. Na Slovensku sa politika obmedzuje na heslá a improvizáciu, na expertov sa pozerá cez prsty (lebo majú vlastné predstavy a v Smere – podobne ako v PS – nechápu kritiku ako podnet, ale ako útok) a predseda vlády nepovažuje zdravotníctvo za „premiérsku tému“.

Ale to najdôležitejšie je, že vláda nedoručuje voličom adekvátne výsledky svojej činnosti. Ľuďom sa žije čoraz horšie. Predvolebné sľuby sa neplnia. A v niektorých veciach (táto vláda zbrojí viac ako predošlá) sa voliči cítia byť dokonca oklamaní. Dajú sa takéto výsledky zakryť poukazovaním na deštruktívnu činnosť opozície? Do istej miery a do istého času určite áno. Veď opozícia čoraz výraznejšie preukazuje svoju neschopnosť, bezradnosť a absenciu fungujúcich riešení. Ale je tu jeden podstatný rozdiel. Ľudia sú už z tohto spôsobu vládnutia unavení a podvedome túžia po zmene. Predstava, že zmenu k lepšiemu zabezpečí opozícia, je síce ilúzia, ale predstava, že dve formálne sociálnodemokratické strany (ktoré ešte aj konsolidáciu zvalili na plecia občanov) zachráni Republika, KDH alebo Zoroslav Kollár (vyberte si, čo je horšie) musí vyvolávať v ľuďoch vedomých si dôsledkov hlbokú depresiu.

Tento štát má problém. Sme na pokraji úpadku a nikto nevie, čo s tým. Ani na strane vlády, ani na strane opozície neexistujú relevantné predstavy o rozvoji spoločnosti a ak áno, sú viac ako infantilné. Neprebiehajú tu žiadne zásadné diskusie o budúcnosti Slovenska. Rozpravám v parlamente nedominujú rozhľadení štátnici, ale krikľúni, vetroplachovia a blázni. A tak sa namiesto toho, ako naštartovať ekonomiku, vedu, výskum či inovácie a ako dostať z krízy zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém, hádame o tom, koľko máme pohlaví a či nás Fico ťahá k Rusku. Lebo zacykliť sa v emotívnych hádkach je nepomerne jednoduchšie ako riešiť reálne problémy a riadiť štát.

Možno už niektorí naozaj rezignovali. Ale aj prehrať sa dá so cťou. Naštartovať pozitívne procesy, ktoré zásadne ovplyvnia smerovanie Slovenska a v budúcnosti prinesú ovocie, by mohlo byť dôstojným pomníkom tejto politickej generácie. Lebo voliči vám odpustia, ak sa usilujete zlepšiť život ľudí a neuspejete. Ale neodpustia vám, keď im dôjde, že po vás zostala iba nepoučiteľná arogancia moci – zvýšené vládne platy, renty, privilégiá pre našich ľudí a zatuchnutá pachuť papalášizmu, ktorá nadobúda čoraz neznesiteľnejšie rozmery. Ešte je čas. A je len na vás, ktorou cestou sa vyberiete. Ale dnes sa to láme.

Eduard Chmelár FB

---

---