Eduard Cmelár: Keď raz začas myslí teľa, vidí v sebe Beáta Jurik mysliteľa

K návšteve slovenského premiéra v súkromnom sídle prezidenta USA mám niekoľko otáznikov a seriózne sa k nim vyjadrím zajtra na JOJ 24. Teraz však musím zareagovať na neskutočne stupídne až bulvárne poznámky opozície k tomuto stretnutiu, ktoré prekonávajú akúkoľvek bujnú predstavivosť.

TÁRANINY, TÁRANINY, TÁRANINY…

Opoziční politici s neskrývanou závisťou až pohŕdaním tvrdia, že prijatie v súkromnej rezidencii Donalda Trumpa na Floride Mar-a-Lago nie je žiadnou poctou, že americký prezident tým dokázal, že si hosťa neváži, inak by ho prijal v Bielom dome…

Preboha živého… Takže generálny tajomník NATO Mark Rutte, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, čínsky prezident Si-Ťin-pching, japonský premiér Šinzó Abe, maďarský premiér Viktor Orbán (ten tam bol dokonca niekoľkokrát), ale aj Michael Jackson, Céline Dion, Elon Musk, Mark Zuckerberg, Jeff Bezos atď. – to všetko sú lúzri?!? Celkom vážne? Samozrejme, že prijatie v Mar-a-Lago, ktoré sa len tak mimochodom prezýva „zimný Biely dom“ je prejavom pocty a navyše dôvery, ktorá sa nedostane hocikomu. V Bielom dome bol takmer každý západný líder (vrátane Roberta Fica), v Mar-a-Lago málokto, nie naopak. Ale poslankyni Beáte Jurík ani to nestačilo a mudrovala, že ho neprijal v príliš súkromných priestoroch a prijímací salón nazvala „nejakým barom“. A kde ona prijíma návštevy? V spálni?

Ďalšou opakovanou sprostosťou, ktorá tu koluje ako zlý vtip,

je tvrdenie, že Fico tam letel, aby si urobil najdrahšiu fotku v dejinách za 15 miliárd dolárov (neprekvapujúco sa tejto hlúpej demagógie chytil aj Štefan Harabin). Ale to znie, akoby nešlo o strategickú investíciu pre Slovensko, ale osobný dar Donaldovi Trumpovi. Tie investované peniaze sa predsa vrátia v podobe vyrobenej elektriny a budú neskôr zarábať výlučne pre Slovenskú republiku ako zlatá baňa. A okrem toho, ruku na srdce, VŠETKY doterajšie návštevy u prezidenta USA niečo stáli. Mikuláš Dzurinda „zaplatil za fotečku“ v Bielom dome predajom Východoslovenských železiarní. Rudolf Schuster zaplatil účasťou Slovenska v koalícii ochotných na nelegálnej invázii do Iraku. Návšteva Petra Pellegriniho bola odmenou za nákup amerických stíhačiek. A takto by sme mohli pokračovať.

Celé Progresívne Slovensko je smiešne, keď dnes robia svaly, čo by robili na mieste Roberta Fica, keby boli vo vláde a ako by sa vzopreli Donaldovi Trumpovi. Neurobili by vôbec nič. Išli by si nohy dolámať, keby dostali takúto pozvánku a klaňali by sa mu ešte hlbšie ako sa klaňali Zelenskému. Veď si spomeňte, akí boli doteraz k politike USA servilní. Ivan Korčok ako Dzurindov štátny tajomník MZV SR oficiálne podporoval svojvoľnú vojenskú agresiu USA v Iraku a klamal, že na to nie je potrebný súhlas Bezpečnostnej rady OSN. Pamätáte sa, aký spotený, zadychčaný a vystrašený už ako minister zahraničných vecí dobehol z americkej ambasády, keď si jeho premiér Matovič dovolil kúpiť ruské vakcíny? A dokonca ani dnes, ako opoziční politici, nedokážu jednoznačne a tvrdo odsúdiť hrubé narušenie suverenity Venezuely.

Ale na najväčšie táraniny majú v PS Beátu Jurík.

Tá sa aj po dnešku v rozpore s očividnými faktami, keď sa podľa nej Robert Fico tváril (sic!), že telefonoval s nemeckým kancelárom Merzom, nechala počuť, že ona si myslí, že Slovensko je v medzinárodnej izolácii… Toto sa už nedá rozumne okomentovať. Len overšovať: keď raz začas myslí teľa, vidí v sebe mysliteľa.

Beáta Jurík vidí dôkaz izolácie dokonca aj v tom, že na oslavách 80. výročia víťazstva Číny v druhej svetovej vojne bol premiér Fico v nejakom zadnom rade. Bože môj, to je taká hlúpa reakcia, akoby niekto robil závery z toho, že na summitoch NATO stála Čaputová až v nejakom treťom rade. Neviem, či pani Jurík vôbec videla nejaké medzinárodné rokovanie inak ako v správach na Markíze, ale je úplne prirodzené, že pri takých ceremoniáloch stoja v prvom rade predstavitelia veľmocí: Indie, Ruska atď. Ale Roberta Fica prijal Si Ťin-pching počas oficiálnej návštevy v Pekingu s najvyššími vojenskými poctami, čo by sa nikomu z tej partičky opozičných lúzrov stať nemohlo, a to už poslankyňa Jurík demagogicky zamlčala.

Zakončím to smutnejšou poznámkou,

lebo kým politici ma už nevedia prekvapiť, niektorí analytici ešte stále áno. Včera v noci som si vypočul časť rozhovoru Mimi Šramovej s Jánom Baránkom. Jano bol kedysi, keď bol ešte v Slovenskom rozhlase, dobrý novinár. Ale odkedy sa nevie rozhodnúť, či je politikom alebo publicistom, tára neuveriteľné hlúposti, lebo nemá základné politologické vedomosti a vždy, keď ho upozorním na vecné chyby, reaguje mimoriadne podráždene až agresívne.

Proste, len amatér sa nevyzná v základných politologických termínoch a nazýva liberálov „extrémnou ľavicou“ alebo Bidenovu vládu „neokonzervatívnou“. Nad tým som už však dávno mávol rukou, nepovažujem ho v týchto odborných debatách za autoritu a pôsobí pri nich ako krčmový mudrlant, ktorý už čo-to vypil a rozčúlene komentuje politické rozhodnutia, hoci im vôbec nerozumie (asi preto sa s ním stotožňujú jednoduchší ľudia). Ale k tomu, čo včera natáral o Venezuele, sa už musím vyjadriť.

Jano celkom vážne tvrdil,

že ľudia, ktorí v sobotu v rámci Globálneho akčného dňa solidarity s Venezuelou demonštrovali pred ambasádou USA, nevedeli, za čo protestujú, že venezuelský prezident Nicholás Maduro bol obchodník s drogam a diktátor, že zlikvidovať ho je v našom záujme a mali by sme to aspoň v tichosti privítať, že Ľuboš Blaha sabotoval cestu premiéra do Ameriky a že čo je to za blbosť tvrdiť, že náš životný priestor je Európska únia, keď chceme byť spojencom USA…

No. Kde začať… Vždy som tvrdil, že ultrakonzervatívci sú falošnými a nanajvýš dočasnými spojencami ľavice, keď odhalia nielen to, proti čomu protestujú, ale hlavne to, čo presadzujú. Zastať sa napadnutého štátu je princíp. Pretože nikde v Charte OSN nie je napísané, že autokratické režimy môžeme napadnúť a že diktátorov môžeme zosadiť, lebo nikomu chýbať nebudú. V opačnom prípade by sme museli začať so Saudskou Arábiou ako spojencom USA a viesť prakticky svetovú vojnu proti desiatkam štátov.

Našu demonštráciu pod hlavičkou občianskeho združenia Zjednotení za mier, ktorá na rozdiel od opozičných protestov nebola ani štedro financovaná, ani propagovaná v médiách, si dokonca všimla svetová protivojnová organizácia World Beyond War, ktorá z nej bola nadšená a navrhla nám spoluprácu.

To, že Maduro je obchodník s drogami, je Trumpova lož,

ktorú vyvrátila samotná americká obžaloba. No a vzdať sa akokoľvek hlúpo riadenej Európy výmenou za vazalstvo s USA je samovražedná stratégia v štýle Jozefa Tisa, ktorého Baránek tak latentne obdivuje. Nie, toto nie je cesta. O zahraničnej politike slovenskej vlády je možné viesť polemiku vo viacerých smeroch, ale nie formou škandalizujúcich bulvárnych poznámok, ktoré sa žánrovo približujú skôr k fantasy ako k serióznej analýze. K ostatnému sa vyjadrím v utorok o 20.30 hod. na JOJ 24.

Eduard Chmelár FB

Mohlo by vás zaujímať

• 
  M. Zoldy: Fico už preberá taktovku aj na medzinárodnej scéne
• 
  Novinársky paškvil Ta3, STVR, JOJ, Markíza, Denníka N, Sme, aktualít a spol.
• 
  Eduard Cmelár: Keď raz začas myslí teľa, vidí v sebe Beáta Jurik mysliteľa
• 
  Slepý a hluchý Žilinka & Obuvník – plagiátor a aktuálny predseda strany SaS
• 
  Je Žilinkov vzťah k Čurilovcom pozítivny?
• 
  Pozvanie Putina do Mierovej rady pre Gazu vyvoláva v Európe pobúrenie a bezmocnosť

---

---