Jednanie V4 v Bratislave: EU opatrenia musia vychádzať zo zdravého rozumu

Jednanie V4 v Bratislave: EU opatrenia musia vychádzať zo zdravého rozumu

Jednanie V4 v Bratislave: EU opatrenia musia vychádzať zo zdravého rozumu

Jednanie V4 v Bratislave: EU opatrenia musia vychádzať zo zdravého rozumu. Vo štvrtok sa v Bratislave stretli predsedovia parlamentov krajín V4. Hlavnou témou bola pozícia V4 k budúcemu rozpočtovému obdobiu EÚ 2028–2034, vrátane odkladu resp. zrušenia systému emisných kvót ETS 2, konkurencieschopnosti a rozširovania EÚ.

Heslom samitu bola „silnejšia Európa“. Hostiteľ, predseda NR SR Richard Raši, zdôraznil, že európske opatrenia majú vychádzať zo „zdravého rozumu“ a prehodnotiť to, čo krajinám spôsobuje problémy.

V piatok sa v novozrekonštruovanej koniarni Bratislavského hradu zišli zástupcovia až 17 členských štátov EÚ vo formáte „Priatelia kohézie v EÚ“.

Čo je kohézia a platforma priateľov kohézie

Kohézia = súdržnosť, v EÚ najmä solidarita a vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi regiónmi prostredníctvom kohéznych fondov. Platforma vznikala postupne po veľkom rozšírení EÚ v roku 2004, keď krajiny strednej a východnej Európy očakávali od kohéznej politiky veľa, zatiaľ čo bohatšie západné štáty tlačili na jej zoškrtanie. Výrazne vystúpila prvýkrát v roku 2012 pri príprave rozpočtu 2014–2020, keď sa podarilo škrtom zabrániť.

V roku 2019 v Prahe na pozvanie Andreja Babiša prijalo 17 premiérov deklaráciu odmietajúcu škrty v kohézii. Odvtedy platí tradícia, že stretnutie pripravuje krajina predsedajúca V4 – vtedy Česko, teraz Slovensko.

Hlavné posolstvá z Bratislavy

Richard Raši: budúci rozpočet musí byť „ambiciózny a férový“, so zachovaním doterajších priorít, na ktorých stojí integrácia.

Osobitný dôraz na Spoločnú poľnohospodársku politiku ako garanta potravinovej bezpečnosti v neprehľadnom svete. Nové plány v oblasti dekarbonizácie sú pre regióny tradičného priemyslu skôr hrozbou – opakovane to zaznievalo.

2. Úloha národných parlamentov

Raši: parlamenty majú v procese svoje miesto a zodpovednosť, musia vniesť „parlamentnú perspektívu“. Kľúčové otázky: kam nové peniaze pôjdu, predvídateľné plánovanie rešpektujúce potreby krajín a regiónov.

3. Postoj Talianska

Najvýznamnejšou delegáciou bolo Taliansko – zakladajúci štát EÚ a líder jej južného krídla, zastúpené predsedom Poslaneckej snemovne Lorenzom Fontanom. Fontana ocenil nájdenú súdržnosť – slovná hračka s talianskym „coesione“ = súdržnosť / kohézia. Varoval, že EÚ nemôže prijímať veci, ktoré by zásadne poškodili niektoré regióny.

Česká pozícia

Zastupovali obe hlavy parlamentných komôr – Tomio Okamura a Miloš Vystrčil. Peniaze vybrané od európskych občanov musia slúžiť ich potrebám a prosperite členských štátov.

Kohézna politika nie je len mechanizmus rozdeľovania peňazí – nové európske priority sa nesmú financovať na úkor regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva a menej rozvinutých oblastí.

Odmietol podmienenosť rozpočtu – reagoval na výroky Friedricha Merza o možnom zablokovaní rozpočtu Nemeckom, ak sa všetky štáty nepridajú k financovaniu Ukrajiny. Označil to za neprijateľné, EÚ je spoločenstvom suverénnych štátov, nie nástrojom najsilnejších.

Požaduje zodpovedné nakladanie: transparentné pravidlá, verejná kontrola, žiadne nové finančné záväzky bez posúdenia dopadov na národné rozpočty a daňových poplatníkov.

Kritika byrokracie pre príjemcov dotácií v ČR – financovanie musí byť citát v titulku: „Dostupné, srozumitelné a předvídatelné.“ Členské štáty musia mať reálnu možnosť ovplyvniť smerovanie prostriedkov, podporuje silnú úlohu regionálnych partnerstiev.

Varoval pred opatreniami, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť – tá v Európe reálne klesá.

Miloš Vystrčil – predseda Senátu: Zdôraznil spoločnú zodpovednosť za vývoj EÚ.

K prioritám V4 – konkurencieschopnosť a rozširovanie – pridal za seba bezpečnosť. Cieľ: investície do kohézie udržať tak, aby výsledok bol „pre všetkých prijateľný, spravodlivý a dlhodobo udržateľný“, pri zohľadnení nových priorít EÚ.

Navrhol širšie poňatie kohézie: kohézia bude možná len vďaka investíciám do konkurencieschopnosti, bezpečnosti a odolnosti. Ak by sa investície do odolnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti chápali ako súčasť kohéznej politiky, rokovania by mohli byť jednoduchšie a našla by sa širšia zhoda v EÚ.

Závery rokovania 17 štátov boli zaslané predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedníčke Európskeho parlamentu Roberta Metsolovej, ktorá účastníkom poslala na úvod videopozdrav.

Zdroj: Parlamentné Listy.cz


Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.