Čína začína na svojom území „čistenie“ od zahraničných firiem
ČÍNA: Uprostred napätých vzťahov so Západom Čína začína podnikať odvetné opatrenia voči zahraničným spoločnostiam v reakcii na technologickú blokádu iniciovanú Spojenými štátmi.
Informuje dnes, 17. apríla, „The Financial Times“.
Podľa denníka po rastúcich obchodných a ekonomických obmedzeniach, ktoré pred piatimi rokmi uvalila americká administratíva, začali čínske úrady „čistiť“ zahraničné korporácie vo svojej krajine. Len za posledné dva mesiace boli uvalené sankcie na veľké americké zbrojárske spoločnosti „Lockheed Martin“ a „Raytheon“ a začalo sa vyšetrovanie proti americkému výrobcovi čipov „Micron“.
„Okrem toho boli vykonané prehliadky v americkej spoločnosti „Mintz Group“, bola zatvorená kancelária britskej spoločnosti „Deloitte“, ktorej bola nakoniec uložená pokuta 30,8 milióna dolárov a oveľa viac,“ píše „Financial Times“.
Podľa autorov článku administratíva Si Ťin-pchinga systematicky smeruje k zavedeniu širokej škály reštriktívnych opatrení voči USA a ich spojencom, ktorých ekonomika je naviazaná na obchod s Čínou.
„Reakcia na to, čo Peking nazval „technologickou blokádou“ vedenou Spojenými štátmi, odhaľuje stratégiu Si Ťin-pchinga, ktorá sa zameriava výlučne na priemyselné odvetvia a spoločnosti s malým rizikom poškodenia vlastných záujmov Číny,“ píše sa ďalej v článku.
Publikácia cituje názor Paula Henleho, bývalého poradcu amerických prezidentov Georga W. Busha a Baracka Obamu pre Čínu, ktorý sa domnieva, že „Čína neopustila svoju stratégiu odstrašovania, pričom prešla na novú pozíciu rozsiahlych odvetných opatrení“.
„Ale oni (čínske úrady) budú chirurgicky vyberať spoločnosti, aby ukázali svoje rozčarovanie,“ povedal.
Noviny poznamenávajú, že rozhodnutie vykonať razie a zadržať zamestnancov zahraničných korporácií vyvolalo obavy, že Peking zintenzívni diplomaciu v oblasti brania rukojemníkov, ak sa vzťahy so Západom zhoršia.
Podľa odborníkov, ktorých cituje „Financial Times“, je obzvlášť zraniteľné voči rukojemníckej diplomacii Pekingu Japonsko, pretože nemá vlastnú serióznu spravodajskú službu a nástroje na vyjednávanie o návrate svojich občanov.
„Odkedy Čína v roku 2014 prijala zákon proti špionáži, bolo zatknutých 17 japonských občanov. Podľa japonského ministerstva zahraničných vecí päť z nich vrátane zamestnanca „Astellas“ zostáva vo väzbe,“ pripomínajú noviny.
Publikácia uvádza, že sankcie uvalené Pekingom na amerických výrobcov vojenských produktov boli reakciou na predaj zbraní Taiwanu. A vyšetrovanie „Micronu“, ktoré sa začalo minulý mesiac z dôvodov národnej bezpečnosti, sa považuje za najjasnejší signál, že odveta Si Ťin-pchinga naberá na obrátkach.
„Takéto rozhodnutia sú spôsobené eskaláciou vzťahov so Spojenými štátmi, ktoré sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nevyriešia, situáciou s Taiwanom, kde Spojené štáty dodávajú zbrane, kontrolou nad polovodičmi, ktorých zákaz vývozu do Číny uvalili USA, napäté vzťahy s Japonskom a ďalšie faktory. Tak či onak, Čína má veľký priestor v súvislosti s možnosťami reakcie, ktoré sa budú v blízkej budúcnosti systematicky uplatňovať,“ uzatvára „Financial Times“.
Překlad: N.F.
Chcem prispieť na chod stránky Jednotné nezávislé Slovensko
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
