Komediant Maštalír chce, aby sa Slováci poskladali Ukrajine na zbrane! Chmelár mu odkázal: Ty psychicky nevyrovnaný pubertiak! Nikdy som ťa nevidel angažovať sa v prospech mieru…
RIEŠENÍM KRÍZY V EURÓPE NIE JE ZBROJENIE A ROZŠIROVANIE NATO, ALE NOVÁ BEZPEČNOSTNÁ ARCHITEKTÚRA
Hoci hodnotenia odporcov i prívržencov ukrajinského členstva v NATO sa zhodujú v tom, že summit vo Vilniuse nepriniesol Ukrajine nič nové, čo by sa líšilo od stanoviska aliancie z vrcholnej schôdzky v Bukurešti roku 2008, nemôžem s týmto pohľadom celkom súhlasiť. Iste, postoj NATO sa nezmenil: Ukrajine prisľúbili niekedy v budúcnosti členstvo v Severoatlantickej aliancii, ale nevieme kedy a nevieme, za akých podmienok. Zlepšenie postavenia kyjevského režimu však nepriniesla dohoda lídrov NATO, ale dohoda najbohatších krajín sveta G7. Tie sa rozhodli, že poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky po vzore Izraela. To znamená nielen istotu dodávok najmodernejších zbraní a spravodajských informácií, ale takpovediac palestinizáciu celého konfliktu. Zelenského režim to udrží na nohách, ale celý región (ktorého súčasťou je aj Slovensko) to destabilizuje na celé desaťročia. Vojna sa tak môže stať trvalou súčasťou našich životov.
Rusko síce nemá kapacity na to, aby si proti vojenskej presile NATO podmanilo celú Ukrajinu, ale má dostatok možností a sily na to, aby udržiavalo konflikt. Moskva totiž vie, že kým je Ukrajina vo vojnovom stave, NATO nebude riskovať tretiu svetovú vojnu a nepozve ju do svojich radov. Aliancia to vie samozrejme tiež, a preto je vábenie Ukrajiny do NATO vrcholne nezodpovednou politikou. Tým skôr, a na to nesmieme zabúdať, že celá ukrajinská tragédia vznikla pre spor o začlenenie tohto strategicky kľúčového štátu do NATO – tragédia, pred ktorou dlhé roky varovali prezieraví západní politici a diplomati, no vedel o tom aj súčasný riaditeľ CIA William Burns, ktorý bol ako vtedajší veľvyslanec USA v Rusku dva mesiace pred summitom NATO v Bukurešti varovaný, že pozvánka Ukrajiny do aliancie je pre Moskvu absolútne neprijateľná červená línia, potenciálne najväčšia bezpečnostná hrozba, ktorú nebudú tolerovať. No napriek tomu, že Spojené štáty vedeli, ako sa zachová Rusko, urobili to.
Slovensko si nevyhnutne potrebuje zvoliť zodpovedných politikov, ktorí nedopustia ďalšiu destabilizáciu nášho regiónu, ktorí nedopustia zničenie Ukrajiny, ku ktorému smeruje bezohľadná politika zbrojárskych koncernov. V prvom rade by sme mali žiadať od opozície, aby sa zaviazala, že v prípade, ak vyhrá voľby, čo najskôr zabezpečí odsun vojakov z iných členských štátov NATO z územia Slovenskej republiky. Nemajú tu čo robiť, a ak sme naozaj suverénnym štátom, naši spojenci musia našu vôľu rešpektovať. Výhovorky prezidentky a jej spriaznených politikov, že nás tu chránia, sú len prázdne propagandistické táraniny. Ich úlohou nie je ochrana, ale kontrola tohto územia. Ak by sme boli ohrození, spojenci sú podľa Severoatlantickej zmluvy povinní pomôcť nám aj bez trvalej prítomnosti ich vojakov na našom území. Neexistuje racionálny dôvod, prečo by tu mali byť. Slovensko by so svojou viacnásobnou negatívnou historickou skúsenosťou nemalo dovoliť, aby sme si zvykli na prítomnosť cudzích vojsk ako nejaká kolónia, a už vôbec nie na to, aby ich tu boli po novom tisíce a tisíce – o chvíľu snáď viac ako našich vlastných!
Mimochodom, keď sme už pri tej slovenskej armáde: Naďovo ministerstvo obrany zverejnilo pred časom zábery z prísahy nových profesionálnych vojakov, ktoré vyzerajú ako scéna z filmu Čierni baróni. Posúďte sami: https://www.fb.com/mosr.sk/movies/744183870352110 Za čias Česko-Slovenska by im takto nedovolili kráčať ani na raňajky. A tak sa natíska otázka, či vôbec za takýchto okolností potrebujeme armádu, či by sme ju nemali nahradiť poriadkovými milíciami (ako to navrhoval už T. G. Masaryk v zakladajúcej listine česko-slovenského štátu, Washingtonskej deklarácii), prípadne ju úplne zrušiť po vzore Kostariky a ušetrené peniaze vložiť do rozvoja rezortov, v ktorých desaťročia výrazne zaostávame. Postoj prezidentky, ale aj ministerstva obrany, že dávať na obranu viac ako 2 percentá HDP je v našom národnom záujme, považujem za zvrátené. Tento štát je v hlbokej ekonomickej kríze, no vláda chce zoškrtať sociálne programy (zrušenie trinásteho dôchodku, skrátenie rodičovskej dávky, zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa, zníženie veku nároku na prídavok na dieťa, zrušenie hypoték pre mladých ľudí) o 593 miliónov eur, aby mohla nakúpiť bojové vrtuľníky a iné zbrane, ktoré nepotrebujeme. Na jednej strane sme protiústavne darovali Ukrajine prakticky celé vojenské letectvo, odovzdali sme im celý náš systém protivzdušnej obrany, a teraz to všetko ideme chceme kúpiť za drahé peniaze, aby sme to v budúcnosti zasa dali ukrajinskej armáde?
Okrem toho pripomínam, že len necelá štvrtina členských štátov NATO (medzi nimi aj Slovensko) vyhovela Washingtonu a Bruselu a vyčlenila na vojenské výdavky 2 percentá HDP. A to chce byť táto malá krajina s neporovnateľnými obrovskými problémami pápežskejšia ako pápež? Znova sa budem opakovať, ale je to nevyhnutné. Tento štát má precedence postavené na hlavu. Potrebujeme dobiehať vyspelý svet vo výdavkoch na zdravotníctvo, školstvo, vedu, výskum a kultúru – nie v nákupe zbraní. To, že Čaputová nepovažuje za vzor vyspelé severské štáty, ale zmilitarizované Poľsko, ktoré ide dávať na armádu 5 p.c HDP ako nejaký africký štát, obnažuje až na kosť skutočné „hodnoty“ tejto falošnej ženy. Okrem toho, zjavne nám chýba efektivita vynakladaných prostriedkov na obranu. Tak ako v iných rezortoch, ani tu by sa nemala mechanicky prijímať požiadavka na množstvo peňazí, ale na účelnosť ich vynakladania. A je jasné, že najmä v posledných rokoch sa peniaze v rezorte obrany netransparentne premrhali.
