23. apríla 2024

Kritické slová Žilinku majú pointu

0
Kritické slová Žilinku majú pointu

Dag Daniš-Je to potvrdené. Čurillovci pracovali aj na Žilinkovi


👉Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame👈


Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa dostal do sporu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou po tom, ako jej odmietol sprístupniť rozhodnutia ohľadom paragrafu 363 Trestného poriadku. Prezidentka žiada, aby spor riešil Ústavný súd. Generálny prokurátor vyhlásil, že ho nemožno skrotiť ako psa. A že ide o divadlo a hru, ktorej účel je neustále spochybňovať jeho osobu bez vecných argumentov. A na tom niečo bude.

Maroš Žilinka nespochybňuje ústavné oprávnenie prezidentky podať takýto návrh na Ústavný súd, avšak považuje ho za účelový. Spor o výklad Ústavy vníma ako umelo vytvorený a ako pokračovanie dlhodobého tlaku a spochybňovania jeho osoby ako generálneho prokurátora.

Žilinka obvinil prezidentku, že nemala snahu tento spor riešiť a ani vyriešiť na osobnom stretnutí, ktoré navrhol, a že podaním návrhu na súd iba pokračuje v útokoch.

Prezidentka Zuzana Čaputová. Foto: TASR/ Jaroslav Novák

Prezidentka žiada všetky rozhodnutia generálneho prokurátora alebo jeho prvého námestníka, ktorými vyhoveli alebo nevyhoveli návrhom obvinených na postup podľa paragrafu 363. Žilinka prezidentke pripomenul, že prípravné konanie je zo zákona neverejné. Rovnako skutočnosť, že prezidentka Čaputová nie je orgán činný v trestnom konaní, a preto nemá zákonné oprávnenie nazerať do živých trestných konaní.

Generálny prokurátor si zrejme dobre uvedomuje, že tieto rozhodnutia v politicky exponovaných kauzách majú slúžiť ako podklad pre jeho disciplinárne stíhanie, ktoré prezidentka viackrát verejne naznačila. Ako však podotkol, právna úprava disciplinárneho konania nepozná predprípravné konanie, v ktorom by bol povinný poskytovať nejakú súčinnosť.

Súčinnosť je potrebné poskytnúť až v rámci disciplinárneho konania. Samotné disciplinárne konanie sa začína až doručením návrhu na jeho začatie Najvyššiemu správnemu súdu, a k tomu zatiaľ nedošlo. Nemalo ako, pretože na takýto návrh zatiaľ neexistoval relevantný podklad. Aj v prípade disciplinárneho konania však zákon hovorí o súčinnosti tretích osôb, nie toho, kto je podozrivý z porušovania pravidiel.

Maroš Žilinka označil sám seba vo vzťahu k prezidentke za nadmieru korektného. Pri prezidentkinej žiadosti o rozhodnutia ju totiž listom pozval na stretnutie, na ktoré však nijako nereagovala a stretnutie sa neuskutočnilo.

Prezidentka Čaputová podľa jeho vyjadrenia nereagovala ani na ďalšie pozvanie na stretnutie za účasti iných prokurátorov, ktorí sa venujú mimoriadnym opravným prostriedkom. Hoci ju niekoľkokrát vyzýval na stretnutia v tejto veci, prezidentka to odmietala takmer rok s odôvodnením, že sa nemajú o čom rozprávať.  

Zásah do živej kauzy?

Generálny prokurátor poukázal na iné stretnutie s prezidentkou v roku 2021, na ktorom sa mu snažila vysvetliť, čo znamená trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Išlo o súvis s obvinením bývalého policajného prezidenta Kovaříka, ktorý je stíhaný práve za takúto trestnú činnosť. Prezidentka Čaputová sa mala pýtať na práve túto živú kauzu, čo Žilinka odmietol, nakoľko na to nemá oprávnenie.

Zaujímavá bola aj zmienka o tom, že prezidentka toto živé trestné konanie proti Kovaříkovi riešila aj so špeciálnym prokurátorom Lipšicom, ktorý jej zrejme poskytol iné stanovisko ako generálny prokurátor.

Konanie prezidentky bolo zvláštne. Nie je totiž známe, prečo by prezidentka mala riešiť konkrétne prípady trestných konaní. Pre podozrenie z takéhoto previnenia pritom sama odvolala ministra vnútra Šimka.

Žilinka nepovedal všetko

Generálny prokurátor však v pondelok nehovoril úplnú pravdu. Po kritike prezidentkinho fiaska na Ústavnom súde ohľadom paragrafu 363 vyhlásil, že Ústavný súd vo svojom náleze neuviedol žiadne pochybenia, pre ktoré by mohol byť disciplinárne stíhaný generálny prokurátor.

Ústavný súd síce nespochybnil samotný paragraf 363, no na druhej strane jednoznačne povedal, že nie je možné aplikovať paragraf 363 na rozhodnutia pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. A práve to generálny prokurátor urobil pri tz. stíhaní vo veci, ktoré zrušil.

Teda jedno pochybenie pri aplikácii paragrafu 363 existuje a bolo riadne konštatované súdom.

Sporné je však prezidentkino stanovisko, že vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov nie je jednoduché urobiť disciplinárny návrh tak, aby bol úspešný. Žilinka celkom oprávnene kritizoval postup, pri ktorom sa hľadá podklad na disciplinárne stíhanie skôr, ako je známe, že k protiprávnej činnosti došlo.

Pri jednoznačnom porušení predpisov by predsa nebol problém spracovať takýto návrh proti ŽIlinkovi. Samotné porušenie predpisov pritom existuje aj z konštatovania Ústavného súdu, avšak konkrétne podklady má generálna prokuratúra, ktorá ich odmieta vydať. Bez nich by asi disciplinárne stíhanie skutočne stálo na vode.

Žiadne podstatné argumenty

Na tlačovom vyhlásení generálnej prokuratúry však zaznela podstatná skutočnosť. A to, že osoby, ktoré kritizujú rozhodnutia pri paragrafe 363, nedokladajú žiadne relevantné argumenty. Nepoukazujú na žiadne konkrétne zákonné pochybenia pri tomto postupe či prekračovanie právomoci generálneho prokurátora.

Všetky obvinenia Žilinku sú v emotívnej a subjektívnej, respektíve rovine, že vzhľadom na politické pozadie obvineného ide o objednávku alebo o akési iné zvýhodnenie. Aj najznámejší politický odporca generálneho prokurátora Juraj Šeliga síce uvádza veľa tvrdení o zlom postupe prokuratúry, avšak tie sú iba v rovine bezobsažných vyhlásení o krivení spravodlivosti.

Tieto vyhlásenia majú podľa Žilinku až chorobný charakter a prichádzajú od osoby z politického prostredia, ktorá nemá ani justičnú skúšku.

Juraj Šeliga. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Generálny prokurátor sa pri kritike jeho rozhodnutí stotožnil s vyhlásením sudcu Šamka. Ten vidí problém nie v samotnom paragrafe 363, ale v tom, že ho generálny prokurátor používa voči rozhodnutiam Špeciálnej prokuratúry. Zároveň podotkol, že nie sú namietané žiadne iné rozhodnutia podľa tohto paragrafu.

Ani samotná Špeciálna prokuratúra nepoukázala na nejaké flagrantné porušovanie zákona pri rozhodovacej činnosti Žilinku, ale skôr odkláňa pozornosť od vlastných nezákonných postupov, ktoré konštatovali aj Ústavný či Najvyšší súd.

Samotná kancelária prezidentky Čaputovej na kritiku z úst generálneho prokurátora reagovala slovami, že prezidentke ide o vyriešenie ústavnoprávnych otázok. K návrhu na disciplinárne stíhanie sa stavia vecne a bez osobnej roviny.

Zaujímavé však je, že nevysvetlila, prečo sa so Žilinkom odmietala stretnúť, keď nejde o osobnú rovinu. Žilinka sám predkladal na tlačovom vyhlásení presné dátumy a listy s pozvaním na stretnutie, na ktoré prezidentka nijako nereagovala. A to počas celého jedného roka. K tejto skutočnosti sa prezidentka nijako nevyjadrila, vysvetlenie ponúkol len jej hovorca, podľa ktorého nebolo o čom rokovať, keďže generálna prokuratúra nedodala podklady.

Žilinka pritom verejne vyhlásil, že ak niekto na neho má nejaké dôkazy o nezákonnej manipulácii konaní v prospech politikov alebo iných osôb, nech ich predloží. Inak nech nezavádza vyhláseniami typu „mohlo to tak byť“, „vyzerá to tak“, alebo „asi je to tak“.

A to je jadro problému v tomto spore. Nikto nevie riadne poukázať na porušenie zákona. Vždy ide iba o akési zdanie, že sa deje niečo nekalé či až nezákonné. V takomto prípade by minimálne špeciálna prokuratúra, ako orgán dozorujúci mediálne kauzy, mala ukázať podklady o Žilinkovom nezákonnom postupe v podobe riadnych listinných dôkazov. S poukazom na konkrétne paragrafy. To však okrem jedného prípadu, ktorý sme spomenuli, chýba.

A preto sú všetky útoky voči generálnej prokuratúre vedené viac v mediálnej a politickej ako v odbornej rovine.

Spochybňovanie najvyšších štátnych autorít bez dôkazov má pritom iba jediný výsledok. Verejnosť nebude dôverovať buď jednej, alebo druhej strane. A bez dôvery nemôže existovať nevyhnutný rešpekt k rozhodnutiam úradov a viera v samotný právny štát.

Počas pandémie dostal štát malú ochutnávku toho, ako vyzerá začiatok vzbury verejnosti proti autoritám. Snáď nechcú vidieť aj jeho nasledujúce dejstvo.

Zdroj


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *