Dag Daniš: Plán B padá. Bojovníkov proti Ficovi postihol Kiskov syndróm

👉 Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame 👈

Fico má hneď po prvom týždni rokovaní na dosah stoličku premiéra. Išlo to rýchlo a hladko. Pretože Šimečkove pokusy zahnať Pellegriniho od Fica a získať ho do širokej koalície uviazli. Dôvodom nie je len nerozhodnosť KDH alebo výsledok volieb. Hlavným vinníkom je politické ochorenie, známe ako Kiskov syndróm.

Postihlo Šimečku, Sulíka aj Majerského. Jedinec s Kiskovým syndrómom trpí nechutenstvom, apatiou, odovzdanosťou. Pomerne často opakuje, že chce ísť domov. Očakávať od pacientov s touto diagnózou, že budú aktívni, nezlomní a bojovní, je márne.

Nejde to. Ponuka progresívcov (a ich partnerov) pre Pellegriniho nebola silná, ale vlažná. A to na prelomenie výsledku volieb, akokoľvek tesného a politicky otvoreného, nemôže stačiť. Iná ako Ficova vláda je stále možná, no bola by veľkým prekvapením.

Prototypom lídra s Kiskovým syndrómom bol, ako správne tušíte, Andrej Kiska. Pred voľbami 2020 ho povolali do misie záchrancu. Očakávali od neho, že vyhrá voľby a „prevezme moc“. Nevydalo. Kisku politika nebavila a chcel sa vrátiť do Popradu. Voliči to prečítali už vo voľbách. Kiskova strana skončila v kúte a bez Kisku.

Voľby 2023 boli, aj keď v menšej miere, v niečom podobné. „Bojovníci proti Ficovi“ boli unavení. Politika ich veľmi nebavila. Slovom, tak trochu skiskovateli. To rozhodlo nielen o výsledku volieb, ale aj o výsledku povolebného boja.

V povolebnom zápase mal Fico výhodu. No len miernu a krehkú. Druhá strana mohla – ak by chcela – bojovať o plán B. Keď už nie s úspešným koncom, tak aspoň s tým, že zostavovanie vlády zdramatizuje. A nezloží zbrane bez boja. Stačilo dať presvedčivú ponuku Pellegriniho Hlasu, o ktorej by sa mohlo ďalej rokovať.

Priestor na hru tu bol.

Lenže neboli tu hráči.

V Hlase veľmi rýchlo zistili, že trojica PS – SaS – KDH nepríde s ponukou, ale s problémami. Príčiny neboli len politické, napríklad v radikálnej a neprijateľnej ideológii progresívcov. Boli aj osobné. Šimečka, Sulík a Majerský sa nedokázali rozhýbať. Každý z nich to dal svojím spôsobom na Kisku…

Začať môžeme Majerským.