Andrej Fursov. Osud Izraela v 21. storočí. Čo sa deje na Blízkom východe.

---

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

---

Andrej Fursov

Anglosasi sú globálni hráči biliardu, fungujú na princípe „niekoľko loptičiek vo vrecku“ (čo sa od nich musíte naučiť). „Kontrolovaný-chaotický“ Veľký Blízky východ oddeľuje Čínu od ropy a plynu a čínsku časť Eurázie od západnej Európy. Kontrola nad plynom a ropou na Blízkom východe znamená kontrolu USA nad Európou, najmä nad západnou Európou. No, ak sa to Európe nepáči, môžete ju zasiahnuť úderom dlhovej krízy alebo zorganizovať arabsko-africké nepokoje – to nebude stačiť dobre živenému mešťanovi.

V historickej tradícii Anglosasov nie je vypustiť korisť, do ktorej sa chytili buldočím zovretím. Budú tlačiť tak silno, ako len môžu, kým sa dostanú do cesty, alebo kým im protivník nezlomí čeľusť. V stávke je príliš veľa, v hre je osud samotných severoatlantických elít, nielen uhľovodíkov či Blízkeho východu. Západ nemá inú možnosť, ako by povedali šachisti, okrem tlače ďalej.

Ide o to. Spojené štáty dnes napriek všetkému materiálnemu a informačnému potenciálu tohto obrovského stroja, ovládaného najskúsenejšími nadnárodnými geokonštruktérmi a geoinžiniermi, zažívajú vážne prepätie síl. „Nihil dat fortuna mancipio“ – osud nič nedáva navždy! Čas Ameriky plynie. Aby oddialila konečný pokles, potrebuje oddych.

Amerika dnes pripomína Rímsku ríšu z čias Trajána (začiatok 2. storočia nášho letopočtu). Potom Rím zo strategickej ofenzívy prešiel na strategickú obranu, začal budovať ochranné valy a sťahovať sa z niektorých dobytých území – predovšetkým z Blízkeho východu. Budú musieť „opustiť“ svoje predchádzajúce funkcie a zmeniť svoj model riadenia. Aby miesto neobsadili konkurenti: Európska únia, ale predovšetkým Čína. Preto nový model riadenia: riadený chaos.

„To, čoho sme dnes svedkami, je v podstate začiatok pôrodných bolestí, ktoré zrodia „Nový Blízky východ“, a nech robíme čokoľvek, musíme si byť vedomí toho, že pracujeme pre tento Nový Blízky východ. a nevrátime sa do starých koľají.“ Condoleezza Riceová.

Po zavraždení Kaddáfího sa západná elita otvorene a otvorene vydala cestou fyzického ničenia tých vodcov, ktorí zasahujú do ich plánov, t.j. na ceste teroru. A ak sa proti Miloševičovi a Saddámovi Husajnovi konali fraškovité procesy, Kaddáfí bol jednoducho zabitý gangsterským, „čisto konkrétnym“ spôsobom, bez toho, aby skryl radostné „wau“. A čo scéna v Bielom dome, keď sa vedenie USA verejne zhromaždilo pred obrazovkou, aby sledovalo, ako bude zabitý „bin Ládin“. Do akej miery brutality a morálneho úpadku musí človek dospieť, aby sa ako divoký stredoveký dav mohol pozerať na vraždu a vychutnávať si ju? Západní lídri sa správajú ako skutočná globálna skupina organizovaného zločinu, dokonca to ani neskrývajú. Konajúc na princípe „je to tvoja chyba, že chcem jesť“.

Konečným cieľom je premeniť moslimský svet na neo-tradičné geto bez zdrojov a technológií. Tí, ktorí v detstve hrali Dungeons and Dragons, si spomenú na variant World of Black Sun.

Globalistickí plánovači plánujú rozdeliť moslimský svet na mnoho malých častí, ktoré je možné ovládať pomocou súkromných vojenských spoločností alebo žoldnierov TNC, vyžmýkať z týchto častí zvyšné zdroje a hodiť ich na smetisko dejín. Západ bude kontrolovať iba body koncentrácie zdrojov a komunikačné zóny (napríklad takmer 1800 km stredomorského pobrežia Líbye); zvyšok sa rozdelí na kmene, klany, zločinecké syndikáty, ktoré kontrolujú svoje vlastné kúsky. Takéto „kúsky“ sa môžu stať súčasťou Saudskej Arábie, Pakistanu (s dôrazom na Balúčistan), Iránu – moslimskej mozaiky. Západ zároveň bude potrebovať dozorcu v regióne, ktorým by pokojne mohol byť Veľký Kurdistan. Jediný štát, ktorý môže byť veľký.

Územie Veľkého Kurdistanu, ak bude vytvorené, bude obsahovať pramene všetkých najväčších riek v regióne. To znamená, že v nadchádzajúcej ére nedostatku vodných zdrojov a v dôsledku toho „vojn o vodu“ budú mať Kurdi, tento staroveký národ, najdôležitejšie páky vplyvu na región, ako v časoch Asýrie.

Hlavným kontrolórom zóny by sa mohol stať Kurdistan, ktorý by v tejto úlohe nahradil Izrael. Jej vyhliadky na meniacom sa Blízkom východe sú mizivé. S najväčšou pravdepodobnosťou Západ tento štát rozoberie ako nepotrebný, ako to predpovedal A. Toynbee už v roku 1957. Prirodzene, evakuáciou horných 30-40% obyvateľstva. Možnosť vytvorenia Kurdistanu a rozloženia Izraela nie je stopercentná, ale veľmi pravdepodobná. Pravda, nie je to záležitosť najbližších rokov.

„Národy sú výtvorom éry kapitalizmu. Kapitalizmus končí a národy skončia s ním. Vo svete vzniknú nové komunity.“ Andrej Paribok.

Immanuel Wallerstein raz na jednej zo svojich prednášok povedal: Zaujímalo by ma, ako si budeme o tisíc rokov pamätať kapitalizmus? Ako krátky moment prelomu, exponenciálny rast v kontraste s asymptotou predkapitalistického vývoja, alebo ako niečo iné? Je úplne jasné, že kapitalizmus je historické sprisahanie, je to zločin. No zároveň kapitalizmus znamená aj fantastické vynálezy a kolosálny rast populácie. Demontáž týchto inštitúcií je demontážou kapitalistického systému. Len čo sa svetová miera zisku v kapitalistickom systéme znížila, kapitalizmus vytrhol časť z nekapitalistickej zóny a zmenil ju na kapitalistickú perifériu, čím vyriešil problém lacnej pracovnej sily a zdroja surovín. V tomto ohľade koloniálna expanzia prebiehala takýmito skokmi – najprv koloniálna expanzia, potom bolo všetko ticho, súviselo to so svetovou mierou zisku. Čo sa teda stane v roku 1991? To je všetko, nekapitalistickým zónam je koniec. Kapitalizmus sa už nemôže rozvíjať.

Sýria je naším hlavným spojencom v arabskom svete. Keby sme dovolili, aby sa to zrútilo, prišli by sme tam o všetko. Nejde však len o arabský svet. Rusko sa môže v skutočnosti ocitnúť úplne na druhej strane dejín. Po Sýrii a Iráne (analytici dokonca uviedli názov operácie, ktorá by sa mala začať americko-izraelským útokom na Hizballáh – „Big Thunderstorm“), budeme s najväčšou pravdepodobnosťou na rade my. Môžeme teda povedať: narážajú na Sýriu (a Irán), ale mieria na Rusko. Sú blízko našich hraníc a nášho „podpásovca“ – Zakaukazska a strednej (strednej) Ázie. Ak sa súčasné režimy v Damasku a Teheráne zrútia, potom sa z Mauretánie a Maghrebu do Kirgizska a Kašmíru automaticky rozšíri súvislá zóna riadeného chaosu ovládaná atlantistami. Oblúk nestability bude smerovať ako čepeľ do strednej Eurázie, odkiaľ môžu atlanticisti priamo ohrozovať Rusko a Čínu. Ale predovšetkým Rusko.

Prichádza globálna systémová kríza, ktorá prudko zvyšuje dôležitosť kontroly nad zdrojmi. Táto hodnota sa rádovo zvyšuje v podmienkach predpovedanej geoklimatickej a geofyzikálnej katastrofy. Nemyslím silne mytologizované globálne otepľovanie. A celkom prozaický útlm Golfského prúdu, reštrukturalizácia potravinových reťazcov svetových oceánov a cyklická (každých 11,5 – 12,5 tisícročia) planetárna reštrukturalizácia, ktorá sa začala začiatkom dvadsiateho storočia. a skončí, pokiaľ nenastane globálna katastrofa, v prvých tridsiatich rokoch 22. storočia. V podmienkach krízy a pokrízového sveta bude jedinou stabilnou a zdrojmi zásobenou zónou na najbližšie storočia severná Eurázia, najmä geopriestor Ruska. Na tom sa zhodujú takmer všetci analytici. To robí z nášho územia hlavnú geohistorickú cenu 21. storočia a niekoľkých nasledujúcich storočí. Slávni rusofóbi Zb. Brzezinski, M. Albrightová a mnohí ďalší na Západe už viackrát povedali: je nespravodlivé, že Rusko vlastní taký priestor a také zdroje. Ako, toto všetko by malo patriť do medzinárodného spoločenstva – t.j. atlantické elity, organizované do lóží, klubov, komisií, rádových a neo-poriadkových štruktúr.

Na Blízkom východe narazili atlanticisti aj na silu porovnateľnú s nimi z ekonomického a dokonca aj vojenského hľadiska, ale civilizačne odlišnú. Toto je Čína so svojím Drang nach Westen. Jeho drang je druh kampane za „zdrojové zipuny“. Pakistan je už v zóne vplyvu Číny. Číňania majú dlhodobé vzťahy s afganským Talibanom. Irán je tiež spojencom, aj keď špecifickým. Južný Irak je v podstate kontrolovaný iránskymi šiitskými spojencami. Geostrategicky a dokonca aj geoekonomicky tu Čína vstupuje nielen do Indického oceánu, ale aj do Atlantiku (stredomorské pobrežie Sýrie).

Anglo-americko-židovská elita, ktorá sa sformovala v posledných storočiach a stala sa organizačným a historickým výdobytkom Západu, čelila po prvýkrát globálnemu nepriateľovi nezápadného typu (realizáciou bola sovietska elita a ZSSR). západného ľavicového projektu Jacobin Modernity). Okrem toho proti židovskej časti západnej elity, ktorá jej poskytuje historickú starobylosť a skúsenosti, stojí rovnako, a možno aj staršia, čínska časť. Aj veľmi materiálne, na obchod a peniaze. A zároveň veľmi hazardné, majúce svoj vlastný globálny zločinecký systém. Čínska mafia bude chladnejšia ako talianska! O zlatých a devízových rezervách ČĽR ako o impozantnej finančnej zbrani ani nehovorím.

Záverečná bitka o Euráziu a svet a zdá sa, že aj posledný Veľký lov kapitalistickej éry sa odohráva v jednej z najstarších oblastí sveta, a preto je okrem iného presýtená okultnou, mystickou symbolikou. Vykrádanie múzeí v Bagdade a Káhire a krádež alebo zničenie archeologických artefaktov nie je ani zďaleka náhodné a veľmi významné, aspoň pre tých, ktorí chápu podstatu udalostí. Či sa z tohto boja zrodí nový svet (ako si pamätáme, „boj je otcom všetkého“), alebo všetko poletí do Tartarusu dejín – to nevieme. Jedno je jasné: o výsledku boja o Budúcnosť sa rozhoduje už teraz a kto žmurkne, prehrá.

Zdroj

---