Prezidenti, ktorí nerozumejú svojej krajine alebo už je potrebné vymeniť národy

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

 Autor textu: Viktória Hellenbart

Ústavný súd Gruzínska rozhodol o tom, že prezidentka Salome Zourabichvili, porušila ústavu.

Začal sa proces jej impeachmentu, je otázne, či bude dovedený do konca vládnucou stranou alebo nie. Môže to byť len určitá forma upozornenia, zdvihnutý prst, aby si uvedomila, kde sú hranice jej právomocí, a čo vlastne je záujmom občanov Gruzínska.

Prezidentke sa na vnútropolitickej scéne vyčítalo opakované porušovanie ústavy, to, že nekonala v záujme občanov Gruzínska, nehájila ich záujmy, ale chodila si po rozumy na „západ“ a riadila sa viac pokynmi zo zahraničia, než tým, čo si želajú občania Gruzínska.

Vyčítajú jej, že rozdeľuje spoločnosť. Vo wikipedii (anglická verzia) sa dočítate, že sa cíti byť prezidentkou všetkých ľudí, zastáva sa práv LGBTQ+ komunity a rovnakého postavenia žien v spoločnosti.

Pani prezidentka má síce gruzínske korene a pôvod, keďže sa narodila vo Francúzsku gruzínskym emigrantom. Pôsobila ako diplomantka ( na francúzskej ambasáde v Ríme, v stálej misii pri OSN, a od 1984 na francúzskej ambasáde vo Washingtone, 1992 bola menovaná za prvú tajomníčku stálej francúzskej misie v NATO v Bruseli, následne bola v roku 1993 až 1996 stálou zástupkyňou Francúzska pre západ EÚ v Bruseli, a následne zastávala viaceré významné posty v exekutíve vo Francúzsku). Na Columbijskej univerzite bol jej lektorom vo veciach sovietskej politiky a diplomacie počas studenej vojny Zbigniew Brzezinski.

V rokoch 2003 až 2004 bola mimoriadnou vyslankyňou a splnomocnenkyňou Francúzska v Gruzínsku. Gruzínsky prezident Saakashvili ju dosadil na post ministerky zahraničných vecí vo svojej novej vláde. Prezidentkou sa stala po voľbách v októbri 2018.

Pozoruhodné je, že osoba, ktorá sa môže pochváliť takým vzdelaním a impozantnou diplomatickou kariérou, nemá zábrany porušiť ústavu štátu, ktorého je prezidentom.

Jej kritici však poukazujú na to, že ona je v skutočnosti cudzinkou, záujmy gruzínskych občanov ju nezaujímajú, nerozumie im, keďže sa narodila a žila v zahraničí a jej snahou je importovať cudzie záujmy na územie Gruzínska. Bližšie sú je osobné a politické väzby z európskych a iných štruktúr, kde pôsobila a jej úlohou je import západom presadzovaných „hodnôt“ do Gruzínskej spoločnosti, najmä agendy LGBTQ+, podpora protiruských sankcií a nálad.

Ak vám to pripomína niečo z domácej politickej scény, podobnosť je čisto náhodná.

Ale neúcta k zákonom a ústave štátu, ktorú verejne prezentujú najvyšší ústavní činitelia podkopáva dôveru občanov v štátne autority ako také.

Z toho, čo vidíme všade vo svete sa javí, ako keby cieľom politikov dosadených na najdôležitejšie posty bolo práve to, ignorovať zákony, opovrhovať občanmi a vysávať finančné zdroje štátov tak okázalým a bezočivým spôsobom, aby tým súčasne eskalovali napätie v spoločnosti.

Súčasne sa vytvára dojem, že zákony tu nie sú na to, aby chránili spoločnosť pred škodlivým jednaním jednotlivcov – krádeže, napadnutia, vraždy, podvody, ale aby znásilňovali svedomie, myslenie a názory občanov a zastrašovali ich za slobodu prejavu a vyslovenie iného názoru.