Andrej Fursov: Peklo digitalizátorov. Ako sa majstri peňazí chcú stať pánmi ľudstva.

---

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

---

Andrej Fursov /voľný preklad JNS

Dovoľte mi pripomenúť, že kapitalizmus je založený na kapitáli, t.j. objektivizovanej práci, ktorá sa realizuje ako sebarastúca hodnota, a preto chrbtovou kosťou kapitalizmu ako systému je súkromné vlastníctvo materiálnych výrobných faktorov. Napriek všetkému svojmu významu sú nemateriálne výrobné faktory, sociálne (správanie, vzťahy atď.) a duchovné (hodnoty, informácie atď.), V kapitalizme druhoradé a sú nielen systémové a dominantné, ale dokonca vedúce.

Pokiaľ ide o postkapitalizmus, je založený na kontrole nad nemateriálnym, nad prostriedkami modifikácie správania: sociálnymi sieťami, informáciami, potrebami, a nie nad výrobnými prostriedkami (v tomto prípade má na mysli materiálne výrobné faktory). A toto už nie je kapitalizmus.

Hlavným faktorom, ktorý je odcudzený a kontrolovaný veľkými technológiami, je ľudské správanie. A ak kapitalizmu predchádzala počiatočná akumulácia kapitálu, potom na začiatku, v srdci postkapitalizmu (raná forma je to, čo Shoshanna Zuboff nepresne nazvala „kapitalizmus dohľadu“ (NC)) je akumulácia behaviorálneho kapitálu.

Tento typ akumulácie je dešifrovaný nasledovne: produkty Apple, Microsoft a Facebook nie sú predmetom výmeny hodnôt, neexistuje žiadny konštruktívny vzťah medzi výrobcom a spotrebiteľom, tu „naše správanie, návyky a skúsenosti sú zabalené takým spôsobom, že slúžia záujmom ostatných. Človek sa stáva surovinou.“

A nie ako telo, ako v otroctve, a nie ako prívesok zeme, ako vo feudalizme, ale ako sociálno-duchovný, sociálne homogénny celok, človek ako integrálna bytosť v jednote cieľov, hodnôt a potrieb, ktoré sú formulované, ukladané, odcudzené a kontrolované vládcami nových „prsteňov všemohúcnosti“ – behaviorálnych. Ak priemyselný kapitál, vysvetľuje Zuboff, prekvital na úkor prírody (prírodnej aj umelej, mohol by som dodať), potom nový „informačný poriadok“ na úkor ľudskej prirodzenosti.

Vytvorením „prostriedkov na zmenu správania“ platformy ani tak neukladajú určité normy správania (aj keď je to tiež tak), ale skôr formujú správanie so špecifikovanými obchodnými a politickými výsledkami, rozvíjajú predvídateľné správanie v človeku, to znamená, že ho trénujú. Internet vecí je najdôležitejším prvkom NDT: je kombináciou sociálneho inžinierstva, psychológie, fyziky, biológie a elektroniky. Ľudia sa menia na štandardizované behaviorálno-spotrebiteľské skupiny, to znamená na degenerované ľudské stáda. Veľké dáta zároveň poskytujú dohľad a kontrolu nad takými aspektmi a formami správania, ktoré predtým v zásade nebolo možné sledovať.

Nový „informačný systém“ dozrieva posledný štvrťrok a možno aj tretinu 1970. storočia. V polovici <>-tych rokov sa keynesiánska ekonomika vážne zastavila a svetová elita si uvedomila, že ďalší priemyselný rozvoj a následne priemyselný kapitalizmus posilňuje pozíciu strednej vrstvy a mení sociálny štát a demokratické inštitúcie na mocný nástroj ľavicových strán. A stávka bola kladená na nahradenie dominantnej sociálno-ekonomickej ideológie z keynesiánskej na neoliberálnu; Začala sa „vzbura elít“ (K. Lash), ktorej nástrojom boli „ľudia druhej modernity“: nervózni aktivisti, večne nespokojní študenti so známkami C, pestrí okrajoví idleri, ktorí preniesli svoju nechuť k práci na pracovníkov, ako aj migrantov.

Takzvaná druhá modernita nie je v skutočnosti niečím nezávislým, ale produktom rozpadu „prvej modernity“ („neexistuje žiadna druhá modernita“, rovnako ako neexistuje nič také ako „nie prvá sviežosť“), rovnako ako nová „ľavica“ je produktom rozpadu ľavicového hnutia a neomarxizmus je produktom marxizmu. Ľudia „druhej modernity“, ktorých dobre živení sociológovia vyhlásili za nových revolucionárov na rozdiel od „zastaraných starých“, sú údernou silou samotnej „dedemokratizácie Západu“, o ktorej potrebe toľko diskutovali autori správy „Kríza demokracie“ napísanej v roku 1975 na žiadosť Trilaterálnej komisie.

Nakupujte, konzumujte, poslúchajte, zostaňte spať

Bolo to na prelome rokov 1960 a 1970, keď sa začal vývoj metód a techník na kontrolu ľudského správania. Ide napríklad o telemetrické experimenty R. Stuarta McKaya; Nie je náhoda, že to bolo v rokoch 60 a 70, keď boli predpovedané mnohé z dnešných kontrolných praktík. Stačí pripomenúť knihy „Rok 2000“ (1967) riaditeľa Hudsonovho inštitútu pre predpovedanie budúcnosti, Hermana Kahna (mimochodom, slúžil ako prototyp pre Dr. Strangelove v slávnom filme Stanleyho Kubricka) a „Autonómna technológia“ (1977) politológa Langdona Wienera.

Už vtedy, pred 1945 rokmi, sa mnohí v Spojených štátoch začali cítiť znepokojení šírením psychologických techník kontroly správania a potláčania slobodnej vôle v spoločnosti. Okrem iného išlo o projekt MK-Ultra, v ktorom nemeckí psychológovia a psychiatri deportovaní Američanmi v rokoch 1946-900 (asi <> ľudí, vrátane mnohých nacistov, ktorí vykonávali experimenty v koncentračných táboroch), zohrali neinzerovanú, ale významnú úlohu.

V roku 1971, v reakcii na obavy verejnosti, podvýbor Senátu pre ústavné práva za účasti prominentných jednotlivcov (Sam Erwin, Edward Kennedy, Robert Beard a ďalší) začal dlhoročné vyšetrovanie programov zameraných na predpovedanie, kontrolu a modifikáciu ľudského správania. Títo senátori si ani nedokázali predstaviť, čomu budú ich krajania čeliť v 1971. storočí, ale ideologické zdôvodnenie tohto „čo“ sa objavilo v tom istom roku.

Slávny behaviorálny psychológ Berres Skinner publikoval knihu „Za slobodou a dôstojnosťou“. Kritici ho okamžite nazvali „Do otroctva a poníženia“, pretože to nebolo nič iné ako potreba opustiť množstvo hodnôt, najmä slobodu, súkromie – ahoj digitalizátorom budúcnosti. Mimochodom, v roku 1971 Schwab publikoval aj knihu „Riadenie moderného podniku v strojárstve“, kde prvýkrát nastolil tému kapitalizmu zainteresovaných strán a definoval samotné zainteresované strany ako „sekundárnych účastníkov obrovského komerčného projektu“.

Na začiatku 1970. rokov všetky tieto udalosti: prvá správa Rímskemu klubu, knihy slávneho psychológa Skinnera a vtedy neznámeho Schwaba, nezostali bez povšimnutia, ale nikto v nich nevidel zlé semená, z ktorých by vyrástli „kvety zla“ zo začiatku. storočia.

Zdroj

---