Andrej Fursov-Nechajte búrku vyčíňať silnejšie. Smeruje Európa na smetisko dejín?

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

Prvý predseda Európskej únie Herman Van Rompuy vyzval na prehodnotenie geografických a demografických parametrov Európskej únie a upustenie od akýchkoľvek pokusov o obnovenie národnej identity. Pojmy „ľudia“ a „vlasť“ by podľa Van Rompuya mali skončiť na smetisku dejín. Vedenie zjednotenej Európy zdôrazňuje, že namiesto staromódnej vlasti s originálnym spôsobom života sa Európa stáva univerzálnym domovom pre všetkých.

V dnešnej Európe fungujú dva trendy. Jednou z nich je globalistická, európska integrácia. Európa, v ktorej boli zmazané všetky hranice, snom finančníkov sú Benátky veľkosti kusu sveta. Toto je Európa, ktorá má veľmi veľkú podtriedu zastúpenú migrantmi, ktorých možno vykorisťovať tak, že im zaplatíme haliere. Toto je Európa, ktorá sa vzdáva svojej identity – náboženskej, rasovej, kultúrnej. Je celkom jasné, že je to v záujme európskych byrokratov, ktorí rôznymi spôsobmi, od finančných až po podporu menšinového hnutia, stierajú národné hranice.

Je tu však aj iná Európa a vidíme to na postupnom vzostupe pravicových nacionalistických strán. Európu, ktorá nie je pripravená vzdať sa svojej identity. Európu, ktorá vzdoruje. Európu, ktorá nechce byť múzeom, kam prichádzajú prisťahovalci z Afriky, Ázie a arabského sveta. To znamená Európu, ktorá chce zostať sama sebou. Myslím si, že konfrontácia medzi týmito trendmi sa bude vyvíjať…

Podľa Petra Watsona, autora knihy Nemecký génius, majú dnešní Európania a Američania oveľa horšie pochopenie nemeckej kultúry ako tí, ktorí žili na prelome 20. storočia a pre ktorých bola germanosféra atraktívnou alebo hrôzostrašnou realitou. A to je nespravodlivé, pretože, ako ukazuje Watson, nemecký génius, zakorenený v nemeckom spôsobe myslenia, najviac prispel k vytvoreniu moderného Západu.

Nebola to táto moc, ktorá vystrašila Churchilla natoľko, že v roku 1940 priznal, že Briti nie sú vo vojne s národným socializmom alebo dokonca s Hitlerom, ale s nemeckým duchom, „duchom Schillera“, aby nebol nikdy oživený? Možno Anglosasi dosiahli svoj cieľ: Nemci v rokoch 1950-2010 nemali rovnaké úspechy a prielomy ako ich predchodcovia. Do značnej miery preto, že Anglosasi im uložili ako národ, ako historickú entitu, komplex historickej viny a menejcennosti (oni a ich piata kolóna sa snažili urobiť to isté vo vzťahu k Rusom po roku 1991, ale bezvýsledne).

Samozrejme, nie je to o Van Rompuyovi. Je to úradník, ktorý bol najatý určitou časťou vrcholu svetovej kapitalistickej triedy, ktorá sa zaujíma o premenu Európy na takú rasovo-etnicko-kultúrnu skládku odpadu.

„Ak chcete efektívne spravovať akýkoľvek zložitý objekt, musíte ho zjednodušiť. Preto globalisti mažú základné vymedzujúce ľudské atribúty: národy, jazyky, náboženstvá, národné kultúry a zahmlievajú koncept vlasti. Zjednotenie prebieha úpadkom: od karikatúr a hračiek až po stredné školy a výstavy moderného degradovaného, vyčerpaného umenia. To zvyšuje kontrolovateľnosť, pretože homogénne ovce reagujú rovnakým spôsobom na vonkajšie vplyvy. Takto veselo objavujete zákony, podľa ktorých ľudia chodia. A nie je potrebné hľadať prefíkané plány: čím je vec jednoduchšia, tým je spoľahlivejšia, a preto je populárnejšia.“ civil-engineer.livejournal.com

Konflikt vo vnútri svetovej vládnucej elity sa rozširuje. Zahŕňa Európu aj Ameriku. Svedčí o tom, že dobre informovaný bývalý šéfredaktor Radio France Internationale, R. Labévière, radšej nehovoril o „zahraničnej politike USA“, ale o „zahraničnej politike USA“, zdôrazňujúc existenciu niekoľkých subjektov americkej zahraničnej politiky. V tvrdom boji, ktorý v posledných rokoch rastie na vrchole Spojených štátov a ktorý, ako ukázal prípad Snowden a niektoré ďalšie „incidenty“, rozdelil aj americké spravodajské služby, môžeme mať taktických (ale len taktických) spojencov.

Z cynického a pragmatického hľadiska je to dobré pre Rusko. Môžeme hrať na protirečenia, ako kedysi hral Stalin na protirečenia Rockefellerovcov a Rothschildovcov, Britov a Američanov koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Takže môžeme povedať – nech sa búrka zlomí silnejšie. Jediná vec je, že v tejto búrke musíme mať vôľu a inteligenciu, aby sme mohli hrať našu hru.

Z toho, čo pozorujem medzi mladými ľuďmi, z rozhovorov s ľuďmi, mám dojem, že vlastencov je oveľa viac. Možno to vidieť v reakcii obyvateľstva na mnohé javy. Napríklad od nich poznám názory študentov, ľudí v strednom veku a dôchodcov na odvod rôznych publicistov súvisiacich s určitým znížením nášho územia. Reakcia bola veľmi tvrdá a štátno-vlastenecká.

Zároveň vidíme, ako prokuratúra odpúšťa Skolkovovi, ukazuje sa, že tam nebolo nič zlé, všetky obvinenia proti rôznym ikonickým osobám sú zrušené. Úrady ani štát v týchto situáciách nevyzerajú dobre. To všetko samozrejme nefunguje pre výchovu vlastenectva a lásky k vlasti v ľuďoch.

Ako je možné vymenovať osobu za vodcu, ktorý nerozumie realite natoľko, že ho gang niektorých schém podvedie? Ukazuje sa, že človek je idiot v gréckom zmysle (z gréčtiny je to človek, ktorý žije, akoby svet okolo neho neexistoval). Napriek tomu by mal byť braný na zodpovednosť podľa zákona za to, že urobil toľko chýb.

Nabokov však raz povedal, že „štát, moc a vlasť sú odlišné veci“, aj keď, samozrejme, nemali by byť proti. Potom sa moc, ktorú Nabokov veľmi nepáčil, zrútila a jeho vlasť skončila a potom žil v hoteli vo Švajčiarsku, nie v Rusku.

Pokiaľ ide o vlastenectvo, som hlboko presvedčený, že vyrastá generácia, ktorá je veľmi odlišná od tej predchádzajúcej, ktorá vyrastala v 90-tych rokoch. Sovietsky zväz a Stalina vnímajú so znamienkom plus, ako našu veľkosť v minulosti. Najmä keď mladšia generácia vidí našu súčasnú vládu, spôsobuje to, že rastie vo vlastenectve sovietskeho typu. Hoci bola sovietska minulosť za posledných 30 rokov hanobená a hanobená, na rozdiel od súčasného spôsobu života sa stáva pre mladých ľudí čoraz atraktívnejšou.

Iba v buržoáznej spoločnosti, a najmä v jej protestantskom variante, sa deklaruje nadradenosť jednotlivca nad spoločenským. Zároveň treba pripomenúť, že táto deklarácia sama o sebe pôsobí ako sociálna organizačná zbraň určitých skupín, t. J. Kolektívov, na potlačenie vôle iných skupín a jednotlivcov. Inými slovami, nemali by existovať žiadne ilúzie: vyhlásenie individualizmu ako hodnoty nie je nič iné ako príprava človeka, aby bolo pre určité skupiny čo najpohodlnejšie ho využívať. Stručne povedané, potrebujeme nadradenosť sociálneho nad jednotlivcom (ale musíme mať na pamäti, že maska verejnosti môže skrývať kolektívny egoizmus v rôznych formách, od sociálnej po etno-mafiu).

„Všetky správy z tretej, štvrtej a piatej dekády devätnásteho storočia, z ktorých máme veľa z najautentickejších zdrojov (Tocqueville! Chevalier! Fr. Léger!), podľa Légera, nám vykresľuje obraz Američana tej doby v takých farbách, že sotva môžeme vyvodiť zásadný rozdiel medzi ekonomickým spôsobom myslenia vtedy a dnes: primát ziskuchtivých záujmov – nezmyselná práca – bezpodmienečný, neobmedzený, bezohľadný zisk – najväčší ekonomický racionalizmus: charakteristické črty vysoko kapitalistického ducha, ktoré sú nám teraz dostatočne známe, sa už nachádzajú v obraze Američana stredného storočia.

Trojitá kríza – vnútorná, globálna a vo vzťahoch Ruska so Západom – nepochybne vytvorí novú elitu. Zhora alebo zdola sa to stane. Zhora je to, samozrejme, pokojnejšie. Zároveň sa všetky „otáčky zhora“ ukážu ako nekonzistentné a z dlhodobého hľadiska sú doplnené „revolúciami zdola“ (1861-1917). Okrem toho sa v príbehu ukazuje, že to nie je spôsob, akým je pokojnejší a lepší, ale spôsob, akým sa to ukazuje. Keď je v stávke osud krajiny, národa, civilizácie, nie je čas na sentimentalitu; Ako spievala jedna sovietska pieseň: „Keby žila len rodná krajina, neboli by žiadne iné starosti.“ A kto sa neskrýval, nie je to moja chyba.

Zdroj

---

---