Súdna rada, rozobrala na súčiastky Mazákovu sťažnosť, podanú Kubinom
Súdna rada, rozobrala na súčiastky Mazákovu sťažnosť, podanú Kubinom
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
Stanovisko k ústavnej sťažnosti
Ad 1. Opakované porušenie povinností
Podľa § 4b ods. 3 písm. c) zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdnej rade“ návrh na odvolanie predsedu súdnej rady môžu podať najmenej piati členovia súdnej rady. Súdna rada môže predsedu súdnej rady odvolať, ak opakovane porušuje svoje povinnosti.
Opakovane znamená, že sa musí jednať o viacnásobné teda nie ojedinelé porušenie povinnosti. Z návrhu na odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu súdnej rady vyplýva, že sa tento mal dopustiť nezákonných lustrácií sudcov opakovane celkovo 9 krát a to v období rokov 2021 až 2024.
Porušenie povinnosti môže mať rôznu podobu. Jednoznačne však možno skonštatovať, že pod porušením povinnosti sa rozumie aj taký výkon právomoci alebo oprávnenia, ktorý je v rozpore so zákonom. Predseda súdnej rady ako štátny orgán je totiž v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený a povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri súdnej rade možno rozoznávať medzi oprávneniami jej predsedu, súdnej rady ako celku prípadne aj oprávneniami osobitných orgánov súdnej rady (napr. kontrolných komisií). Hoci z čl. 141 ods. 8 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že činnosť súdnej rady riadi a organizuje jej predseda, uvedené neznamená, že si predseda súdnej rady môže atrahovať oprávnenia súdnej rady ako celku, resp. osobitných jej orgánov. Z podaného návrhu na odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu súdnej rady jednoznačne vyplýva záver, že tento konal nad rámec svojej zákonom vymedzenej právomoci.
Pokiaľ Ján Mazák v bodoch 32 až 35 ústavnej sťažnosti argumentoval svojim oprávnením podať disciplinárny návrh, tak je potrebné zdôrazniť, že v skutkoch 1 až 9 návrhu na jeho odvolanie sa podľa povahy veci ani teoreticky nejednalo o žiadne podozrenia z disciplinárnych deliktov príslušných sudcov (napr. pri skutku 2 bola sudkyňa poškodenou v trestnom konaní).
Rovnako nesprávny je aj záver vyjadrený v bode 31 ústavnej sťažnosti týkajúci sa toho, že predseda súdnej rady disponuje oprávnením obdobným oprávneniu predsedu súdu podľa § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov4. Žiadne takéto ustanovenie nie je totiž v zákone o súdnej rade, resp. inom všeobecne záväznom právnom predpise obsiahnuté.
Ján Mazák vo svojich pokynoch nakoniec ani nepoukazoval na svoju návrhovú disciplinárnu právomoc a naopak uvádzal v nich zákonné ustanovenia jednoznačne sa netýkajúce oprávnenia podať disciplinárny návrh.
Pokiaľ je v bode 38 ústavnej sťažnosti uvedené, že Ján Mazák „len“ zisťoval, či príslušnej sudkyni bola v trestnom konaní riadne poskytnutá ochrana, tak ani takýto „láskavý a starostlivý úmysel“ nemôže nahradiť absenciu právomoci konať namietaným spôsobom, najmä keď dotknutá sudkyňa Jána Mazáka sama v tomto smere nekontaktovala a ani o jeho „opatere“ nemala vedomosť.
V tejto časti ústavnej sťažnosti si Ján Mazák zároveň aj protirečí, pretože on sám aktívne zverejnil na webovom sídle súdnej rady materiál označený ako „Podania na Súdnu radu Slovenskej republiky (Poradca)“, v ktorom označil disciplinárnu aktívnu legitimáciu predsedu súdnej rady za subsidiárnu vo vzťahu k iným oprávneným subjektom. Žiadne podnety alebo podania vrátane tých anonymných pritom Ján Mazák vo veci namietaných 9 skutkov príslušným predsedom súdov alebo inej osobe oprávnenej podať disciplinárny návrh proti sudcovi pritom nezaslal.
Ján Mazák svojim lustrovaním sudcov realizovaným mimo akéhokoľvek čo i len teoretického dotyku výkonu svojej návrhovej disciplinárnej právomoci fakticky vykonával previerky sudcov, pretože zisťoval informácie o sudcoch preventívne a bez toho, aby vo vzťahu k nim vykonával nejakú právomoc svoju ako predsedu súdnej rady, resp. právomoc súdnej rady ako takej.
Bezpečnostné previerky sudcov boli pritom odmietnuté Ústavným súdom Slovenskej republiky už v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009. Zároveň preverovanie ústavou a zákonom určených skutočností súdnou radou musí byť vykonávané pri rešpektovaní nezávislosti súdnej moci dodržiavaním zákonných záruk procesného ako aj kompetenčného charakteru. Európske štandardy vykonávania preverovania sudcov sú obsiahnuté aj v Stanovisku č. 21 (2018) Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) o zamedzení korupcie v súdnictve, podľa ktorého by mal byť rozdiel medzi preverovaním kandidáta na funkciu sudcu a preverovaním sudcu (bod 27, odporúčania časť V, bod f). CCJE upozorňuje (bod 28) na negatívny efekt lustrácií, ktorým môže byť ich zneužitie na eliminovanie politicky neželaných sudcov. Proces preverovania musí byť vykonávaný kompetentnými, nezávislými a nestrannými orgánmi. Musia byť poskytnuté inštitucionálne, infraštrukturálne a iné organizačné záruky pre nezávislé, transparentné a nestranné súdnictvo (bod 18).“
- Čo je toto za lacnú a primitívnu manipuláciu verejnej mienky?
- Zbierka pre Ukrajinu a obchodníkov zo smrťou. A zodpovednosť?
- „Musíme vedieť, ako tečú peniaze cez mimovládky,“ S. Zacharová
- Pravidla volieb do euro parlamentu
„Niekoľko slov“
k odvolaniu prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD.,
z funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky
Marcela Kosová
Peter Šamko
Ayše Pružinec Eren
Dana Jelinková Dudzíková
Marián Fečík
Ľudmila Joanidisová
Martin Bezák
Peter Farkaš
Ľuboš Kunay
Magdaléna Hromcová
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme
