Michal Zoldy: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE HĽADANIE POKOJA

Michal Zoldy: Pápež František nám z Vatikánu počas v poradí štvrtého stretnutia Zuzany Čaputovej s hlavou katolíckej cirkvi odkazuje, aby sme napriek zložitej situácii u nás hľadali medzi sebou pokoj. Popredná predstaviteľka Progresívneho Slovenska, so všetkým čo tá krajne radikálna Šimečkova strana u nás programovo presadzuje, obhajuje a vnucuje ako elixír života celému národu, iba na obdobie jej 5-ročného mandátu prerušila formálne svoje pôsobenie v strane. Bola, je a navždy telom aj dušou však zostane progresivistkou bez ohľadu na to, kam konkrétne jej ďalšie kroky po pätnástom júni povedú. Stáva sa pomaly ale iste progresivistickou legendou. Bude teraz chodiť hore dolu a prednášať za honoráre, ktoré nebudú malé.

Populárne

Rusko prelomilo plynovú blokádu Európy.

Od čias jej zvolenia v roku 2019 tu nie je pokoj a nech by hoci aj desať razy naša najprominentnejšia blondýna navštívila Vatikán a pápeža, ona už poslom pokoja „v tejto krajine“ byť nemôže a nedokáže. Našťastie odchádza. Mala dosť príležitostí šíriť a presadzovať pokoj a porozumenie, no nevyužila ich. Prišla s geopolitickým poslaním definitívne odvaliť z triumfálnej cesty progresivizmu raz a navždy Roberta Fica a jeho SMER-SSD. Po vražde Kuciaka a Kušnírovej v roku 2018 sa na vlne politického surfu organizovaného hejtu progresivistických médií a pološialených politikov Matovičovho OĽaNO dostala do paláca a tak sa to všetko začalo.

Nemýľte sa priatelia, pápež František má o Slovensku veľmi dobré informácie

a vie ako sa veci u nás v skutočnosti mali a majú, dopodrobna. Z pápežského stolca samozrejme iné posolstvo nemôže prísť, iba hľadať medzi sebou pokoj. Čaputová nám ho nemusí „prekladať“ do svojej reči. To, že tu bola istý čas prezidentkou z nej nerobí mravného a vedomostného guru, ktorý nás má donekonečna poučovať a nabádať, ako ísť vo vlastnom štáte ďalej.

Som od Čaputovej o rovných dvadsať rokov starší a poviem to tu teraz veľmi otvorene

a bez obalu, na jej mieste by som bol prvý rozhovor s televíziou BBC v Londýne tesne po zvolení za hlavu štátu absolvoval v angličtine bez tlmočníka. Nechcem ho, nepotrebujem ho, zavadzal by – angličtinu som vyštudoval keď mala Čaputová rovné tri roky a hrala sa s bábikami. Nepotreboval by som v Londýne nielen tlmočníka z hľadiska jazykového, to vonkoncom nie, ale ani z hľadiska formulovania hodnotení a názorov na svet a Slovensko.

Nuž, bohužiaľ neboli v marci 2019 zvolené za hlavu štátu iné veľké esá, napríklad špičkovo vzdelaný prezidentský kandidát Eduard Chmelár, takže nezostávalo mi aj s mojimi dvomi vysokými školami (jednou doma a jednou v Anglicku) nič iné len citlivo vnímať celých tých strastiplných 5 rokov, čo za posolstvá sa to šírili a presadzovali z prezidentského paláca ako politická a ideologická „vakcína“ a aké signály odtiaľ vychádzali a presadzovali sa médiami hlavného prúdu v politike a spoločnosti. Chvalabohu, o dva týždne to končí. V synchrónnom spojení s vládami Matoviča, Hegera a Ódora bolo tých Čaputovej 5 rokov na Slovensku dobou temna. Dobou temna, ktorá napokon takmer nevyhnutne a zároveň aj desivo symbolicky dosiahla svoj strašný vrchol pokusom fanatického šialenca, zmanipulovaného neoliberálnymi médiami, zavraždiť úradujúceho slovenského premiéra.

No…. a teraz tu máme hľadať medzi sebou pokoj. Nie, je koniec jalových prázdnych rečí všakovakých progresivistických politológov ak zároveň neprichádzajú náležité ozdravené činy. Pokoj tu raz môže byť, ale iba ak sa augiášov chliev najprv dôkladne vyčistí, inak by sme tu trčali v pokračujúcom marazme mokvajúceho politického vredu, ktorý ak sa nediagnostikuje a nevyreže včas, otrávi celý organizmus.

Michal Zoldy