Kremeľ vyzval Stoltenberga, aby Putinovo varovanie bral vážne

• Putinovo varovanie: Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že zrušenie obmedzení používania zbraní dlhého doletu Ukrajinou by znamenalo priamu účasť NATO na konflikte.
• Stoltenbergova reakcia: Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že takéto kroky neprekročia červenú čiaru, po ktorej by NATO bolo vo vojne s Ruskom.
• Ruská kritika: Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil Stoltenbergove vyhlásenia za krátkozraké a neprofesionálne.
• Referencie: Stránka obsahuje odkazy na vyhlásenia a správy z rôznych zdrojov, vrátane agentúr Bloomberg, ABC a Reuters.

Stoltenberg deň predtým povedal, že zrušenie obmedzení používania zbraní dlhého doletu Ukrajinou na útoky proti Rusku neprekročí červenú čiaru. Putin varoval, že to z krajín NATO urobí priameho účastníka konfliktu

Vyhlásenia generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o potrebe umožniť Ukrajine spustiť útoky na veľké vzdialenosti hlboko do Ruska sú krátkozraké, varovania ruského prezidenta Vladimira Putina o dôsledkoch takýchto akcií by mal brať vážne. Novinárom to uviedol tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Stoltenberg deň predtým povedal, že zrušenie obmedzení používania západných zbraní dlhého doletu Kyjevom na útoky proti Rusku neprekročí červenú čiaru, po ktorej bude NATO „vo vojne“ s Moskvou. Putin podľa neho opakovane vyhlásil takéto červené čiary, ale neeskaloval s NATO.

Ruské úrady opakovane varovali pred možnou eskaláciou konfliktu

„Takáto okázalá túžba nebrať vážne vyhlásenia ruského prezidenta je absolútne krátkozraký, neprofesionálny krok. Skôr sa prikláňam k tomu, že to pripisujem odchádzajúcej povahe pána Stoltenberga,“ povedal Peskov v komentári k vyhláseniu generálneho tajomníka NATO.

Ruské úrady opakovane varovali pred možnou eskaláciou konfliktu v dôsledku toho, že Ukrajina môže zasiahnuť hlboko do Ruska západnými zbraňami. Putin 12. septembra povedal, že zrušenie obmedzení na takéto použitie zbraní západnými krajinami by znamenalo priamu účasť štátov NATO na konflikte. „Ak je to tak, potom, s ohľadom na zmenu v samotnej podstate tohto konfliktu, urobíme príslušné rozhodnutia na základe hrozieb, ktoré sa pre nás vytvoria,“ zdôraznil.

Agentúra Bloomberg napísala, že po návšteve amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena a britského ministra zahraničných vecí Davida Lammyho v Kyjeve 11. septembra požiadali Ukrajinu, aby poskytla plán na použitie rakiet dlhého doletu na útoky na vojenské ciele na ruskom území pred zrušením obmedzení ich použitia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa ABC odovzdal Spojeným štátom zoznam možných cieľov. Agentúra Reuters uviedla, že medzi nimi sú veliteľské stanovištia, sklady pohonných hmôt a zbraní, miesta koncentrácie vojakov.

Ukrajina už útočí hlboko do Ruska západnými zbraňami, priznal začiatkom leta šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva Ukrajiny Kyrylo Budanov. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v máji povedal, že americké zbrane sa už používajú na útoky mimo bojovej zóny. Podľa Putina sú ukrajinské útoky západnými zbraňami na ruské územie „blízke agresii“.

Počas invázie do Kurskej oblasti ukrajinská armáda použila britské tanky Challenger 2, informovala Sky News. Ruské ministerstvo obrany opakovane informovalo o pokusoch o útok na Krym búrkou Shadow. Belgorod bol napadnutý z viacnásobného odpaľovacieho raketového systému RM-70 Vampire českej výroby.

Zdroje v texte