Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková prehrala súd.

Zdielajte....

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy Za ľudí) prehrala súd. Keď Správny súd v Bratislave zrušil jej rozhodnutie odmietnuť sprístupnenie informácií o disciplinárnych podnetoch sudcov na základe infožiadosti sudkyne Dany Jelinkovej Dudzíkovej. Tento rozsudok predstavuje potenciálny precedens pre verejnú kontrolu výkonu disciplinárnej právomoci ministra spravodlivosti a posilnenie transparentnosti a dôvery v právny štát. Prípad zároveň poukazuje na rozpor medzi deklarovanou „transparentnosťou“ ministerky a jej faktickým odmietaním zverejňovať informácie, pričom ministerstvo pod vedením Borisa Suska môže ešte podať kasačnú sťažnosť.

V skratke

Sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková vyhrala súdny spor proti bývalej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej o sprístupnenie informácií.
Kolíková ako ministerka odmietla vyhovieť infožiadosti sudkyne o podnety na disciplinárne stíhanie sudcov.
Sudkyňa sa najprv odvolala priamo k ministerke, ktorá zamietavé rozhodnutie svojich podriadených potvrdila.
Následne sa Jelinková Dudzíková obrátila na Správny súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie Kolíkovej v utorok zrušil.
Rozsudok umožní analyzovať činnosť ministra spravodlivosti z hľadiska transparentnosti aj rovnakého zaobchádzania pri vyhodnocovaní podnetov.
Sudkyňa zdôraznila širší význam rozhodnutia pre verejnú kontrolu disciplinárnej právomoci a dôveru v právny štát.
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska môže proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd.
Prípad je označovaný za nádejný precedens v boji o informácie a kritiku „falošnej hry na transparentnosť“ exministerky.

V centre kauzy stojí snaha o zistenie, akým spôsobom sú vybavované disciplinárne návrhy.

A či nedochádza k selektívnemu prístupu, čo by mohlo narušiť princíp rovnosti pred zákonom. Sudkyňa Dudzíková sa svojou žiadosťou snažila o nahliadnutie do štatistických údajov o počte podaných disciplinárnych návrhov, ich výsledkoch, ako aj o menách sudcov, voči ktorým boli návrhy podané. Odôvodnenie ministerstva pre odmietnutie sprístupnenia informácií sa opieralo o ochranu osobných údajov a argument, že zverejnenie by mohlo narušiť nezávislosť súdnictva. Súd však tieto argumenty neakceptoval a priklonil sa k právu verejnosti na informácie a potrebe kontroly verejných funkcií.

Rozsudok Správneho súdu je silným signálom pre verejné inštitúcie, že snahy o obmedzovanie prístupu k informáciám musia byť riadne a presvedčivo odôvodnené.

V prípade disciplinárnych konaní voči sudcom je transparentnosť kľúčová pre udržanie dôvery verejnosti v nestrannosť a spravodlivosť justície. Ak by informácie o disciplinárnych podnetoch zostali skryté, mohlo by to otvoriť priestor pre podozrenia z politického zasahovania alebo neprimeraného vplyvu na výkon spravodlivosti.

Zároveň tento prípad odhaľuje širší problém, a to deklarovanú, no často nenaplnenú transparentnosť v slovenskej politike. Hoci mnohí politici hovoria o potrebe otvorenosti a zverejňovania informácií, v praxi sa často stretávame s prekážkami a odmietaním prístupu k dátam, ktoré sú pre verejnú kontrolu kľúčové.

Očakáva sa, že ministerstvo pod vedením Borisa Suska sa k prípadu postaví zodpovedne a zváži dôsledky prípadnej kasačnej sťažnosti. Pokračovanie v právnom boji by mohlo byť vnímané ako ďalší krok k obmedzovaniu transparentnosti, zatiaľ čo rešpektovanie súdneho rozhodnutia by posilnilo pozíciu Slovenska ako právneho štátu, kde sa na právo na informácie kladie náležitý dôraz.