12. novembra 2024

Eduard Chmelár: Kedy vzniklo Česko-Slovensko?

Eduard Chmelár: Kedy vzniklo Česko-Slovensko?

Zdielajte....
  • Eduard Chmelár: Kedy vzniklo Česko-Slovensko?: Chmelár spochybňuje 28. október ako dátum vzniku Česko-Slovenska, navrhuje 30. október alebo 18. október.
  • Martinská deklarácia: Zdôrazňuje význam Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918 pre slovenský národ.
  • Washingtonská deklarácia: Považuje Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918 za kľúčový dokument pre vznik Česko-Slovenska.
  • Historické nepresnosti: Kritizuje falšovanie dejín a nesprávne interpretácie historických udalostí.

Nie, toto nie je kvízová otázka pre poslankyňu PS Tamaru Stohlovú. Toto je seriózne zamyslenie nad jedným z najväčších nedorozumení v našich národných dejinách. Nepoznám totiž národ, ktorý by štátnym sviatkom oslavoval zaniknutý štát, a ešte k tomu v nesprávny deň, kedy k tomuto dielu v podstate nijako neprispel. A navyše bol ochotný sfalšovať kvôli tomu vlastné dejiny a presunúť dnešné výročie narodenia najväčšieho Slováka, bez ktorého by sme boli ničím – Pamätný deň Ľudovíta Štúra – na zajtrajší deň.

Tí, ktorí ma sledujete dlhšie a čítate pravidelnejšie, už dávno viete, že patrím k tým (žiaľ stále nemnohým) historikom, ktorí spochybňujú 28. október ako dátum vzniku česko-slovenského štátu. Prvý dôvod sa týka slovenského podielu na vzniku ČSR. Pre nás je dôležitejší a určujúci 30. október, kedy sa na základe práva národov na sebaurčenie, ktoré sformuloval americký prezident Woodrow Wilson, vyslovila celá slovenská politická reprezentácia za vznik Česko-Slovenska. Deklarácia slovenského národa v Martine z 30. októbra 1918 a Manifest národného výboru československého v Prahe z 28. októbra 1918 sú dva rovnocenné štátne akty. Za takýto výklad proti čechoslovakistickej interpretácii bojoval už politik Milan Hodža a diplomat Štefan Janšák. Falošná interpretácia, že Martinskou deklaráciou sme sa iba prihlásili k vyhláseniu Národného výboru československého, je obyčajný podvod, pretože o udalostiach v Prahe nikto zo slovenskej politickej reprezentácie nevedel a konštituovanie nového štátu bez vyjadrenia Slovákov by bolo v rozpore so spomínanou podmienkou, ktorú formulovali USA, ale aj ďalšie mocnosti. Ale je tu aj druhý, možno závažnejší argument.

Všimnite si číslo novín Slovák v Amerike na obrázku. Je z 21. októbra 1918, ale oznamuje vyhlásenie republiky sedem dní pred udalosťami v Prahe! Čo to je? Cestovanie v čase? Kdeže, má to oveľa prozaickejšie vysvetlenie. V skutočnosti už 14. októbra 1918 Eduard Beneš (na telegrafický príkaz profesora Masaryka z Washingtonu) oznámil dohodovým mocnostiam, že v Paríži bola ustanovená dočasná česko-slovenská vláda. Jej predsedom a ministrom financií bol T. G. Masaryk, ministrom zahraničných vecí a vnútra E. Beneš a ministrom vojny M. R. Štefánik. Francúzsko uznalo česko-slovenskú vládu hneď na druhý deň, 15. októbra, a do 24. októbra 1918 ju uznali všetky štáty Dohody, teda nielen Francúzsko, USA, Spojené kráľovstvo a Taliansko, ale dokonca aj Čína, Japonsko, Belgicko, Rumunsko, Grécko či Portugalsko.

Od tohto momentu sa teda datuje uznanie Česko-Slovenska dohodovými štátmi a šéf diplomacie Eduard Beneš zároveň oznámil aj mená veľvyslancov v týchto krajinách. V skutočnosti však francúzska vláda ako vôbec prvá krajina oficiálne uznala Česko-slovenskú národnú radu za spojeneckú vládu a uznala nároky na samostatný česko-slovenský štát už 29. júna 1918, Veľká Británia 9. augusta, Spojené štáty 2. septembra a Taliansko 3. októbra. Beneš po vojne vo svojich pamätiach priznal, že to bola taktika: aby považovali vznik Česko-Slovenska za „fait accompli“ (hotovú vec), zaviazali spojencov stále novými a konkrétnejšími aktami a vytvárali ďalšie a ďalšie. Preto aj Ferdinad Peroutka vo svojom Budovaní štátu konštatuje, že česko-slovenská vláda bola uznaná ešte skôr, než mala územie, na ktorom mohla vykonávať štátnu zvrchovanosť, ale zároveň zdôrazňuje, že už týmto uznaním bol boj za ideu česko-slovenského štátu dobojovaný. Bol tu však ešte jeden významný akt.

18. októbra 1918 doručil profesor Masaryk na Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov vo Washingtone Deklaráciu nezávislosti československého národa jeho dočasnou vládou. Tzv. Washingtonská deklarácia bola skoncipovaná po vzore Deklarácie nezávislosti Spojených štátov. A presne tak ako USA od nej odvodzujú svoj dátum vzniku, malo by Česko-Slovensko považovať za svoj rodný list Washingtonskú deklaráciu. Sú pod ňou podpísaní síce Masaryk, Štefánik a Beneš, v skutočnosti však dokument koncipoval T. G. Masaryk za asistencie Vladimíra Hurbana (syna Vajanského, budúceho veľvyslanca v USA, mimochodom prvého Slováka, ktorý hneď po vyhlásení mobilizácie v roku 1914 zbehol k Rusom). Niet pochýb o tom, že Washingtonská deklarácia bola výrazom Masarykových ideálov, že bola jeho politickým manifestom. Nie všetky zásady tohto dokumentu sa však podarilo naplniť. Cirkev nebola odlúčená od štátu, vojsko nebolo nahradené milíciou, zásady referenda neboli uplatňované a dokonca ani sloboda tlače a zhromažďovania nebola úplná. Ale takto si Masaryk predstavoval Česko-Slovensko.

Z titulky Slováka v Amerike vyplýva, že aj naši krajania v USA, ktorí rozhodujúcou mierou prispeli k vzniku nového štátu, považovali za dátum zrodu Česko-Slovenska práve Deklaráciu nezávislosti z 18. októbra 1918. V ten deň už bolo všetko rozhodnuté. Pre nás je ešte významná, ak nie významnejšia Martinská deklarácia, lebo je vzácne spoločným vyjadrením našej národnej vôle, je to náš príspevok k vzniku republiky, je to hlas všetkých politických síl reprezentujúcich slovenský národ. Vavro Šrobár, ktorý sa 28. októbra náhodne vyskytol v Prahe a českí vlastenci ho na poslednú chvíľu stiahli do Národného výboru československého, aby im „robil Slováka“, nemal na takýto akt nijaký politický mandát. Ale vlastne ho nemali ani českí členovia výboru – jednak preto, že si chybne vyložili kapituláciu Rakúsko-Uhorska z predchádzajúceho dňa (správa o nej dorazila do Prahy až 28. októbra) a jednak preto, že ani skutočná domáca česká politická reprezentácia nebola na tomto akte prítomná – v tom čase už rokovala s Benešom v Ženeve o zložení novej vlády.

Podčiarknuté sčítané: Česko-Slovensko by vzniklo aj bez 28. októbra, fakticky už bolo uznané. Stanovenie jeho vzniku na 28. októbra je tradíciou, nie historickým faktom. To, že NR SR pod vplyvom fanatických čechoslovakistov typu Dostála a Osuského stanovila ako štátny sviatok SR spomienku na český, nie slovenský príspevok k vzniku republiky, je anomáliou, ktorú považujem za urážku martinských deklarantov (ktorí na rozdiel od pražských kolegov riskovali šibenicu) a neúctu k zahraničnému národnému odboju, či už ide o legionárov alebo krajanských politikov v USA. Opätovne preto vyzývam NR SR, aby túto historickú krivdu napravila. Máme dve možnosti. Buď vyzdvihnúť 30. október a výročie Deklarácie slovenského národa alebo po dohode s Čechmi prijať za spoločný dátum vzniku Česko-Slovenska 18. október ako vyhlásenie jeho nezávislosti. Vráťme 28. október výročiu narodenia Ľudovíta Štúra a prestaňme falšovať vlastné dejiny. Je to prejavom nízkeho národného sebavedomia a neúcty k našim predkom.

Eduard Chmelár FB



Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Napíšte čo si myslíte

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading