Takto sudca vysvetlil, prečo odsúdil Kováčika za úplatok od pána X

Takto sudca vysvetlil, prečo odsúdil Kováčika za úplatok od pána X. Samosudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban ešte na začiatku septembra vyhlásil rozsudok v druhej korupčnej kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Uznal ho za vinného, trest mu však neuložil nakoľko predchádzajúci trest v inom prípade považuje za dostatočný. Písomný rozsudok vypracoval až v týchto dňoch. Ako odôvodnil svoje rozhodnutie?

Takto sudca vysvetlil, prečo odsúdil Kováčika za úplatok od pána X

Za toto ho odsúdili: V presne nezistený deň po 6. júli 2016 v mesiaci júl 2016, v priestoroch Nemocnice s poliklinikou u Milosrdných bratov na Námestí v Bratislave prijal od  Petra Košča, (trestné stíhanie voči nemu bolo pre premlčanie zastavené a nežiadal, aby súd súd rozhodol o jeho vine/nevine), prostredníctvom vtedajšieho policajného funkcionára a dnes dvojnásobného kajúcnika Bernarda Slobodníka (trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené z dôvodu, že spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní) 50- tisíc eur za ovplyvnenie prípadov podozrivého niekdajšieho riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZPČ) Jozefa Reháka a v prospech samotného Petra Košča, ktorý bol podozrivý v pozemkovej kauze.

Na základe opatrenia z júla 2016 dozorový prokurátor Peter Kysel prípad týkajúci sa Jozefa Reháka, ktorý vyšetrovali na Úrade inšpekčnej služby (ÚIS) prikázal na ďalšie konanie späť na Národnú kriminálnu agentúry (NAKA). Dušan Kováčik v auguste 2016  listom túto trestnú vec pridelil späť na ÚIS  a v septembri 2016 v trestnej veci vedenej na NAKA, v časti podozrivého Petra Košča uložil povinnosť aby, bola vyšetrovaná na národnej jednotke finančnej polície NAKA, ktorú riadil práve Bernard Slobodník a nie na protizločineckej jednotke. V oboch veciach napokon došlo k zastaveniu trestného stíhania.

Dušan Kováčik tak konal v úmysle, aby nedošlo k trestnému stíhaniu podozrivých osôb Jozefa Reháka a Petra Košča, teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre seba prijal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ, čím spáchal zločin prijímania úplatku.

Obžalovaný Dušan Kováčik tvrdil a stále aj vyhlasuje, že je nevinný. Peter Košč v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol, trestné konanie voči nemu bolo vedené ako proti ušlému z dôvodu, že jeho pobyt nebol známy.

Samosudca Michal Truban sa v rozsudku opiera najmä o výpovede svedkov:

• bývalého policajného funkcionára Bernarda Slobodníka, ktorý je jediný priamy svedok
• policajta Petra Košča (iná osoba ako pôvodne obžalovaný)
• policajta Mareka Švarca
• exnámestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňa
• kriminálnika Petra Petrova
• pôvodného dozorového prokurátora Petra Kysela
• vedúceho pre vyšetrovanie na protizločineckej jednotke NAKA expozitúra Bratislava Pavla Jahodníka

Kajúcnik Slobodník

Výpoveď  Bernarda Slobodníka predstavuje jediný priamy dôkaz. Bývalý policajný funkcionár vypovedal o odovzdaní úplatku, udalostiach ktoré tomu predchádzali i o motíve Petra Košča aj Dušana Kováčika, teda, aby trestné veci podozrivých Jozefa Reháka a Petra Košča neboli ďalej vyšetrované na protizločineckej jednotke NAK a prípad súvisiaci so sýkrovcami bol odňatý z dozoru prokurátorovi Petrovi Kyselovi. 

Kajúcnik na súde opísal, ako po schôdzke, na ktorej bol Peter Košč, vtedajší čerstvo vymenovaný riaditeľ SIS Anton Šafárik a vtedajší špeciálny prokurátor, odovzdal prvému menovanému knihu. „Košč mi zašepkal, toto mám pripravené pre pána Kováčika. Košč mi podal knižku do ruky a povedal mi, aby som ju odovzdal pánovi Kováčikovi. Ja som knižku podal Kováčikovi s tým, že Dušanko, toto je knižka od pána Doktora Košča, prečítaj si ju,“ vypovedal na hlavnom pojednávaní.

To čo v knihe bolo, vraj vedel tak, že ešte počas schôdzky v nemocničnej kancelárii mu ju Peter Košč posunul s tým, aby sa pozrel dovnútra, akú knihu číta. Po prevrátení prvých listov mal zistiť, že má vyrezané strany a sú v nej vložené peniaze. „Keď som ich prevrátil, následne som videl, že tá knižka obsahuje bankovky,“ povedal. Po skončení stretnutia nasledovalo odovzdanie knihy Dušana Kováčikovi na chodbe nemocnice.

Výpoveď Bernarda Slobodníka je podľa názoru samosudcu Michala Tribana potvrdzovaná nepriamymi dôkazmi.

Svedkovia obhajoby ako dôkaz proti obžalovanému

Marek Švarc, Peter Koščo a  Peter Petrov uviedli, že v minulosti sa Bernard Slobodník opakovane vyjadroval o odovzdaní úplatku v knihe, čo bolo v čase ešte pred obvinením Dušana Kováčika. (V tomto prípade ho obvinili v marci 2021, v prvej kauze mu vzniesli obvinenie v októbri 2020 – pozn. autorky.) Svedok Peter Koščo dokonca vypovedal aj to, že úplatok knihe odovzdal od Petra Košča obžalovanému.

Marek Švarc a Peter Koščo sú bývalí kamaráti a kolegovia Bernarda Slobodníka. Keď sa im na jeseň 2020 zdôveril, že je rozhodnutý vypovedať vo viacerých prípadoch a spolupracovať s políciou, nahrali si ho. Zvukový záznam predložila na pojednávaní obhajoba Dušana Kováčika. Advokáti sa nahrávkou snažili spochybniť kajúcnika a motív jeho spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaním. 

S vykonaním dôkazu súhlasila prokurátorka Martina Kellerová, ktorá na súde zastupovala dozorového prokurátora Michala Šúreka. Keď prišiel na ďalšie pojednávanie, tento dôkaz namietal a žiadal, aby ho súd nebral do úvahy.

Následne na návrh obhajoby boli Marek Švarc a Peter Košč na hlavnom pojednávaní aj vypočutí. O svojom bývalom šéfovi sa vyjadrovali nelichotivo. Hovorili o tom, ako užíva lieky a alkohol. Vypovedali aj to, že si cez vybraných novinárov zabezpečoval výmenou za informácie z policajného prostredia mediálnu imunitu. Označovali ho za rozprávkara a bájkara, ktorý sa inšpiroval mafiánskym seriálom Gomora.

Samosudca ich výpovede vyhodnotil ako pravdivé, pretože sú kompatibilné nielen pokiaľ ide hodnotenie svedka, ale aj z dôvodu, že sa im v minulosti, ešte pred samotným trestným stíhaním obžalovaného Dušana Kováčika, v čase, keď sním boli v úzkom kontakte, s príhodou zdôveril. Podľa názoru samosudcu Michala Trubana tieto výpovede predstavujú z pohľadu dokazovania jeden zo základných dôkazov svedčiaci, že uvedený skutok spáchal obžalovaný.

Rozpory o sume nie sú závažné

Podľa vyjadrenia svedka Petra Košča bývalý riaditeľ finančnej jednotky NAKA spomínal sumu 70- tisíc eur, Bernard Slobodník však  vypovedal o čiastke 50- tisíc eur.  

„…tento rozpor vo vzťahu k výške odovzdaného a prijatého úplatku vykonaným dokazovaním odstránený nebol, pri prijatí zodpovedajúcich skutkových záverov súd prihliadol na výpoveď svedka Slobodníka, že išlo o úplatok vo výške 50- tisíc eur, tak ako to tvrdil svedok na hlavnom pojednávaní,“ napísal do rozsudku Michal Truban.

Podľa jeho názoru tento rozpor nevnáša do prípadu závažné pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal.

Prečo by si vymýšľal?

Samosdudca sa zaoberal aj úvahou o tom, či si už v minulosti takýto príbeh Bernard Slobodník nemohol vymyslieť a opakovane toto uvádzať pred inými osobami, minimálne pred spomínanými kolegami.

„.. logicky sa natíska otázka, aký motív by mal svedok Slobodník rozprávať takýto príbeh a si ho vymyslieť, keď ide o príbeh z času, kedy Slobodník mal s obžalovaným, ako aj Petrom Koščom nadštandardné vzťahy. Slobodníkovi, ani Kováčikovi, ani Koščovi nehrozilo žiadne trestné stíhanie a Slobodník v uvedenom čase nemal žiadny dôvod si niečo vymýšľať a dokonca pri tom aj označiť osoby účastné na samotnom skutku odovzdania a prevzatia úplatku,“ vysvetlil samosudca.

Doplnil, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k podozreniu, že už v tom čase by mal mať policajný funkcionár nejaký dôvod, si takýto príbeh vymyslieť.  

Naviac, z vyjadrenia samotného Bernarda Slobodníka, ako aj svedkov vyplýva, že spolu dobre vychádzali. „O tom, že v tom čase mali nadštandardné vzťahy, svedčí aj na hlavnom pojednávaní oboznámená fotokniha, pri ktorej sú zachytení Slobodník s Koščom a Švarcom v rámci rôznych príležitostí.“ uviedol samosudca.

Fotoknihu navrhol ako dôkaz vykonať prokurátor Michal Šúrek. Dodal mu ju advokát Peter Kubina, ktorý v inom konaní zastupoval práve Bernarda Slobodníka. Reagoval tak na výpovede bývalých kolegov jeho klienta, ktorými chceli spochybniť dôveryhodnosť svedka a javili sa ako v neprospech Bernarda Slobodníka.

Svedok Peter Petrov alias Tiger je kriminálnik, ktorý bol s Bernardom Slobodníkom kamarát a dokonca mali byty v jednej dome v Leviciach. Na hlavnom pojednávaní tiež vypovedal, že policajný funkcionár sa mu chválil príhodou o odovzdaní úplatku v knihe.

Anonym na vedúceho vyšetrovateľov

Samosudca Michal Truban poukázal aj na výpoveď prokurátora Petra Kysela, ktorý pôvodne dozoroval prípad Jozefa Reháka. Vypovedal, že nadriadený si ho zavolal a vytýkal mu postup, keď odňal vec inšpekcii a prikázal ju späť na NAKA a následne mu prípad odňal a prikázal do vyšetrovania inšpekcie a druhý prípad z protizločineckej jednotky na finančnú. Peter Kysel na súde tiež opísal, ako mu spis odňal a následnému pridelil kolegyni Blanke Godžovej.

Samosudca v rozsudku chybne uvádza, že v rámci vyšetrovania prípadu sýkorovcov vyšetrovateľ Pavol Jahodník mal získať poznatky o podozrení  z páchania trestnej činnosti  Jozefa Reháka a  Petra Košča.

Na súde čítali jeho výpoveď z prípravného konania. Pavol Jahodník však  v tom čase už nebol vyšetrovateľ. Bol funkcionár – vedúci pre vyšetrovanie na  Národnej protizločineckej jednotke NAKA expozitúra Bratislava. Naviac ani predtým nikdy neviedol vyšetrovanie v kauze sýkorovcov a ani vyšetrovanie v kauze Jozefa Reháka. Prípad sýkrovcov vyšetroval Miroslav Chudý.

Meno Pavla Jahodníka sa však spomína v anonyme v súvislosti s niekdajším šéfom ÚZPČ z júla 2016, ktorý bol doručený na špeciálnu prokuratúru. Na chodbe v budove policajného prezídia mal vraj vykrikovať, že Jozefa Reháka a ďalšieho policajného funkcionára, ktorý mal blízko k Milanovi Lučanskému treba zatvoriť. Pavla Jahodníka za informácie z anonymného podania aj disciplinárne riešili, disciplinárne opatrenie mu však neuložili, nepotvrdilo sa totiž, že by skutočne takéto reči šíril. Následne z policajného zboru prešiel do inej bezpečnostnej zložky a v čase súde konania s Dušanom Kováčikom odišiel do civilu.

Hovoril o Rehákovi, príbuzného nespomenul

Samosudca poukázal aj na výpoveď svedka Borisa Beňu, ktorý sa vyjadril o stretnutí s  Petrom Košč v nákupnom centre v Bratislave. Na schôdzke mu ukazoval zápisnicu z výsluchu sýkorovca Juraja Billika alias Čapatého. 

Boris Beňa je odsúdený za korupčnú trestnú činnosť, ku ktorej sa priznal a začal spolupracovať s políciou a vypovedá vo viacerých prípadoch. 

„…vypovedal o trestnej činnosti Reháka, pričom jeho výpoveď je potvrdzovaná zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky u Petra Košča, kde bol nájdený kompletne prefotený spis, z ktorého chýbala práve uvedená zápisnica o výsluchu svedka Billika (Čapatého),“ napísal do rozsudku samosudca Michal Truban.

Poukázal však na to, že Čapatý v tomto výsluchu z februára 2016 Jozefa Reháka vôbec nespomínal. Vypovedal však o policajtovi, ktorý je príbuzný Borisa Beňu. Tvrdil, že od neho získal policajné uniformy, v ktorých sa následne sýkorovci pokúsili o vraždu. „Mali sme dobrý vzťah, on, keď nosil informácie, tak za ne dostával peniaze od (Róberta) Lališa, raz som si istý, že bral peniaze aj odo mňa, koľko som mu dal neviem… ,“ uviedol Čapatý v predmetnej zápisnici.

Ďalší, kto údajne „nosil informácie“ bol nejaký siskár a najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny sýkrovcov za ním aj vozieval. „My sme ho nevideli, my sme ostali sedieť v aute, on býval vo Vrakuni, neviem jeho meno, ale vedel by som presne dom ukázať,“ povedal Juraj Billik. „Spolupracovala so skupinou osoba s prezývkou Dodo?, “ pýtal sa vyšetrovateľ. Čapatý odpovedal, že nie a musel by vidieť fotku.

„…je zrejmé, že (Čapatý) popisuje spoluprácu a podávanie informácií zo strany dvoch osôb, a to policajta, ktorý je príbuzný Borisa Beňu a následne osobu, ktorú označuje ako „nejaký“ SIS-kár,“ podotkol v rozsudku Michal Truban.

Na pojednávaní sa však Boris Beňa vyjadril jednoznačne, že v zápisnici, ktorú mu ukazoval Peter Košč, bola popisovaná rôzna trestná činnosť príslušníkov policajného zboru aj poskytovanie rôznych informácií sýkorovcom. A bola tam popísaná trestná činnosť Jozefa Reháka, ktorý dostával paušály za to, že im oznamoval, či je niekto zo skupiny odpočúvaný.

„Nie je zrejmé, či svojím vyjadrením, že je vo výpovedi svedka Billika opisovaná trestná činnosť osoby Jozef Rehák, myslí uvedenú osobu, ktorú Billik vo svojej výpovedi uvádza ako „nejakého SIS- kára“, pretože z obsahu zápisnice, okrem iného, vyplýva, že Košč mal priateľský vzťah s Rehákom, vie z rozprávania, že sa poznali ešte z čias, keď Rehák pôsobil v štruktúrach SIS, následne mu Košč vybavoval pozíciu na ÚZPČ,“ zhodnotil samosudca.

Boris Beňa pri výsluchu dodal, že keď sa pýtal Petra Košča, prečo je taký eminentný záujem na tom, aby sa Jozefovi  Rehákovi riešili veci, povedal mu, že on to musí spraviť, lebo mu vychádzal v ústrety, čo sa týka informácií o odpočúvaní alebo rozpracovávaní rôznych osôb a teraz, keď ho on požiadal, aby mu pomohol, musí mu vyhovieť, aby potom nerozprával o ich spolupráci.

To, či pod „nejakým siskárom“ svedok Boris Beňa myslel osobu Jozefa Reháka, alebo niekoho iného, podľa názoru súdu sama o sebe vyvoláva pochybnosť o pravdivosti vyjadrenia, avšak z dôvodu, že odstránená nebola, ešte automaticky neznamená a nemožno prijať záver, že je výpoveď nepravdivá.

Neušlo pozornosti samosudcu, že na priamu otázku obhajcu, čo povedal Petrovi Koščovi, keď si prečítal tú zápisnicu o príbuznom, tak sa ho opýtal, čo s tým bude ďalej a on mu povedal, že aby nemal obavu. Vraj je to vyriešené, že to zariadil.

Samosudca si všimol aj ďalšiu pochybnosť. Boris Beňa vypovedal, že v zápisnici z výsluchu Čapatého nebolo uvedené  priezvisko jeho príbuzného a spoznal ho iba podľa opisu miesta bydliska. No pritom je tam napísané minimálne štyrikrát.

Aktivizmus vzbudzuje pochybnosti

Samosudca v rozsudku rozoberá aj to, že Boris Beňa sa už po svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní ozval súdu a chcel byť znova vypočutý k osobám Peter Koščo a Marek Švarc. O ich výpovediach sa totiž dozvedel z médií.

„Aj v spojení s ďalšou skutočnosťou, a to konkrétne, že podaním cez obhajcu Kubinu sa domáhal opakovaného vypočutia vo veci, kde chcel údajne reagovať na zverejnené informácie z hlavného pojednávania, súd konštatuje, že ide ak nie podozrivé, tak minimálne neštandardné správanie svedka a skutočné pochybnosti o jeho úprimnej snahe pravdivým spôsobom objasňovať svojou výpoveďou skutočnosti významné pre trestné konanie,“ uviedol Michal Truban.

V časti, kde svedok  Boris Beňa hovoril o motíve Petra Košča a tiež o svojich postupoch, čo urobil a za čo zaplatil, súd uveril z dôvodu, že výpoveď korešponduje s výpoveďou svedka Bernarda Slobodníka a nepriamo aj s výpoveďou svedka Antona Šafárika.

Bývalý šéf SIS nič nevylúčil

Bývalý riaditeľ SIS  Anton Šafárik potvrdil stretnutie v nemocnici spolu s Dušanom Kováčikom a Bernardom Slobodníkom. Práve v jeho kancelárii sa totiž schôdzka odohrala. V zdravotníckom zariadení mal priestory rád Maltézskych rytierov a pred nástupom do funkcie v spravodajskej službe, v tomto spolku pôsobil.

Síce uviedol, že si nepamätá, kto stretnutie inicioval, avšak pripustil, že to mohol byť práve Peter Košč, pretože s niekdajším policajným funkcionárom Bernardom Slobodníkom a vtedajším špeciálnym prokurátorom  Dušanom Kováčikom sa predtým nepoznal. Dôvodom schôdzky malo byť nastavenie spolupráce špeciálnej prokuratúry a polície so SIS.

„Peter Košč tak vzhľadom na takto zistené dôkazy, bol osobou, ktorá mala motív konať z dôvodov vyššie uvedených, teda zabezpečiť beztrestnosť jednak osoby Jozef Rehák a jednak aj seba samého a za tým účelom poskytnúť úplatok,“ myslí si samosudca.

Anton Šafárik si nevšimol, že by mal Peter Košč so sebou nejakú knihu. Po skončení stretnutia stál vo dverách a trojicu vyprevádzal. Počas ich chôdze krátkou chodbou si nevšimol, že by si niečo odovzdávali.

Samosudca zastáva názor, že výpoveď bývalého riaditeľa spravodajskej služby však bola veľmi opatrná a jeho vyjadrenia sú nejednoznačné. V rozsudku cituje: „presne si nepamätám“, „mám tam malú dilemu“, „nevylučujem to“, „nevšimol som si“.

Pochybný Káľavský, pochybný čurillovec Magula

Na súde vypovedal cez telemost aj bývalý šéf bratislavských operatívcov NAKA Ján Káľavský, ktorý je neprávoplatne odsúdený za to, že prijal úplatky od Petra Petrova a vynášal informácie Petrovi Koščovi. V súčasnosti žije v Bosne a Hercegovine. V iných prípadoch vypovedá proti policajtom okolo Jána Čurillu.

Vo výpovedi na súde povedal , že bol pri tom, ako operatívec z NAKA Róbert Magula telefonoval cez hlasitý odposluch so svedkom Bernardom Slobodníkom, aby preveril, kde došlo k schôdzke a ten o ničom nevedel. Michal Truban do rozsudku napísal, že niečo také sa nepotvrdilo.

Bývalý riaditeľ NAKA Branislav Zurian však na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to bol bol práve Ján Káľavský, kto mu mal oznámiť, že on sám, ako aj operatívci s vyšetrovateľmi na NAKA manipulujú vyšetrovania a aj mu spomínal túto konkrétnu trestnú vec. Branislav Zurian, oznámil vec vtedajšiemu šéfovi inšpekcie Adriánovi Szabóovi a žiadal o preverenie. V súčasnosti práve on riadi Úrad inšpekčnej služby.

Samosudca poukázal v rozsudku aj na to, že vyjadrenie Jána  Káľavského poprel Róbert Magula, ktorý tiež vypovedal na súde ako svedok. Aj Róbert Magula je trestne stíhaný v kauze známej ako čurillovci.

Róbert Magula pri výsluchu objasňoval, že vyšetrovateľ prípadu Ľubomír Daňko ho požiadal, aby overil u Bernarda Slobodníka miesto, na ktorom došlo k stretnutiu  a odovzdaniu úplatku a so svedkom telefonoval. Poprel, že by bol telefón daný na hlasito, ale potvrdil, že počas telefonátu prišiel do miestnosti Ján Káľavský a z rozhovoru vyrozumel, že sa jedná o odovzdanie úplatku, ktorého súčasťou mal byť aj Peter Košč.

Manipulíácie konaní zatiaľ nikto nepotvrdil

Podľa rozsudku výpoveď operatívca Róberta Magulu nepriamo potvrdil svedok Ľubomír Daňko, ktorý sám napísal na súd, že chce byť vypočutý, v prípravnom konaní pritom odmietol vypočuť Jána Káľavského ako svedka. 

Ľubomír Daňko, ktorý medzičasom odišiel z policajného zboru a v súčasnosti pracuje v Nadácii Zastavme korupciu, je obvinený v kauze takzvaného zberného spisu.

„… navyše uviedol, že svedok Magula nemal žiadne informácie o skutku. Z toho vyplýva logický záver, že ak nemal vedomosti o skutku, tak ani sám nemohol svedkovi Slobodníkovi povedať, že to malo byť v Nemocnici u Milosrdných bratov na Námestí SNP v Bratislave,“ konštatoval v rozsudku Michal Truban.

Samosudca poukázal aj na to, že do súčasnej doby žiadny zákonom zmocnený orgán nerozhodol o tom, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k manipuláciám v trestnom konaní, a to ani vo všeobecnosti a ani v konkrétnej prejednávanej trestnej veci. Vyjadrenia svedkov Jána Káľavského a Róberta Magulu označil za sporné.

Konflikty medzi svedkami

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Peter Košč bol informátorom svedka Jána Káľavského a mali spolu blízky vzťah. Svedkovia v konaní okrem iného uviedli, že bývalý šéf operatívcov mal zásadné výhrady k preverovaniu osoby Petra Košča.

Podľa samosudcu tieto skutočnosti svedčia pre existenciu dôvodnej pochybnosti pravdivosti a objektivite vyjadrenia Jána Káľavského, keď spochybňoval aj vyjadrenia svedka Bernarda Slobodníka, ktorý počas telefonátu podľa neho nič nevedel a miesto spáchania skutku odovzdania úplatku mu mal povedať operatívec Róbert Magula.

„Rovnako tak však súd uvádza, že svedok Magula bol operatívec spolupracujúci s osobou vyšetrovateľa Daňka, ktorý viedol vyšetrovanie v predmetnej veci a opakovane odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným (Kováčikom). Tieto skutočnosti svedčia pre existenciu dôvodnej pochybnosti o pravdivosti a objektivite vyjadrenia svedka Magulu, ktorý spochybňoval vyjadrenia svedka Káľavského, najmä v tom, že poprel, že by bol telefón na hlasito a že by on sám Slobodníkovi uviedol miesto spáchania skutku,“ konštatoval v rozsudku samosudca Michal Truban.

Podľa rozsudku pochybnosť o jeho vyjadreniach vzbudzuje aj to, že časť vyšetrovateľov a operatívcov, vrátane Ľubomíra Daňka a Róberta Magulu nedôverovali Jánovi Káľavskému a podozrievali ho, že vynáša informácie a vylúčili ho z internej komunikácie.

„Medzi svedkami Káľavským a Magulom a Daňkom v čase ich vypočutia na hlavnom pojednávaní nesporne existoval vážny spor, pričom vzhľadom na to, že ďalšie dôkazy, ktoré by v potrebnom rozsahu mohli viesť k záveru o pravdivosti vyjadrenia svedka Káľavského alebo svedka Magulu, produkované neboli, zostala výpovedná hodnota vyjadrenia týchto svedkov naďalej sporná.“ podotkol Michal Truban.

Iba z počutia od Lučanského

Adrián Szabó bol v čase, keď na inšpekciu dostali spis týkajúci sa podozrení voči Jozefovi Rehákovi, zástupca riaditeľa a kontroloval postup vyšetrovania.  

Pred súdom vypovedal, že od svojho vtedajšieho nadriadeného Milana Lučanského počul, že Dušan Kováčik v roku 2016 dostal úplatok 50-tisíc eur v knihe s vyrezanými stranami. „Peter Košč mal knihu podať Slobodníkovi, aby ju dal pánovi Kováčikovi. Slobodník nemal vedieť, čo je vnútri. Pripadalo mi to ako scéna z Krstného otca a nie z reality,“ vysvetľoval na súde.

Milan Lučanský mu mal povedať, aby boli opatrní,  keďže proti Jozefovi Rehákovi svedčili viacerí členovia zločineckej skupiny sýkorovcov a myslel si, že takto by mohli aj z pomsty vypovedať o hociktorom vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo sudcovi, ktorí sa podieľali na ich odsúdení.

Neskôr sa ho pýtal, či v spise vystupuje aj Peter Košč. „Milan mi povedal, že Košč sa bojí, že by mohol Rehák naňho niečo rozprávať a že by bolo dobre mať Košča na svojej strane. Pre prípad, že sa to zase raz politicky zmení a prišli by znova čistky v policajnom zbore,“ povedal.

Petra Košča vôbec nepoznal, no Milan Lučanský mu ho opisoval ako šedú eminenciu SIS. „Milan odo mňa nikdy nežiadal žiadnu nezákonnú vec,“ doplnil.

Neskôr sa Adrián Szabó stal riaditeľom inšpekcie a obvinili ho z korupcie, úplatky mal vziať od Bernarda Slobodníka, ku skutkom sa priznal a už ho aj odsúdli. (V tomto článku si môžete prečítať o pochybnostiach v prípade.)

Obhajcovia sa ho pýtali, prečo o odovzdávaní úplatku začal vypovedať až potom, čo sám skončil obvinený a vo väzbe a neoznámil podozrenie hneď. „Čo som mal vypovedať? Že som počul, že Milan počul?“ odpovedal s dôvetkom, že informáciu nepovažoval za vierohodnú.

Po výpovedi ho prepustili z väzby

Samosudca v rozsudku zdôraznil, že Adrián Szabó je spolupracujúcou osobou, svedectvo ktorej je vždy potrebné podrobiť podrobnému skúmaniu a nie je možné prijať záver, že jeho výpoveď je nesporná a neexistujú závažné pochybnosti o jej pravdivosti. Jeho svedectvo nebolo potvrdené inými dôkazmi. Všimol si aj  závažné skutočnosti. Adrián Szabó totiž najskôr na pokyn vyšetrovateľa NAKA  podal trestné oznámenie a  potom bol vypočutý ako svedok, krátko na to ho prepustili z väzby na slobodu.

Samosudca poukázal aj na listinné dôkazy, z ktorých sú zrejmé postupy realizované obžalovaným Dušanom Kováčikom v kauze Jozefa Reháka aj v pozemkovom prípade Petra Košča.
Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor aj obžalovaný podali odvolanie. Rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR.

Poznámka na záver: 

• Rozsudok prišiel v čase, keď sudca Michal Truba čaká na to, či ho minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD) vymenuje za predsedu Špecializovaného trestného súdu.
• Jozefa Reháka napokon obvinili za vynášanie informácií sýkorovcom v decembri 2020, prípad sa dostal na súd, odsúdili ho na 11 rokov, Najvyšší súd SR však rozsudok zrušil a prípad vrátil späť na Špecializovaný trestný súd. V prípade sú však vážne pochybnosti o tom, kto vlastne informácie vynášal sýkorovcom. Viac si môžete prečítať tu.
• Aj dozorvého prokurátora korupčného prípadu Dušana Kováčika – Michal Šúreka obvinili v kauze takzvaného zberného spisu.

Sledovala som celé súdne konanie a bola som na každom jednom pojednávaní, poznám tak úplne celé vykonané dokazovanie – výpovede svedkov aj čítanie listín. V ďalšom článku prinesiem môj postreh k tomuto rozhodnutiu.

Júlia Piraňa Mikolášiková