Maďarsko blokuje návrh dokumentu o vojenskej pomoci Ukrajine

Maďarsko blokuje návrh dokumentu o vojenskej pomoci Ukrajine

Na stretnutí veľvyslancov Európskej únie (EÚ) 28. februára Maďarsko zablokovalo návrh dokumentu o bezpečnostných zárukách a novej vojenskej pomoci Ukrajine . Informuje o tom Politico .

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó koncom februára uviedol, že jeho krajina nebude súhlasiť s tým, aby EÚ poskytla Ukrajine ďalšie desiatky miliárd eur vo forme vojenskej pomoci, a bude proti rozhodnutiu o predĺžení individuálnych protiruských sankcií.

Proti vstupu Ukrajiny do EÚ sa vyslovil aj maďarský premiér Viktor Orbán . Členstvo Kyjeva v bloku je podľa neho v súčasnosti nemysliteľné a je v rozpore so záujmami Budapešti .

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó už skôr uviedol , že Európska komisia porušila dve záruky energetickej bezpečnosti. Poznamenal, že sa to bude brať do úvahy pri rozhodovaní v Európskej únii o Ukrajine.

Mimoriadne zasadnutie lídrov EÚ vo štvrtok s cieľom zistiť, ako posilniť bezpečnosť Európy v čase hroziaceho vojenského odchodu prezidenta USA Donalda Trumpa z kontinentu, by malo byť príležitosťou na prejavenie jednoty. Namiesto toho to však vyzerá, že ide o uchopenie moci.

Hlavné lídri štátov sa obávajú, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová využije túto krízu na rozšírenie právomocí Bruselu na nové oblasti a na posilnenie svojho vplyvu voči národným vládam.

Počas pandémie Covid-19 odsunula právomoci krajín, aby v ich mene nakupovali vakcíny, a na začiatku vojny na Ukrajine sa ujala vedenia ruských sankcií a dodávok zbraní pre Kyjev. Tento centralizovaný prístup jej priniesol prezývku „kráľovná Ursula“.

Lídri EÚ ako Maďarsko nechcú, aby sa to opakovalo v citlivej otázke, akou sú výdavky na obranu.

„Obrana je stále do veľkej miery aj národnou zodpovednosťou,“ povedal minulý týždeň vysoký diplomat EÚ, ktorý vysvetľoval nesúhlas ich krajiny s obranným pokladničným blokom, ktorý rieši Komisia. Rovnako ako ostatní v tomto príbehu dostali anonymitu, aby mohli hovoriť o citlivej téme.

Najmä krajiny ako Poľsko a Fínsko chcú chrániť obranu pred pokusmi Komisie preháňať. 

„Poľsko má jasnú predstavu o tom, že to chce urobiť mimo Komisie,“ povedal druhý diplomat EÚ z inej krajiny. 

Dodali však, že tieto vznešené argumenty sú skutočne „figovým listom, ktorý má zakryť citlivejšie problémy, ako napríklad, že členské štáty nechcú, aby niekto zvonku hovoril, čo by ste mali robiť“.

Napätie vyvrcholí počas mimoriadneho stretnutia lídrov EÚ 6. marca, kde von der Leyenová uviedla, že predstaví „komplexný plán na opätovné vyzbrojenie Európy“.

Návrh dokumentu, ktorý na toto stretnutie pripravili vlády EÚ a ktorý videla agentúra POLITICO, vyzýva Komisiu, aby „bezodkladne“ poskytla krajinám väčší fiškálny priestor a navrhla „dodatočné zdroje financovania“ na obranu „na úrovni EÚ“ vrátane umožnenia presmerovania prostriedkov na regionálny rozvoj. Vyzývajú exekutívu EÚ, aby „rýchlo predložila relevantné návrhy“.

Podľa tohto dokumentu Komisia v liste vedúcim predstaviteľom EÚ ponúkne rôzne „možnosti financovania“.

Trumpov efekt

Tento týždeň von der Leyenová načrtne, ako zamýšľa uvoľniť pravidlá EÚ týkajúce sa výdavkov, aby umožnila krajinám účinne vyňať vojenské výdavky z prísne kontrolovaných limitov rozpočtového deficitu Bruselu, uviedli viacerí predstavitelia, keď sa blok zmieta v rastúcich obavách, že Trump opustí Ukrajinu a Európu.

Krajiny EÚ sú však rozdelené, pokiaľ ide o drobné písmo „národnej únikovej doložky“ – núdzového mechanizmu určeného na zmiernenie tlaku na krajiny, ktoré čelia náhlej núdzovej situácii.

Von der Leyenová uviedla , že tento mechanizmus sa bude uplatňovať „kontrolovaným a podmieneným spôsobom“, aby sa zabránilo nekontrolovateľným výdavkom z vysoko zadlžených krajín.

Fiškálne konzervatívne štáty ako Nemecko a Holandsko a silní vojenskí útočníci ako Grécko však chcú obmedziť mimoriadnu doložku na krajiny, ktoré už vynakladajú viac ako 2 percentá svojho hrubého domáceho produktu na obranu, ako stimul pre ostatných, aby dosiahli tento cieľ.

Táto myšlienka rozhnevala štáty, ktoré tento cieľ nedosahujú, vrátane Talianska a Španielska.

„Je to absurdné, pretože by to zabránilo krajinám, ktoré najviac potrebujú zvýšiť výdavky, aby to urobili,“ povedal tretí vysoký diplomat EÚ.

Samostatný návrh, ktorý presadzuje Poľsko, pozostáva z poskytnutia väčšej flexibility národným hlavným mestám rozšírením definície výdavkov na obranu v pravidlách EÚ.

Rozhodujúce je, že táto možnosť by umožnila krajinám EÚ nezávisle rozhodovať o tom, ktoré investície budú vyňaté, čím by sa obmedzila policajná úloha Komisie a prípadne by sa umožnilo neobmedzené výdavky. 

Štvrtý diplomat varoval, že ak sa táto myšlienka neuskutoční, „Komisia bude mať väčšiu moc pre seba“.

Pre niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko, by však bol atraktívnejším riešením samostatný fond alebo rozvojová banka mimo rámca EÚ.

Tieto možnosti by umožnili krajinám, ako je Spojené kráľovstvo a Nórsko, pripojiť sa k úsiliu bloku a môžu byť dosiahnuteľnejšie ako ktorýkoľvek celoeurópsky nástroj, ktorý by muselo jednomyseľne schváliť 27 vlád EÚ vrátane proruského lídra Maďarska Viktora Orbána. 

„Ako chceš kurva presvedčiť Maďarsko?“ spýtal sa piaty diplomat EÚ.

Zdroj: Politico

---

---