Politico: Von der Leyenová sa vyrútila na Čínu s vyhrážkami a urážkami
Tieto vyhlásenia predniesla dnes, 30. marca, v Bruseli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred spoločnou cestou do Číny, ktorá je s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom naplánovaná na budúci týždeň.
Informuje „Politico“.
Varovala Peking, aby nepodporoval Moskvu pri nastolení „nesprávneho mieru“ na Ukrajine, pričom povedala:
„To, ako sa Čína pozerá na Putinovu vojnu, bude určujúcim faktorom, ako sa bude vyvíjať vzťah medzi EÚ a Čínou.“
Zároveň po prvý raz naznačila, že EÚ môže úplne opustiť investičnú dohodu (CAI) s Čínou, ktorá bola uzavretá v roku 2020, no následne pozastavená Európskym parlamentom z dôvodu, že Peking uvalil sankcie na niektorých poslancov.
„Musíme uznať, že svet a Čína sa za posledné tri roky zmenili — a musíme prehodnotiť dohodu vo svetle našej čínskej stratégie,» povedala.
Hoci von der Leyenová už v minulosti Čínu kritizovala, toto je prvýkrát, čo predložila úplný zoznam sťažností voči Pekingu. Poukázala na situáciu na Taiwane, porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu a „ekonomickú represiu“ voči Litve.
„Tieto eskalačné akcie naznačujú, že Čína sa stáva represívnejšou doma a asertívnejšou v zahraničí. Znepokojuje nás, čo stojí za týmto návratom na svetovú scénu. Za posledných pár rokov sme boli svedkami zlomyseľného pritvrdzovania celkového strategického postoja Číny. A teraz je to sprevádzané nárastom čoraz asertívnejších akcií,“ povedala.
Dráždi ju najmä vzťah čínskych a ruských lídrov Si Ťin-pchinga a Vladimira Putina, ktorí sa minulý týždeň stretli v Moskve.
„Najvýraznejšie,“ povedala von der Leyenová, „boli slová prezidenta Si Ťin-pchinga na rozlúčku s Putinom na schodoch Kremľa, keď povedal: „Práve teraz nastáva zmena, akú sme nezažili 100 rokov. A my sme tí, ktorí spoločne riadia tieto zmeny.“ Jasným cieľom Komunistickej strany Číny je systémová zmena medzinárodného poriadku s Čínou v jej strede… V Moskve sme videli demonštráciu priateľstva, ktorá svedčí o tejto novej vízii medzinárodného poriadku.“
V tejto súvislosti vyzvala krajiny EÚ, aby „boli odvážnejšie a rýchlejšie“ v nových ekonomických nástrojoch proti Číne, vrátane kontroly zahraničných dotácií a novej politiky proti ekonomickému nátlaku.
Uprostred toho, čo nazvala „nevyváženými“ hospodárskymi vzťahmi, von der Leyenová uviedla, že EÚ koncom tohto roka predstaví novú stratégiu hospodárskej bezpečnosti.
„Európa by mala vytvoriť cielený nástroj pre investície. To sa bude vzťahovať na malý počet špičkových technológií, investície do ktorých môžu viesť k rozvoju vojenských spôsobilostí, ktoré predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť,“ povedala. „Musíme zabezpečiť, aby kapitál, skúsenosti a odbornosť našich spoločností neboli použité na posilnenie vojenských a spravodajských schopností tých, ktorí sú tiež systémovými rivalmi.“
Dodala, že EÚ musí „určiť svoj budúci vzťah s Čínou“ v oblastiach špičkových technológií, ako je mikroelektronika, kvantová výpočtová technika, robotika, umelá inteligencia a biotechnológia. Napriek všetkým výzvam na defenzívu si von der Leyenová nechala priestor na manévrovanie:
„Čína je úžasná a komplexná zmes histórie, pokroku a výziev. A o tom všetkom sa rozhodne v našom storočí. Ale náš príbeh o tom, čo cítime k Číne, ešte nie je úplne napísaný a nemal by byť defenzívny.“
