Hlina: „OĽaNO naozaj smrdí, čuchá Šipoša

Zdielajte....

Hlina: „OĽaNO naozaj smrdí, čuchá Šipoša, ale to je len Matovičov čípok,“ . Článok informuje o neúspešnej opozičnej tlačovej besede z 14. októbra, na ktorej sa z piatich plánovaných strán zúčastnili len dve – SaS a ďalší partner – pričom PS, KDH a Demokrati o konaní podujatia vôbec nevedeli. Poslanec Alojz Hlina (SaS) na tlačovej besede verejne kritizoval chýbajúce strany, čo vyvolalo jeho nahnevaný a hysterický prejav. Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) na tento incident reagoval videom, v ktorom Hlinovi ironicky poďakoval a označil opozíciu za „partu intrigánov“, pričom predpovedal, že ďalšími podobnými tlačovkami sa opozícia zapíše do dejín ako prvá koalícia, ktorá sa rozpadla skôr, než sa dala dokopy.

V skratke

Opozičná tlačová beseda z 14. októbra sa zvrhla na fiasko, keď z piatich plánovaných strán prišli len dve.
Alojz Hlina (SaS) sa rozhorčene pýtal, prečo stoja na tlačovej besede len traja, keď boli dohodnutí piati.
Vyplávala na povrch informácia, že PS, KDH a Demokrati o konaní tlačovej besedy vôbec nevedeli.
Ľuboš Blaha (Smer-SSD) označil Hlinov prejav za hysterický záchvat, ktorý ukázal, ako by vyzeralo vládnutie SaS – bordel, chaos a nenávisť.
Blaha obvinil PS z intríg voči iným stranám aj voči sebe navzájom a prirovnal ho k „farebnej pobočke“ politiky.
Blaha kritizoval KDH a jej lídra Majerského za pasivitu voči PS a označil ich za „poslušného mopslička dúhových extrémistov“.
Blaha zaútočil aj na OĽaNO a Igora Matoviča, pričom Šipoša a Jakaba označil za nesvojprávnych Matovičových „čípkov“.
Podľa Blahu je Hlinov prejav skvelý a opozícia by mala pokračovať v podobných tlačovkách, aby sa zapísala do dejín ako prvá koalícia, ktorá sa rozpadla pred svojím vznikom.

Blaha ďalej rozvinul svoju teóriu o tom, že celá opozícia, vrátane Demokratov, je len nástrojom v rukách zahraničných mocností, ktoré sa snažia destabilizovať Slovensko a priviesť ho pod svoj vplyv. Podľa Blahu je ich cieľom rozbiť tradičné slovenské hodnoty a nahradiť ich „progresívnou, liberálnou agendou“.

Odsúdil aj médiá, ktoré označil za „prostitútky korporátov“, a obvinil ich z tendenčného informovania a šírenia dezinformácií. Na záver vyzval občanov, aby si uvedomili vážnosť situácie a nenechali sa manipulovať „propagandou liberálnych extrémistov“, ale aby podporili „silnú a suverénnu slovenskú vládu“, ktorá ochráni národné záujmy..

Nič nie je pre pomery v „slovenskej opozícii“ také výstižné, ako tento titulok

– Opozičné fiasko – to nie je nič iné, ako dôsledok geniálneho ťahu R.Fica s urýchleným prijatím štátneho rozpočtu na 2027 a s pohrozením reálnymi predčasnými parlamentnými voľbami.

Týmto šachovým manévrom, ktorý opozícia buď podcenila, alebo jednoducho nedokázala adekvátne reagovať, sa Fico nielenže zabezpečil stabilnú pôdu pod nohami pre svoje vládnutie na dlhšie obdobie, ale zároveň elegantne rozbil akúkoľvek nádej na konsolidáciu a jednotný postup medzi opozičnými stranami. Panika, ktorá nasledovala po Ficovom ultimáte, odhalila hlboké trhliny v ich súdržnosti a potvrdila to, čo už mnohí tušili – absenciu spoločnej vízie a strategického uvažovania, ktoré by presahovalo dennodenné politické prekáranie.

Opozičné strany, namiesto toho, aby hľadali spoločné východiská a snažili sa premostiť svoje ideologické rozdiely v záujme vyššieho cieľa – oslabenia Ficovej pozície, sa utápali vo vzájomných útokoch a obviňovaní. Každá strana si hrala na vlastnom piesočku, s ambíciami, ktoré boli často neprimerané ich reálnemu vplyvu a podpore. Fico tak nemusel robiť takmer nič, len sledovať, ako sa jeho protivníci sami ničia.

Tlačová beseda opozície – bez účasti PS, KDH, a Demokratov. Boli tam zástupcovia SaS a Hnutia Slovensko. Na úvod sa nahnevane Alojz Hlina pýtal, prečo PS volalo Demokratov a KDH aby neprišli na toto spoločné vystúpenie opozície. Dúfa, že v sobotu 17.10. sa na Námestí SNP v Bratislave stretne všetkých 5 demokratických opozičných strán. Mária Kolíková dodala, že len spolu dokážu dosiahnuť zmenu.

Tento scenár, opakovane videný v slovenskej politike, len potvrdzuje, že opozícia, ak chce byť skutočnou alternatívou, potrebuje oveľa viac ako len kritiku vládnej moci. Potrebuje líderstvo, odvahu prijať nepopulárne rozhodnutia a predovšetkým, schopnosť spolupracovať aj s tými, s ktorými sa na prvý pohľad nezhoduje. Bez toho bude Fico a jeho koalícia vždy o krok vpred, využívajúc opozičnú rozhádanosť ako svoj najsilnejší tromf. A výsledok? Nekonečný cyklus opozičných fiask a triumfov vládnucej moci.