Objektívne, čo sme získali a čo sme stratili po 17. novembri 1989
17. november 1989 prebudenie alebo zánik? Po 36. rokoch od 17. novembra 1989, je čas, aby jasne zaznelo, že vynášanie tohto dátumu v našej histórií do nebies,
Súčasná politická garnitúra v súvislosti s revolúciou 17. novembra 1989, tlačí do hláv mládeži, iba samé chvály o nejakej slobode. Bez ohľadu na to, aby po 34. rokoch sa urobila analýza čo pozitívne a čo negatívne pre Slovensko 17. november priniesol. Navyše táto v súčasnosti už buržoázna politická špička na Slovensku preklamuje iba chválospevy po nastolení súčasného kapitalizmu. Zároveň zatracuje bývalý režim socializmu ba dokonca vydala aj zákon vraj o“ zločineckom systéme“. minulého režimu.
17. november nám priniesol:
1. Slobodu voľného pohybu občanov do zahraničia. Ale ako to v realite vyzerá? Ľudia, ktorí sú finančne situovaní, si užívajú v zahraničí luxusné dovolenky. Zazobanci a politickí papaláši si posielajú svoje deti do zahraničia študovať. Naproti tomu chudobné deti nemajú ani na cestu. Nie že by platili svojim deťom vybrané drahé školy. Papaláši ako Kňažko, Kollár, mnohí finančne situovaní herci a spol si idú do zahraničia vyhodiť z kopýtka. Napríklad pozrieť si významné kultúrne predstavenia, zahrať si na Floride golf a vychutnať si rôzne zábavky v New Yorku a podobne…
Naproti tomu státisíce občanov Slovenska, ktorí stratili prácu po tejto revolúcií, doslova vyhnala ich bieda opustiť svoje rodiny. Museli sa vydať napospas za ťažkou a menej hodnotnou prácou kdekade v zahraničí. Takto biednemu slovenskému ľudu pomohol voľný pohyb občanov, ktorý priniesol 17. november. Preto povedzte politici aj túto pravdu mládeži, aby vedeli čo znamenal 17. november 1989.
2. Sloboda pohybu voľného kapitálu.
Ako to v skutočnosti funguje a ako to zamávalo so Slovenskom a najmä so Slovenskou ekonomikou.? Tak to si nalejme tu čistého vína. Tento voľný pohyb kapitálu položil slovenský priemysel, slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo a celú ekonomiku. Vrátane sociálnej sféry na kolená. Nútený prevod štátneho vlastníctva do súkromných rúk sa za prvej vlády Mečiara a jeho vybraných aristokratov prešli následne všetky lukratívne podniky do vlastníctva zahraničných magnátov. Napríklad Východoslovenské železiarne, Duslo Šaľa. Chemlon Humenné, Ružomberské papierne, Slovenská energetika, ktorú doslovne bývalý predseda vlády Dzurinda s Miklošom – jeho pobočníkom daroval Talianom. Všetky slovenské banky sa odovzdali zahraničným bankám. To isté sa urobilo s poisťovňami.
Nezaujímavé podniky sa zrovnali so zemou ako cukrovary. Navyše za spolupráce so západnými politikmi a firmami sa zruinovalo slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, tým úmyselne sa znížil stav hovädzieho dobytka. Čím sa zrušili mnohé mliekárne s cieľom dovážať mäso, maslo, mlieko, syry i cukor, včítane takmer všetkých potravín.
Nasúkali nám veľké množstvá do každého aj menšieho mesta supermarkety a Hornbachy či z Nemecka, Anglicka, Francúzska a pod. Slovensko takto prišlo o veľké peniaze. Tie chýbajú ako v zdravotníctve, školstve, na financovanie diaľníc, na dôchodky a podobne. Pri tom odliv peňazí do zahraničia a obrovské zisky bankám, zo Slovenska robia chudobnú krajinu. To je len krátky výčet. No takto Slovensko pohybom voľného kapitálu prišlo o všetko a stalo sa závislou krajinou – kolóniou, ako hociktorá africká krajina, ktorú ovládol zahraničný kapitál.
Toto by ste mali vysvetľovať mládeži, ktorej podkladáte iba samochvály o slobode, ktorá v budúcnosti si tento problém bude musieť riešiť.. Takto vyzerá slovenská sloboda, na ktorú sa iba hrajeme pri voľbách.
Napísali sme
Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko
Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.

