Eduard Chmelár: Tódová si vymyslela ďalšiu búrku v poldecáku

• Kritika článku: Eduard Chmelár kritizuje článok Moniky Tódovej, ktorý považuje za konšpiračný a nepravdivý.
• Ochrana súkromia: Chmelár obhajuje právo na súkromie a kritizuje bulvárne médiá za zasahovanie do osobného života ľudí.
• Diplomatické nominácie: Vysvetľuje, že nominácie na diplomatické posty by mali byť založené na skúsenostiach a kvalifikácii, nie na osobných vzťahoch alebo sexuálnej orientácii.
• Politické závery: Odmieta tvrdenie, že stiahnutie nominácie bolo motivované pomstou alebo diskrimináciou, a namiesto toho to pripisuje štandardnej vládnej praxi.

Eduard Chmelár: MONIKA TÓDOVÁ OPÄŤ KONŠPIRUJE. Neustále ma prekvapuje, že ma ešte nejaká manipulácia Denníka N dokáže prekvapiť… Monika Tódová si vymyslela ďalšiu búrku v poldecáku. Tvrdí, že ministerstvo zahraničných vecí zrušilo vymenovanie končiaceho vedúceho Kancelárie prezidentky SR za veľvyslanca Slovenskej republiky v USA preto, lebo je gej a preto, lebo Ficova vláda sa chce pomstiť Zuzane Čaputovej…

Takto. Článok v Plus 7 dní o Metodovi Špačkovi považujem za naozaj nechutný a vrcholne primitívny.

Nikto nemá právo špárať sa vám v súkromí. Je len a len na vás, či chcete oboznámiť verejnosť so svojou sexuálnou orientáciou a nemôže to za dotyčnú osobu urobiť bulvárny týždenník. Mohol by som k tomu síce dodať, že v prípade Petra Pellegriniho mala redakcia vraj seriózneho Denníka N iný názor a rovnako nechutne ho nútila k verejnému vyhláseniu, ale nechajme to nateraz tak. Potiaľto som cítil povinnosť zastať sa Metoda Špačka a bodka.

Ale ak z tejto informácie Monika Tódová vyvodí, že mu zrušili vymenovanie za veľvyslanca z pomsty za Čaputovú a preto, že je gej… to už je konšpirácia, ktorá prekonáva tie najvykričanejšie „konšpiračné weby“. Naznačovať, že ak inkriminovaný článok vyšiel v časopise, ktorý vlastní finančná skupina Penta, tak za tým musí byť vládny Smer-SD, je taká smiešna konštrukcia, že to už budeme bližšie k pravde, keď povieme, že Denník N je tlačovým orgánom Progresívneho Slovenska a možno presnejšie, že Progresívne Slovensko je politickým orgánom Denníka N (pamätáte sa, ako niekoľko týždňov po voľbách varovali noviny Esetu progresívcov, ktorí sa dovtedy správali konštruktívne, že keď nepritvrdia, nájdu si inú stranu?).

Takže nie, Monika Tódová si opäť detinsky vymýšľa.

Stiahnutie nominácie bývalého kancelára prezidentky Čaputovej má dva racionálne dôvody. Ten prvý je, že na post veľvyslanca v takej kľúčovej krajine, akou sú bezpochyby Spojené štáty, sa nominujú tí najskúsenejší a najkvalitnejší diplomati. Pri všetkej úcte k pánovi Špačkovi, takéto kritériá jednoducho nespĺňa. To, že sa mal stať konzulom v USA jeho partner (presnejšie manžel, s ktorým sa zosobášil v Rakúsku) navyše vyvoláva podozrenia z rodinkárstva. Pán Špaček bol politickým nominantom progresívnej vlády Ľudovíta Ódora, ktorá si na poslednú chvíľu vymyslela aj takéto záchrany kariéry svojich ľudí. Druhým dôvodom je jednoducho fakt, že vláda má právo nominovať na kľúčové diplomatické posty ľudí, ktorým dôveruje. Nejde o žiadnu pomstu, ale prax, ktorú vykonávala aj Hegerova, Matovičova, Dzurindova či Radičovej vláda.

A ak sa chce Monika Tódová žalovať práve Spojeným štátom, vyvoláva to u mňa ani nie tak pohŕdanie ako skôr pobavenie. Práve USA sú totiž známe dosť odpudzujúcimi praktikami, že veľvyslancami sa stávajú predovšetkým lobisti a sponzori úspešného prezidentského kandidáta. Keby sme sa správali rovnako, tak by veľvyslancami za Slovensko boli Haščák, Kmotrík, Trnka a zrejme aj nejaká Pavlínka. Podčiarknuté sčítané, som presvedčený, že ministerstvo zahraničných vecí, ktorému záleží na dobrých vzťahoch so Spojenými štátmi, vyberie kvalitného kandidáta a vyjadrujem nádej, že si Monika Tódová nájde nejakú lepšiu tému na uhorkovú sezónu.

Eduard Chmelár FB