Eduard Chmelár: Naozaj to stálo za to? & Blúznenie paní Magdy

Eduard Chmelár: Naozaj to stálo za to? Nikdy ma nezaujímali fanatickí prívrženci politických strán, ktorí svojim favoritom slepo uveria a odpustia hocičo, ale ak si niekto vysvetlil moju kritiku správania vládnej koalície v otázkach zbrojenia tak, že alternatívou je súčasná opozícia, nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Už som poznamenal, že kým súčasná vláda nás vedie do pekla, opozícia tam našla skratku. Posledná relácia 360-ky s bývalou štátnou tajomníčkou MZV SR Magdou Vášáryovou a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským bola svojím spôsobom vtipná a opäť nám potvrdila, prečo takíto ľudia nie sú riešením, ale súčasťou problému.

Obaja hostia nedokázali zakryť nadšenie z masívneho zvýšenia zbrojenia, pričom ho zdôvodňovali rôznymi bájkami, z ktorých najabsurdnejšie bolo blúznenie pani Magdy, že do troch rokov nás Rusko napadne, lebo oni si už robia tanky do zásoby… No. V dnešnom svete si nemôžete byť istí ničím, ale fascinuje ma uvažovanie militaristov, ktorí si za každých okolností nájdu dôvody na zbrojenie.

Eduard Chmelár: Naozaj to stálo za to? & Blúznenie paní Magdy

Funguje NATO? Treba viac zbrojiť! Nefunguje NATO? Treba viac zbrojiť! Chceme európsku obranu v rámci NATO? Treba ešte viac zbrojiť! Nemáme nepriateľa? Treba sa pripraviť na horšie časy a viac zbrojiť! Donútili sme svojím zbrojením niekoho k väčšiemu zbrojeniu? Zbrojenie musí byť naša priorita! Ako to, že len samotné Rusko drží svet v šachu s výrazne menším vojenským rozpočtom ako všetci európski členovia NATO dohromady, ale namiesto zlepšenia efektivity z toho vždy vyvodíme, že treba ešte viac zbrojiť?

Pred vstupom do NATO dávali severské štáty o tretinu menej na obranu ako my, ale o tretinu viac na zdravotníctvo ako my (z podielu HDP). Po vstupe do NATO však Švédsko a Fínsko okamžite zmenili priority a začali radikálne zvyšovať zbrojenie na úkor sociálnych rezortov. Ako to, keď nás tu kŕmia propagandou, že obrana v rámci NATO je lacnejšia, len čísla neutrálnych štátov hovoria vždy niečo iné? Toto nám neprekáža? Toto nikdy nemalo nič spoločné so zvyšovaním bezpečnosti, ale len so zvyšovaním ziskov zbrojárskych koncernov.

Ale toto boli vždy priority opozície. Hegerova vláda sa rozhodla nakúpiť vojenskú techniku za 2 miliardy eur v čase, keď nevedela nájsť 790 miliónov eur pre Sociálnu poisťovňu a zo správy o hospodárení SP vyplynulo, že štát už nemá na starobné dôchodky a musí ich vyplácať z prebytkov rôznych fondov: z fondu invalidného poistenia, z fondu poistenia v nezamestnanosti, z fondu úrazového poistenia. A v tom istom čase – ešte pred vpádom ruskej armády na Ukrajinu – Michal Šimečka z PS navrhoval namiesto zvýšenia peňazí pre Sociálnu poisťovňu zvýšenie financií na obranu a blúznil o „vojenských misiách“ v Afrike a Ázii. Toto je len ukážka mentality súčasnej opozície a pripomienka pre tých, ktorí sa pokúšajú prekryť katastrofálne zlyhanie Matovičovej vlády a tvrdia, že Ficova vláda je najhoršia v dejinách. Pre podvodníkov určite.

Je zaujímavé, že podľa správy španielskeho centra mierových štúdií Delás potrebujeme niečo úplne iné, než je to, do čoho nás tlačia politici všetkých odtieňov. Ich odporúčania sú úplne jednoznačné: „Potrebujeme menej vojakov, menej vojenských lietadiel a zbraní, a namiesto toho potrebujeme viac lekárov, viac nemocníc a riešenia, ktoré uspokoja potreby a zaručia práva všetkých ľudí. Je načase zamyslieť sa nad tým, že vojenské výdavky pohlcujú veľké množstvo verejných zdrojov a poskytujú falošnú predstavu o bezpečnosti, ktorá nemá nič spoločné s potrebami väčšiny obyvateľov a s právom na prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, energetickej spravodlivosti, bývaniu a vyššej kvalite života. Je preto načase požadovať zmenu priorít a presun zdrojov, a to predovšetkým prevedením prostriedkov z vojenského rozpočtu do položiek súvisiacich s budovaním nových bezpečnostných systémov slúžiacich všetkým ľuďom.“

Od Magdy Vášáryovej a Miroslava Wlachovského nečakám nejaké intelektuálne preťaženie, ale aj tak ma vždy prekvapí, čo dokážu zadrieť. Tentoraz bolo nepochybne vrcholom ich predstavenia ospravedlňovanie totálne ponižujúceho správania Marka Rutteho voči Donaldovi Trumpovi. Bez váhania sa zhodli na tom, že ak bolo výsledkom dosiahnutie dohody o zbrojení, tak „to stálo za to“…

Neuveriteľné. Na jednej strane tento typ neustále škandalizuje akékoľvek pochybnosti o súčasnom európskom projekte, na strane druhej sú schopní zniesť akékoľvek ponižovanie od amerického hegemóna, bez ktorého sú bezradní a nevedia, čo majú robiť. Keď ich donúti nezmyselne zbrojiť, ponížene mu poďakujú, hoci hneď na druhý deň prezident USA obnoví obchodnú vojnu s Európou a v Bruseli, Berlíne či v Prahe si ani len nekladú otázku, či je toto ešte stále spojenec a či sme my niečo viac ako vazali, keď si nedokážeme ochrániť ani tie najzákladnejšie záujmy. A český ministsr zahraničných vecí Lipavský sa vysmieva španielskemu premiérovi, či si chce pokaziť vzťahy s americkým prezidentom… Kto to je, ak dobrým vzťahom s jedným rozmarným autokratom podriaďujeme úplne všetko?? Ríšsky protektor?

V každom prípade pánovi Wlachovskému gratulujeme za prejavený stupeň servilnosti a posielame mu tričko „Daddy’s boy“, aby sa hrdo zaradil do šíku mládencov oddaných telom i dušou americkému impériu, poctivo čakajúcich na svoju životnú príležitosť krátkeho rektálneho alpinizmu. Určite sa mu to podarí, Donald má rád submisívnych chlapcov.

Eduard Chmelár FB

---

---