Michal Zoldy „NIE JE DONALD TRUMP CVOK?“

Michal Zoldy: „NIE JE DONALD TRUMP CVOK?“. Takúto nečakanú otázku som včera dostal od môjho dlhoročného známeho. Zaujala ma okrem nečakanosti aj svojou priamosťou a hádam aj aktuálnosťou. Najmä po predvčerajšom dlhočiznom mentorskom vystúpení prezidenta USA na valnom zhromaždení OSN v New Yorku, v ktorom ako nejaký viktoriánsky riaditeľ prísnej súkromnej školy pospŕdal, alebo naopak pochválil, svojich žiakov za prospech a správanie.

Michal Zoldy „NIE JE DONALD TRUMP CVOK?“

Nuž, predovšetkým, ja nepatrím k slovenským psychiatrom alebo psychológom toho typu, aký sa tu predviedol a kolektívne, priam až historicky, strápnil nie tak dávno keď sa ich viacero podujalo komentovať, či skôr diagnostikovať, nášho premiéra krajne nevhodným spôsobom na diaľku verejne bez toho, že by sa s ním osobne stretli. Na to sme tu poniektorí našťastie nezabudli. To po prvé.

Po druhé, v dnešnom bláznivom svete, plnom nevyspytateľnosti a absurdných protirečení, je dosť miesta pre odchýlky od normálu, ak o niečom takom ako „normál“ môžeme hovoriť. Lebo kadekomu sem tam preskočí bez toho, že by išlo hneď o nejakú diagnózu. Hocikto dnes vylezie na tribúnu na nejakom námestí a rozziape sa tam v tranze tak, že ak by sa videl o pár rokov na videozázname, tak sa chytí za hlavu čo to tam vystrájal. A možno sa za tú hlavu chytí nie až po rokoch, ale hoci aj po pár dňoch, keď mu v nej odznie vplyv psychotropnej látky, ktorú užil krátko pred tým, ako na pódiu schmatol do ruky mikrofón pred davom šalejúcich ľudí. To tu dnes vidíme bežne.

Pokiaľ ide o Trumpa, lebo o ňom tu je teraz reč, ten človek sa má exemplárne rád. Každý sa máme rád, to je normálne, veď to schvaľuje aj Biblia, ktorú on uznáva, ale Donald Trump sa má naozaj extrémne rád. Myslím, že trpí navyše aj značným stupňom politického mesiášstva a velikášstva. Na Slovensku si o ňom všelikto myslí všeličo. Naši domáci neoliberáli napríklad smútia za senilným Bidenom, oplakávajú prehru Kamaly a len s ťažkosťami prehĺtajú tú bolestivú ranu, že práve konzervatívny kresťan Trump sa stal hlavou štátu, ktorý oni vždy tak slepo bez výhrad adorovali.

Mnohí iní jasali, že konečne je tu ten správny americký prezident, čo dá do laty všetkých dúhových aj nedúhových slniečkárov nielen doma ale aj na celom svete. Ja som nejasal, skôr som s veľmi miernym optimizmom nabádal v komentároch k zdržanlivosti. U Trumpa totiž nikdy nevieš na čom si – v jednu chvíľu napríklad vystupuje ako najväčší kamarát Viktora Orbána a familiárne volá na verejnom podujatí nášho premiéra krstným menom, no vzápätí, vlastne takmer vzápätí, vie obom položiť nôž na krk kvôli ruskej rope a ruskému plynu.

Lebo si neuvedomuje, že tu v našich stredoeurópskych končinách nebeháme po uliciach s oranžovou šiltovkou na hlave ako zmyslov zbavení a nekričíme „America First!“, ale snažíme sa starať sa o naše vlastné národné, štátne a v neposlednom rade aj existenčné záujmy s ohľadom na to, kde sa geograficky nachádzame. Ako to múdry maďarský minister zahraničia Szijjártó taktne pripomenul z Budapešti hneď po Trumpovom prejave v New Yorku.

Rovnako sa jednu chvíľu už už zdá, že nadobro vyhodil z Bieleho Domu ukrajinského prezidenta škandalóznym spôsobom za drzosť a nevychovanosť, nabáda ho k úctivosti a ide tak ďaleko, že si nedlho na to nečakane pozve prezidenta Putina na Aljašku a potľapkáva ho tam po pleci ako priateľa a div nie spojenca, no prejde len pár týždňov a už zas otáča o 180 stupňov. Presne v duchu flexibilného využitia hesla „Turnig point USA“ (čiže bod obratu USA) a už je zas so Zelenským pusipajtáš a hecuje ho dobyť spolu so zdisciplinovanou Európskou úniou naspäť všetky stratené územia a ísť ešte ďalej, pravdepodobne až kamsi na Moskvu.

Ako praktizujúci kresťan katolík mám isté skromné dôvody súhlasiť s Trumpom privátne v svetonázorovej a ideologickej oblasti, napríklad aj pokiaľ ide o statočného Charlieho Kirka. Toho tu ešte pred dvomi týždňami nik nepoznal ale odrazu po jeho násilnej smrti je vďaka Google každý na neho expert a nájde sa dokonca aj taký, ktorý teraz na nebohého Kirka povýšenecky hádže lopaty komentátorského blata.

Ja nie, ja s Kirkom súhlasím.

Pokiaľ ide o Trumpov neochvejný postoj k Izraelu, lebo ten mnohým oprávnene vadí, tak tu chcem upozorniť na Mearsheimerovu knihu o Izraelskej lobby a americkej zahraničnej politike. Tam je vysvetlené všetko a nech sa nik nenádejá, že sa ktorýkoľvek americký prezident v tomto smere zmení. Ostatne, už sa Trump nedávno dokonca hotoval urobiť z Izraelom vyprataného a zbombardovaného pásma Gazy lukratívne zábavné prímorské letovisko v štýle Las Vegas alebo Disneyland. Tak čo sa čuduješ?!

No a nakoniec, pri otázke môjho známeho či je Trump cvok alebo nie, dovolím si ešte pripomenúť aj jeho vážne mienený šokujúci návrh pripojiť Kanadu k svojmu územiu, teda urobiť z nej 51. štát USA. Ten sa v Kanade samozrejme nestretol s pozitívnym ohlasom. Rovnako ako sa nestretla s pozitívnym ohlasom ani jeho veľmocenská idea privlastniť si aj obrovské Grónsko, kde sa mu na odpor postavila nielen dánska premiérka ale aj všetci rozumní Eskimáci a ostatní vystrašení obyvatelia večným ľadom pokrytého bieleho ostrova.

A na samý záver jedno zamyslenie. Ak by sa niekto správal vo svojom štáte k veľkej americkej menšine tak, ako sa správalo vedenie Ukrajiny k etnickým Rusom na východe, ten štát by bol nielen zbombardovaný, ale komplet obsadený aj s jeho hlavným mestom.

Je Trump cvok alebo nie? Na to nech si odpovie každý sám. V kvíze ti tú otázku radšej nik nepoloží…..

Michal Zoldy TG

---

---

---