Agresia USA vo Venezuele

Zdielajte....

Agresia USA vo Venezuele, alebo aké je pozadie tohto zločinu. Ak by sme mali definovať, čo sa udialo včera nadránom vo Venezuele, kedy jednotky Delta Force uniesli venezuelského prezidenta Madura, bol by to jasný akt štátneho terorizmu. Takmer každému štátu, hádam s výnimkou USA a Izraela, by sa takýto akt nevyplatil, nasledovali by po ňom tvrdé medzinárodné sankcie.

Bohužiaľ, dvojité kilometre v zahraničnej politike sú štandardom.

Poďme si teda priblížiť, o čo v skutočnosti ide. Venezuela je štát s najväčšími zásobami ropy na svete. V ostatnom čase jej export nie je veľmi vysoký, lebo vďaka sankciám západu obnova ťažiarenskej techniky a nedostatok náhradných dielov spôsobili, že Venezuela, dokáže ťažiť len zlomok toho, čo by inak mohla. Je to spôsobené tým, že po desiatkach rokov, kedy nerastné bohatstvo Venezuely kontrolovalo zopár oligarchických rodín, úzko naviazaných na americké ropné koncerny, nastali po bolívarskej revolúcii, teda po roku 1998, kedy sa k moci dostal demokraticky zvolený Hugo Chavez, nastalo znárodnenie ťažiarenského priemyslu, ako aj bankového sektora.

Bezuzdné drancovanie národného bohatstva sa zastavilo a príjmy z ropy sa presmerovali na rôzne vzdelávacie, zdravotnícke a humanitárne programy. Za túto „drzosť“ samozrejme Venezuela trpela. Prišli sankcie, pokusy o vojenský prevrat, ktoré boli chvalabohu neúspešné. Venezuela sa však napriek tomu držala. Našla si nových spojencov, Rusko, Čínu, africké a ázijské krajiny, predovšetkým zo skupiny krajín BRICS. Situácia sa zhoršila po smrti prezidenta Chaveza, kedy sa jeho nástupcom stal jeho viceprezident Maduro. Krajina sa začala potácať v nestabilite a jeho vláda začala mať autokratický charakter.

To samo o sebe však nijako neoprávňuje k tomu, aby nejaká mocnosť uniesla hlavú štátu a pokúsila sa zásadným spôsobom zmeniť jeho smerovanie.

No a práve to sa stalo, aj keď nikomu súdnemu nie je jasné, akým spôsobom sa to má dosiahnuť. Jednotky Delta Force síce uniesli prezidenta Madura, ale celá garnitúra, ktorá tvorí jeho vládu ostala v podstate nedotknutá. Vo Venezuele neostali žiadne okupačné jednotky, ktoré by samé prevzali moc, alebo vytvorili z opozície akúsi bábkovú kolaborantskú vládu, ktorá by poslušne plnila zadania USA. Aktivity Trumpovej administratívy nedávajú žiadnu logiku.

Tlačová konferencia v Trumpovom floridskom sídle Mar- a-Lago bola len zmesou iracionálneho narcisizmu, scestných tvrdení a bohorovnosti. Osud Venezuely je tak neistý. Zdá sa však, že pýcha predchádza pád, a budúcnosť Venezuely ako surovinového prívesku USA, nemusí byť vôbec jasný. Nieto žiadnych indícií, že by vládu mala v dohľadnej dobe prevziať proamerická opozícia. Činnosť Trumpovej administratívy je čoraz iracionálnejšia. A ukazuje sa, že je to nakoniec aj dobre. Ak je zmyslom americkej politiky saturovať už aj tak extrémne hypertrofované ego prezidenta Trumpa, napriek tomu, že to nebude mať žiadne relevantné výsledky, je to tá lepšia verzia budúceho vývoja.

Roman Michelko YT