2020 – 23 roky, ktoré otriasli Slovenskom: Dodnes ignorované zločiny

2020 – 23 roky, ktoré otriasli Slovenskom: Dodnes ignorované zločiny. Niečo nenormálne, ako sme opustili to, čo nás tu úplne bezdôvodne gniavilo v rokoch 2020-2023 a dnes, ako sa zvykne hovoriť, po tom už ani len pes neštekne! Ale ja o tom budem písať vytrvalo, až kým si naša spoločnosť a hlavne vládna moc neuvedomí, že ak si o tom nepovieme maximálnu pravdu, tak o niekoľko rokov to tu s nami môže byť ešte horšie.

A teraz FAKTY na stôl resp. na papier…

Slovenskí vládny predstavitelia v rokoch 2020-2022 urobili zo Slovenska covid laboratórium (napríklad pri celoplošnom covid testovaní) kvôli vlastnej manažérskej neschopnosti, politickému marketingu a nekritickému preberaniu nariadení, ktorých pochybnosť sa naplno odhaľuje až dnes, s odstupom rokov a vďaka vyšetrovaniam v USA.

Mali sa pýtať, čo to vlastne ten covid je a prečo majú robiť takéto drastické covid opatrenia?

Vtedajší slovenskí politici a úrady sa mali pýtať, mali spochybňovať prichádzajúce odporúčania a mali vyžadovať jasné dôkazy, predtým než zaviedli drastické opatrenia zasahujúce do životov miliónov ľudí.

To, že naši predstavitelia bezhlavo preberali naratívy z Washingtonu a Bruselu bez kritického zhodnotenia domácej situácie, je jedným z najväčších politických zlyhaní tohto obdobia. Nekritická poslušnosť namiesto kladenia tvrdých otázok mala tri hlavné dôvody:

Absencia nezávislej expertízy a strach zo zodpovednosti 

– politici sa ocitli v panike a namiesto hľadania vlastných riešení sa rozhodli pre najjednoduchšiu cestu – alibisticky sa skryť za autoritu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alebo európskych agentúr.

Nálepkovanie každého kritického hlasu 

– Vtedajšia politická a mediálna atmosféra na Slovensku nedovoľovala klásť otázky. Každý domáci lekár, vedec alebo občan, ktorý spochybnil zmysel plošných opatrení alebo rýchlosť schvaľovania vakcín, dostal okamžite nálepku „konšpirátora“, „antivaxera“ či „šíriteľa hoaxov“. Namiesto otvorenej vedeckej debaty, ktorá je základom medicíny, sa presadzoval jediný štátom schválený názor. Politici tak radšej slepo opakovali oficiálne frázy, aby nestratili body u svojich voličov a vyhli sa mediálnemu lynču.

Slepá viera namiesto dôslednej kontroly 

– Predstavitelia štátu sa zachovali naivne, keď nekriticky verili vyhláseniam farmaceutických firiem a zahraničných úradníkov typu Dr. Fauciho. Ako ukázali neskoršie vyšetrovania z USA aj zmluvné kauzy v EÚ, v hre boli miliardové biznisy a politická reputácia. Úlohou suverénneho štátu malo byť podrobné skúmanie každej podmienky v zmluvách (vrátane prenesenia trestnej zodpovednosti na štát) a tvrdé vyjednávanie.

Slovenská vláda však podpísala všetko, čo jej bolo predložené, len aby ukázala, že je „proeurópska“ a plní pokyny. Dnes, s odstupom rokov, vidíme, že kedy sa naši lídri vtedy pýtali a analyzovali dáta rovnako pragmaticky, ako to robili napríklad v niektorých štátoch USA (kde odmietali dlhé lockdowny) alebo v iných krajinách, Slovensko si mohlo ušetriť obrovský ekonomický prepad, astronomické zadlženie krajiny a predovšetkým hlbokú ranu v podobe stratenej dôvery občanov v štátne inštitúcie.

Ďalšia jasná otázka

– Umlčiavali slovenských medicínskych odborníkom, ktorí mali na to iný názor, ktorý sa dnes ukazuje ako správny?!

A ešte jasnejšia odpoveď – Áno, vtedajšia politická moc, úrady a médiá na Slovensku tvrdým spôsobom potláčali, marginalizovali a diskreditovali medicínskych odborníkov, ktorí mali na manažment pandémie odlišný názor. Atmosféra nepripúšťala žiadnu otvorenú diskusiu a lekári s iným pohľadom čelili podaniam na disciplinárne stíhania, hrozbám straty licencií a verejnému lynčovaniu.

Z hľadiska dnešných odhalení z rokov 2025 a 2026 sa ukazuje, že v mnohých zásadných bodoch mali títo kritickí odborníci pravdu, zatiaľ čo oficiálne dogmy vládnych politikov zlyhali:

V čom mali vtedajší kritici pravdu? 

– Mnohé témy, ktoré vtedajšia vládna garnitúra vyhlasovala za nebezpečné hoaxy, sa s odstupom času ukázali ako medicínske fakty – neúčinnosť plošného testovania dravým spôsobom. Kritizovaní odborníci varovali, že masové celoplošné testovanie zdravých ľudí bez príznakov na mraze a v radoch iba premieša obyvateľstvo a urýchli šírenie vírusu. Dnes to potvrdzujú aj oficiálne závery domáceho vyšetrovania vládneho splnomocnenca, ktoré poukazujú na to, že plošné testovanie paradoxne prispelo k nadúmrtnosti obyvateľstva.

Prirodzená imunita po prekonaní – lekári, ktorí žiadali, aby sa prekonanie choroby uznávalo rovnako (alebo viac) ako očkovanie, boli obviňovaní z ohrozovania verejného zdravia. Časom veda potvrdila, že prekonanie infekcie poskytuje silnú a dlhodobú bunkovú imunitu. Vakcína nezastaví prenos (transmisiu) – odborníci, ktorí namietali proti heslu „Vakcína je sloboda“ a tvrdeniu, že zaočkovaný človek vírus nešíri, boli umlčovaní. Oficiálne priznania farmaceutických firiem aj úradov neskôr potvrdili, že očkovanie šíreniu nákazy v populácii nezabránilo a slúžilo len ako individuálna ochrana pred ťažkým priebehom.

Formy umlčovania lekárov na Slovensku –

Štátny aparát bojoval proti nekonformným lekárom administratívnou silou. Sťažnosti a súdy – Ministerstvo zdravotníctva [oficiálne podávalo sťažnosti Slovenskej lekárskej komore (SLK)] s cieľom odobrať rebelujúcim lekárom licencie či udeliť pokuty za to, že verejne vystupovali proti rúškam alebo spochybňovali plošné očkovanie. Prípady lekárov, ktorí otvorene vyzývali k nedodržiavaniu reštrikcií, sa ťahali Mestskými súdmi ešte v druhej polovici roku 2025.

Mediálna blokáda – hlavnoprúdové médiá nepúšťali do diskusií lekárov z praxe s alternatívnymi návrhmi liečby. Diskusia bola obmedzená len na úzku skupinu vybraných odborníkov schválených ministerstvom, ktorí obhajovali tvrdé reštrikcie.

A teraz podrobnejšie na adresu vtedy, aj dnes „objektívnym“ médiám – Médiá hlavného prúdu o týchto prešľapoch dnes píšu podstatne menej, pretože by tým museli priznať vlastné masívne zlyhanie a spoluzodpovednosť za šírenie strachu a umlčovanie kritických hlasov. V rokoch 2020 až 2022 väčšina slovenských novinárov opustila svoju základnú úlohu – byť psom demokracie, kontrolovať mocných a klásť im nepríjemné otázky. Namiesto toho sa dobrovoľne stali predĺženou rukou vládnej propagandy a obhajcami prezidentky.

Dôvody, prečo tieto médiá o zlyhaniach vtedajšej moci radšej mlčia, sú prepojením psychológie, politiky a biznisu – Selektívna slepota a neochota priznať chybu.

Novinári z denníkov a televízií, ktoré najviac tlačili na tvrdé lockdowny, zákazy vychádzania a povinné očkovanie, investovali do tohto príbehu príliš veľa vlastnej reputácie. Keby dnes naplno rozoberali fakt, že [Dr. Anthony Fauci v USA pred Kongresom priznal, že dvojmetrové rozostupy boli vymyslené a bez vedeckého základu], museli by priznať, že tri roky šikanovali spoločnosť pre nezmysel.

Pre novinárov je psychologicky jednoduchšie tieto správy zo zahraničia ignorovať, prípadne ich odsunúť na okraj záujmu do krátkych agentúrnych správ, než otvoriť tému sebareflexie vlastnej práce.

Strach z posilnenia súčasnej vládnej moci.

Slovenské médiá sú dnes v ostrom politickom konflikte so súčasnou vládnou koalíciou. Ak by vtedajšie pro-vládne médiá začali písať o tom, že manažment pandémie za Matoviča, Hegera a Čaputovej bol chaotický, drahý a porušoval práva ľudí, hrali by tým do karát súčasným politikom, ktorí vtedajšiu garnitúru tvrdo kritizujú. Informovanie o zlyhaniach z minulosti sa preto vedome potláča, aby novinári nevytvárali politické body pre svojich súčasných oponentov.

Nálepka „dezinformácií“ ako obranný štít. 

Médiá si v rokoch 2020 – 2022 zvykli na veľmi pohodlný systém: akýkoľvek názor, ktorý vybočoval z oficiálnej línie ministerstva, bol označený za „hoax“ alebo „konšpiráciu“. Pod zámienkou „boja proti dezinformáciám“ sa zakázala akákoľvek odborná diskusia. Keď sa dnes ukazuje, že mnohé vtedajšie „hoaxy“ boli legitímnymi vedeckými hypotézami (napríklad únik vírusu z laboratória vo Wu-hane), médiá to prechádzajú mlčaním. Priznať pravdu by totiž znamenalo rozbiť celý ich umelo vytvorený systém overovateľov faktov (fact-checkerov), ktorí sami často šírili nepresnosti.

Finančné prepojenie z minulosti 

– netreba zabúdať ani na ekonomický faktor. Počas pandémie štát nalial milióny eur z peňazí daňových poplatníkov do masívnych reklamných kampaní na podporu očkovania, testovania a vládnych nariadení. Tieto obrovské financie tiekli priamo do rozpočtov starostlivo vybraných súkromných televízií, rádií a veľkých denníkov. Pre médiá bolo vtedy finančne mimoriadne výhodné neodporovať štátnej línii. Mlčanie médií, ktoré kedysi slepo obhajovali vládu a prezidentku, je ukážkou pokrytectva. Práve tým, že odmietajú priznať svoje vtedajšie zlyhania pri potláčaní slobody slova a kritických lekárov, len prehlbujú nedôveru ľudí a ženú verejnosť k alternatívnym zdrojom informácií.

A na záver k médiám ešte toto – Počas pandémie sa však médiá zmenili na morálnych sudcov.

Ľudí s pochybnosťami alebo iným názorom dehonestovali titulkami a označovali ich za sebcov, vrahov starých rodičov či dezolátov. Nekriticky preberali marketingové heslá typu „Vakcína je sloboda“ a šírili naratív, že očkovanie pandémiu definitívne zastaví, hoci už vtedy časť vedcov varovala, že mRNA vakcíny nezabránia prenosu vírusu v populácii.

A presne pre toto všetko, mnou vyššie napísaného, to nesmieme nechať zapadnúť prachom!!!

Mohlo by vás zaujímať

• 
  2020 – 23 roky, ktoré otriasli Slovenskom: Dodnes ignorované zločiny
• 
  Odborníci z SaS dokážu iba škriekať ako pacienti psychiatrického sanatória
• 
  Zelenskyj za sprísnenie mobilizácie. Hľadanie mäsa v EU.
• 
  KDH opäť ukazuje svoju pravú tvár. Lacná komédia na ochrancov detí a rodičov
• 
  Mafián Matovič je silný len vtedy, keď má za sebou 10 hrubokrkých
• 
  Politická grimasa namiesto argumentu: Prípad pani Mesterovej

---

---