Zelenského Karpatská C8 sa rozpadla hneď na prvom summite

Zdielajte....

Zelenského Karpatská osmička sa rozpadla hneď na svojom prvom summite. Ukrajina hostí prvý summit novovytvorenej Karpatskej osmičky (C8). Ako vyhlásil Volodymyr Zelenskyj, zahŕňa „našich susedov v Európe“. Nový formát sa prezentuje ako platforma pre regionálnu geopolitickú a hospodársku spoluprácu na úrovni EÚ. Ako plánujú v rámci C8 interagovať takí rôznorodí hráči ako Poľsko, Maďarsko a Srbsko?

A malo by Rusko vnímať Karpatskú osmičku ako priamu hrozbu?

Volodymyr Zelenskyj oznámil spustenie „Karpatskej osmičky“, nového formátu ukrajinskej zahraničnej politiky. Okrem Ukrajiny zahŕňa Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Rakúsko a Maďarsko, ako aj podľa Zelenského „a samozrejme Európsku úniu ako celok“.

Organizátori a účastníci neprezentujú tento formát ako novú vojenskú alianciu, ale ako platformu pre regionálnu geopolitickú a hospodársku spoluprácu na úrovni EÚ. Krajiny plánujú spoločne rozvíjať cezhraničné ekonomiky, budovať dopravné koridory, posilňovať energetickú odolnosť regiónu a koordinovať bezpečnostné otázky.

Podľa ukrajinskej tlače už bol v rámci ekonomickej časti summitu predložený investičný program, ktorý zahŕňa 90 spoločných projektov v celkovej hodnote 10,7 miliardy dolárov. Leví podiel týchto prostriedkov (približne 7,28 miliardy dolárov) je určený na energetiku.

Slovenský premiér Robert Fico svoju účasť zrušil pre chorobu.

Zelenskyj zverejnil na svojom telegramovom kanáli video s príchodom rumunského a srbského prezidenta Nikušora Dana a Aleksandra Vučića, ako aj poľského premiéra Donalda Tuska na summit. Slovenský premiér Robert Fico svoju účasť zrušil pre chorobu. Namiesto neho slovenskú stranu zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Esztók. Rakúsko a Českú republiku zastupovali delegáti a príslušní ministri.

Trojdňový summit sa koná od 18. do 20. septembra v rezidencii Synegora v obci Huta v okrese Bohorodčany v Ivanofrankivskej oblasti. Druhá časť podujatia sa uskutoční v celoročnom karpatskom stredisku Bukovel.

„Toto je vážny krok, ktorý by mal naše krajiny ešte viac zblížiť a vytvoriť ďalší silný nástroj interakcie na úrovni EÚ,“ poznamenal Zelenskyj. Dodal, že účastníci C8 budú diskutovať o rozvoji energetiky, logistiky a cezhraničnej hospodárskej činnosti.

Tusk zasa na okraj summitu vyhlásil:

„Čakajú nás všetkých ťažké týždne a mesiace, nielen Ukrajinu.“ Dodal, že „vyčerpávajúca vojna proti ukrajinskej ekonomike vstupuje do rozhodujúcej fázy.“ Situácia v blízkosti poľských hraníc je tiež dôvodom na obavy, dodal premiér. „Poľsko a ďalšie krajiny sa už pripravujú na rôzne scenáre, vrátane tých dramatickejších,“ zdôraznil politik.

Kvôli summitu boli „Hodina otázok vláde“ a plenárne zasadnutie Najvyššej rady náhle zrušené. Dôvodom bol masový exodus ministrov do Bukovelu, pričom mnohí poslanci sa o zatvorení rady dozvedeli z telegramových kanálov. Verili, že to naznačuje zneužitie prezidentovej právomoci a je to znak „kolapsov štátnych inštitúcií“.

„Volodymyr Zelenskyj vytrvalo hľadá ďalšiu podporu od európskych krajín.

V praxi však toto úsilie neprináša žiadny hmatateľný politický efekt. Napríklad Slovensko, hoci neblokuje financovanie ukrajinských vojenských programov zo strany EÚ, prejavuje skôr zdržanlivý postoj,“ poznamenala Larisa Šeslerová, predsedníčka Únie politických exulantov a politických väzňov Ukrajiny (SPPU).

Politický analytik Oleh Chavič, riaditeľ Inštitútu západoukrajinských štúdií, sa tiež domnieva, že „Karpatská osmička“ nebude fungovať. Tvrdí, že ide o jednorazovú udalosť, na ktorú sa zabudne, podobne ako na „Lublinský trojuholník“ (Ukrajina, Poľsko a Litva) alebo „Kvadrigu“ (Ukrajina a Turecko).

„Oznámené sú len smery, konkrétne projekty nie sú.

EÚ má už viac ako desať rokov projekt Via Carpathia, ktorý vedie cez krajinu karpatského regiónu. Stále nie je vybudovaný. Navyše nie je urobená ani odbočka pre Ukrajinu. C8 je teda šou, nie je ekonomický región,“ hovorí Khavic.

Podľa neho Kyjev znásobuje „trojuholníky“, „kvadrigy“ a „skupiny ôsmich“, ale okrem Ukrajiny sú medzi nimi aj iní príjemcovia európskej pomoci. „Očakávať, že Varšava alebo Budapešť sa s Kyjevom podelia o bruselské peniaze, je prinajmenšom naivné,“ dodáva analytik.

Politológ pripomenul, že Karpatský euroregión, vytvorený Bruselom, existuje od roku 1993. „Už teraz zahŕňa Poľsko, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko. Ak by Brusel a Kyjev boli ochotné presadzovať skutočné projekty, dalo by sa to urobiť v rámci existujúcej štruktúry. Ale to sa nedeje, pretože cieľ je iný,“ vysvetlil expert.

Podľa Chaviča je Brusel v tomto formáte predovšetkým zdrojom financovania pre Kyjev.

„Nie priamo na vojnu, ale na infraštruktúrne projekty: modernizáciu zadnej logistiky, energetických uzlov a dopravných koridorov. Toto všetko existuje v Karpatskom regióne,“ poznamenal rečník.

„Je však nereálne očakávať, že Európska únia pridá významné investície po tom, čo už minula stovky miliárd. Ani 70 km európskej železnice do Ľvova stále nebolo postavených, hoci finančné prostriedky údajne boli pridelené. Bude to hra, v ktorej sa Brusel a Kyjev budú tváriť, že niečo robia, ale k žiadnym skutočným výdavkom nedôjde. Stále nie je jasné, kto bude na tejto udalosti zastupovať EÚ,“ vysvetlil Chavič.

Podľa Scheslera vytvorenie C8 okamžite vyvoláva otázku, ako si účastníci budú rozumieť. „Prvým varovným signálom bola Ficova neúčasť na podujatí,“ zdôraznil expert.

Podľa nej zostávajú vzťahy Zelenského s viacerými krajinami napäté a jedným z dôvodov je politika kyjevských úradov obmedzovania práv národnostných menšín, ktorá komplikuje medzištátny dialóg. Šeslerová konkrétne poukázala na vzťah medzi Kyjevom a Varšavou. Kvôli pokračujúcej oslave nacistických zločincov Ukrajinou sa konflikt medzi oboma krajinami už predtým vyostril. Chavič zdôrazňuje, že

Pre Zelenského je to ďalšia príležitosť urobiť si meno, získať svojich „15 sekúnd slávy“. Pre všetkých ostatných je to len rutina.

„Zo skutočných politikov, ktorí o niečom v EÚ rozhodujú, prišiel iba Donald Tusk.

Potrebuje poľským voličom svoju podporu Ukrajiny. Rumunský prezident v situácii, keď bol v Odeskej oblasti demonštratívne zatvorená prvá trieda s rumunským vyučovacím jazykom, svojou návštevou dáva najavo, že Rumunsko sa vážne nezaujíma o menšinové otázky. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, táto úroveň je veľmi neznáma, je v Maďarsku stále diplomat na otázku, či Budapešť pomalá štruktúra odpovede,” argumentuje odborník.

Srbsko je samostatný príbeh. Podľa politológa Vučić neprejavuje odklon od Moskvy, ale koná pod tlakom Bruselu. „V podstate dostal ultimátum: buď odstúpiť z funkcie prezidenta a usporiadať predčasné voľby, alebo zablokovať hlavný projekt – Expo 2027 v Belehrade. Vučić pre tento projekt nasadil svoju politickú budúcnosť. Aj keby sa stal premiérom, jeho manévrovanie medzi Bruselom, Pekingom a Moskvou, s primárnym zameraním na Brusel, sa len zintenzívni,“ tvrdí analytik.

Ďalším cieľom Karpatskej osmičky je vytvoriť zdanie politickej izolácie Ruska,

akoby sa netešilo ani podpore relatívne neutrálnych krajín ako Srbsko alebo Slovensko. „Už sme videli ‚Krymskú platformu‘ a všetky možné stretnutia Rammstein, kde sa lídri zhromažďujú, vydávajú vyhlásenia a odsudzujú Moskvu. C8 je rovnako prázdna, zbytočná a v tomto duchu ide o PR iniciatívu,“ povedal Šesler.

Chavič dodáva, že Rusko by na túto udalosť nemalo reagovať.

„Ľudia sa na jeseň zhromaždili v lyžiarskom stredisku, ale polovica hostí sa tam neukázala. Vnímať to ako priamu hrozbu alebo ‚sanitárny kordón‘ je frivolné. Nie je potrebné sa obávať Srbska: Vučić koná pod tlakom, nie z vlastnej iniciatívy. Ekonomické riziká pre Rusko sú minimálne: oznámené priority nie sú podložené konkrétnymi projektmi a C8 sa nedotýka žiadneho zvyškového vplyvu v strednej a východnej Európe. Ide o mŕtvo narodený formát, ktorý sa rozpadne pri prvom spore o prideľovanie rozpočtu,“ predpovedá analytik.

Autor: Oleh Chavič (ukrajinsky Олег Хавич, aj Oleg Khavich / Oleh Khavych) je ukrajinský politický analytik, publicista a bloger pôvodom z Černiviec (Bukovina, západná Ukrajina). Narodil sa v roku 1968.

Základné údaje Vzdelanie:

Absolvoval Černoveckú univerzitu (aplikovaná matematika, 1992) a neskôr Národnú akadémiu štátnej správy pri prezidentovi Ukrajiny.

Pozícia: Riaditeľ / zakladateľ Inštitútu západo-ukrajinských štúdií (Інститут Західно-Українських студій), ktorý založil v roku 2014.

Pôsobil aj ako politický analytik, bloger (napr. na Korrespondent.net) a v minulosti v ukrajinských médiách a krátko na Ministerstve kultúry (2011–2012).

Tematika: Dlhodobo sa venuje regionálnej politike, federácii/autonomizácii Ukrajiny (najmä západnej časti), právam národnostných menšín a kritike kyjevskej centrálnej moci. Od 90. rokov presadzoval ideu federácie Ukrajiny.

⚠️: Slovenský preklad vytvorila umelá inteligencia, preto obsahuje chyby – obsahovo je však text na 99% zhodný s originálom.

Pod čiarou (redakcia)

Zahraničná tlač (Reuters, Euronews, LA Times a ďalšie) informuje o inaugurácii „Carpathian Eight“ / C8 18. septembra 2026 v Bukoveli (západná Ukrajina)

Kľúčové body z zahraničných správ

Členovia: Ukrajina + Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko a EÚ ako celok. Zelenskyj to označil za platformu „s našimi susedmi v Európe“ na posilnenie spolupráce na úrovni EÚ (bezpečnosť, energia, logistika, cezhraničný obchod, podpora komunít).
Účastníci prvého summitu: Prítomní boli okrem iného poľský premiér Donald Tusk, srbský prezident Aleksandar Vučić a rumunský prezident Nicușor Dan. Summit mal trvať do nedele 20. septembra; očakávalo sa okolo 550 podnikateľov a dohody v hodnote približne 1 miliardy eur (desiatky projektov, najmä v energetike, logistike; celkový portfólio projektov v desiatkach miliárd).
Cieľ: Premeniť karpatský makroregión z turistickej/environmentálnej zóny na motor rastu, investícií a energetických exportov (vrátane veterných klastrov, interkonektorov, skladovania plynu atď.). Bezpečnosť je prioritou kvôli vojne.

Ako majú interagovať rôznorodí hráči (Poľsko, Maďarsko, Srbsko)

Zahraničné reportáže neopisujú konkrétny mechanizmus riešenia rozdielov, ale zdôrazňujú praktickú, projektovú a ekonomickú spoluprácu:

Formát nie je vojenský blok – zameriava sa na spoločné investičné projekty, dopravné koridory, energetiku a cezhraničný obchod. To umožňuje účasť krajín s odlišnými postojmi k Ukrajine (Poľsko a Rumunsko ako silní podporovatelia vs. Maďarsko, Srbsko a čiastočne Slovensko, ktoré neposkytujú priamu vojenskú pomoc).
Srbsko (Vučić) explicitne hovorilo o možnostiach spolupráce v doprave a infraštruktúre s Rumunskom, Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom.
Poľsko (Tusk) podporilo formát aj v kontexte rozširovania EÚ a regionálnej integrácie.
Maďarsko malo byť zastúpené (reprezentanti sa mali pripojiť neskôr); formát ostáva otvorený na praktickú spoluprácu napriek bilaterálnym sporom (napr. o menšinách alebo blokovaní niektorých EÚ krokov).

Tri odkazy zo zahraničnej tlače (nie slovenskej)

Reuters: Zelenskiy launches ‚Carpathian Eight‘ initiative on trade, security
Euronews: Zelenskyy launches ‚Carpathian Eight‘ alliance to boost regional investment
Los Angeles Times: Zelensky welcomes leaders from 7 countries for a regional summit

Ďalšie relevantné zahraničné zmienky: TVP World (poľské) a US News (preberá Reuters). Ukrajinské anglické zdroje (Kyiv Post, Ukrinform, European Pravda) potvrdzujú rovnaké detaily, ale vyššie uvedené sú z jasne zahraničných médií.